BlackTom

Nedá mi to... Je to tak príšerne hollywoodske, ale aj tak to malo na mňa dopad hodný mávnutia motýlich krídel. Či už je to tým, že debilko Ashton je tak sakramentsky sympatický, uveriteľný a šialene zaľúbený, či je to tým očarujúcim (blbé adjektívum) hajzlom Stoltzom, gothickým prasaťom Supleem, Amy Smart, ktorá nutne stojí "zato" alebo len nadoraz využitou témou cestovania v čase tým najnemožnejším spôsobom "len" kvôli láske, neviem. Ale každý detail tejto krásnej mozaiky o jednej láske, o záhadách a strastiach detstva a dospievania, do seba zapadá rovnako ako Evanove výpadky. Hold, niekedy proste milovať znamená nechať ísť vlastnou cestou... Plus balada Stop Crying Your Heart Out od Oasis na záver a Sociopath si môže očičká vyplakať. Ale nikomu to nehovorte :)

Už od začiatku ma to zúfalo nebavilo, ale hovoril som si, že som predsa nič nečakal, tak načo sa sťažujem. V polke som rezignoval a spravil si počas filmu kompletnú manikúru, aniž by mi uniklo čokoľvek podstatné. Nič podstatné tam totiž nebolo! Len donekonečne opakovanie témy genocídy Zeme a záchrany Kryptonu a to všetko s nesympatickým záporákom s detským ksichtom a pičibriadkou á la koza domáca (a to tej koze ešte krivdím). Celkovo som Supermana nikdy nemal rád, serie ma jeho fanatická dobrota a debilný oportunizmus, avšak všetko lepšie než sračkoidná Singerova verzia. Potom ma z letargie vytiahol taký drobný detail. Perry White v podaní Laurenca Fishburna. Ach, aký roztomilý vtip! Vážne, už mi s tým kokockým inovatívnym prístupom obsadzovania komiksových rolí lezú na nervy. Nick Fury, Kingpin, a vrcholom je Heimdall. Že to znie rasisticky? Že ide viac o charakter postavy než o farbu pleti? Nech sa páči, poprosím film o Martinovi Lutherovi Kingovi s Henriksenom v hlavnej úlohe a dabovať ho môže napríklad Rasťo Rogel! Obrátenie rolí už zrazu nie je tak vyhovujúce, čo? Spike Lee by mal aspoň nad čím lamentovať. Pre komiksových fandov sú totiž aj drobné zneuctenia vo filmovej adaptácii smrteľne dôležité, a to nepatrím k tým najfanatickejším, či-li mi absencia slipov naruby neprekáža. Dobrý príklad je však úplné prekopanie postavy Mandarina v Iron Man 3, kde to tvorcovia už naozaj preflákli. No späť ku filmu. Druhý raz, tentoraz v dobrom, ma nachvíľu z tej 2 aj pol hodinovej nudy vytiahla záverečná 15 minútová bitka nad apokalyptickými troskami mesta, no hneď ma aj odradil Supermanov nechutný záchvat amerického patriotizmu v závere. Rozsudok? Man of Steel neurazí. Ale ani nepoteší. Je nemastný a neslaný, ako kus celodňového smažáku v housce v nezávislom fastfoode na Zličíne. A pritom by stačil malý crossover s istým Czarnianom, ktorého motiváciou nie je záchrana ľudstva a ľudskosti, ale chlast, cigára a metal. A hrať by ho kľudne mohol Lemmy alebo Ted Nugent. Howgh!

Nechcelo sa mi pozrieť do fakeových Tvárí smrti, tak som sa rozhodol vydať rovno po jej Stopách. Automobilové nehody a rôzne operácie sú ešte celkom "prijateľné". Myslel som, že som otrlejší, ale dívať sa na vypalovanie sadla zo živého prasaťa alebo statický záber na krv príštiacu z nosa samovraha Dwyera, to už bolo príliš aj na mňa. Ono, pokým je to hrané, dá sa pozrieť na akokoľvek nechutný horor, lebo viete, že sú to len masky. Nič však nedokáže vydesiť viac než vedomie, že toto je skutočné a môže sa to stať hocikedy a hocikomu. Bŕŕ... Je dobré vedieť, že vo mne ešte ostalo niečo ľudské. Z tohto je mi šoufl, hodnotím pocity, rovnako aj amatérske vyznenie filmu, jasný odpad! a dvojke, hoci už je pripravená, dávam utrum.

Všetko to stojí aj padá na Goslingovom "řidiči", nemluvnom tajomnom pomstitelovi a ochrancovi so škorpiónom na kaskadérskej bunde. Teda, viac stojí, než padá. Refn akoby vytvoril dokonalú esenciu jazdy a pocitu z nej, podfarbil to trochou dobre zvolenej hudby, kopy náznakov a úsmevov a nezabudol do Drive vdýchnuť aj čosi zo svojej pusherovskej trilógie. Nie nie, ulice sú iné, než si predstavujeme, plné bizarných postavičiek a bezmenných dobrodincov, ale tiež hajzlov do špiku kosti a krások, ktoré stoja zato. Nábeh na kult.

Občas rád vypnem pri nejakej blbine, ale toto je už aj nad moje chápanie. Fajn, pubertálne výkyvy sú v bláznivých komédiách bežné, to, čo však predvádzajú Bill a Ted je vážnou duševnou poruchou a nik so zdravým rozumom by ich nenechal pobiehať po vonku. Ale Smrťák Sadler každopádne potešil a trochu rocknrollu tiež nezaškodí. Za to tá osirelá *.

Inteligentná a nadpriemerne vyznievajúca kriminálka o dokonalom zločine nakoniec vďaka prekombinovanému rozuzleniu ide ku dnu, čo je škoda najmä kvôli ďalšiemu perfektnému géniovi - šialencovi v podaní Tonyho Hopkinsa a arogantnému Goslingovi, ktorý mi ide na chuť čím ďalej tým viac. Ja tieto konce typu Hra s Douglasom proste nežeriem, veď keby Billy Burke nakoniec nespravil to, čo spravil, nikdy by sa to nevyjasnilo. A na jeho konanie sa Goslingova postava spoliehať nemohla. Škoda. Ale za zhliadnutie to stojí.

VAROVANIE MINISTERSTVA ZDRAVOTNÍCTVA: AK BERIETE TENTO KOMENTÁR SMRTEĽNE VÁŽNE, VAŠE DUŠEVNÉ ZDRAVIE JE V OHROZENÍ! Čo sú najlepšie tri veci na svete? Pohárik predtým a cigaretka potom. A čo na tom, že následkom tohto zaužívaného rituálu môžem v štyridsiatke povesiť čuráka na klinec? K poháriku, či už je to medový jack, spišská borovička alebo domáca slifka, sa cigaretka proste hodí. A za tie prachy (za 12 rokov cena od 52 Sk až k 3,50 EUR), nech je škatuľka pekne farebná, štýlová, lesklá, neplatím predsa za k*kotiny typu sčerneté ďasná a deravé pľúca. To všetko by bolo ideálne v bare s cool portrétmi Jamesa Deana, Jacka Nicholsona a Marlona Branda, prípadne retro reklamami Marlboro a Lucky Strike. Áno, tak to mám rád. A kurva, nehovorte mi o ochrane nefajčiarov, už sme predsa stavebne oddelili priestory a je mi šum a fuk, že sa ich tam tlačí 30 a za barom fajčíme traja. Čo tak ochrana fajčiarov? Za neustále zvyšovanie cien tabakových výrobkov, ktoré ďalej otrocky platím ma vysáčkovali už zovšadiaľ, z areálu nemocnice, z autobusovej zastávky, z väčšiny slušných podnikov. Akým právom, pýtam sa. A že sú cigára ľahko prístupné pre deti? Ach jo, radšej im navliecť polkila semtexu a naučiť ich už v predškolskom veku zaobchádzať s AK-47, nech sa vrhnú na Ameriku a jej nadnárodné korporácie, koncerny, atď., všetko v mene Alaha, ale aspoň, že mi decko nefajčí! Nie, nie, máte pravdu. Fajčenie je odporné. Nechutné. Ale nie nechutnejšie ako William H. Macy s ponožkami v sandáloch. Tento film nikoho nepresvedčí, tak ako poznám x feťákov, čo zaspia pri Requiem za sen, x alkáčov čo hlcú Bukowskeho až do dospelosti, tak si ja takisto dám repete. Ale je dobré, že to niekto natočil. Děkujeme, že kouříte? Niet začo. Pokiaľ budem dýchať, bude to nikotín. A formaldehyd... A karbohydráty... A decht... Podobné filmy: Constantine (2005).

Voľakedy Palcoval riť, teraz robí akože intelektuálne tracky, spovedá sa, robí "iný" rap. No neviem, toto šlo mimo mňa, mám ho radšej, keď je Rebel s malou Dušičkou na Flerov podmaz :)

K "jedničke" som mal vždy akosi vlažnejší vzťah, než k nadupanej dvojke a ultimátnej štvorke, len som si už nespomínal, odkiaľ táto predpojatosť pramenila. Po ďalšom zhliadnutí, tentoraz už v dospelom veku môžem smelo udeliť plné hodnotenie. Hovadsky veľký Arnold s punkovým imidžom, božský Lance, skvelý Michael Biehn a navrch dokonale premyslený príbeh, ktorý "pokračuje" až k štvorke. A Sarah, tentoraz ešte zraniteľná a krehká. Sci-fi, ktoré nakoplo kult.

Nebyť stupídneho humoru (áno, doprdele, ja VIEM, že to malo byť o nímandoch, ktorí sa z nás môžu stať!), ktorý vážne uráža aj moju inteligenciu, mohlo by byť hodnotenie výrazne vyššie. Lenže potenciál látky je tak žalostne premrhaný, že mi to nedá. Zdementnelé pozostatky civilizácie sú možno krutou realitou, ktorá nás čaká, avšak... Avšak. *** za prezidenta Crewsa, honcujúci Starbucks (ktorý z duše neznášam), Buttfuckers a za Daxa bez kalhot.