DrCreo

Alejandro González Iñárritu nám namiešal celkom slušný koktail, kde hlavnými ingredienciami boli Sean Penn a Naomi Watts na jednej strane, a na strane druhej netradične zvolený spôsob podania (no nie zas až taký netradičný, aby ma to dvíhalo zo stoličky), ktoré ho spolu vo vzájomnej koexistencii robia svojským. Obávam sa ale, že nebyť týchto hlavných faktorov, film by sa potácal niekde na úrovni priemernosti, možno ľahkej nad priemernosti. Pridal-li by pán režisér aj trochu šťavnatosti do tohto svojho mixu, neváhal by som s plným počtom.

Dojemný. Láskavý. Zábavný. Presne taký je Shrek. Z jednotlivých postavičiek dýcha osobnosť, charizma, čo je až k neuvereniu, akoby to neboli len nakreslené figúrky, ale skutoční herci. V prvom rade je to ale animák určený pre pobavenie celej rodiny, no keď má zapôsobiť na city diváka, darí sa mu to výborne. Je jedno, či ste starý, mladý, filmový labužník, či laik, Shreka a otravného oslíka v podaní skvelého Eddieho Murpyho si musí obľúbiť úplne každý.

Karty sú od začiatku rozdané jasne. Najprv sa nám postavy rozdelia na tie dobré a zlé, tie, ktoré budú musieť v záujme dramatickosti príbehu zomrieť, a show môže začať. Eso drží v ruke predovšetkým Tom Hardy, ktorý stále nezabudol svoj povestný pravý hák (pravdepodobne ešte prežitok z filmu Warrior) a taktiež naštylizovať drsňácky výraz na tvári, ktorý ho sprevádza počas celého filmu. S vysokými kartami hrajú aj ďalší, no obzvlášť hlavný záporák - Guy Pearce, a jeho gestapácke praktiky, s ktorými by sa jednoznačne uplatnil aj v SS. Z toho šiel strach aj cez obrazovku. Benjamínek Shia LaBeouf síce produkoval jeden prúser za druhým, no herecky podal presvedčivo uveriteľný výkon. Síce som očakával po sľubnom úvode väčšie vyhrotenie a napätie medzi hlavným „dobrým“ a „zlým“ protagonistom, ich vzájomnú konfrontáciu, no to je len taká menšia vada na kráse, na inak dokonalom filme. Zvlášť, faktor„Based on a true Story“ u mňa automaticky dvíha hodnotenie o jeden stupeň.

Čo som očakával, som aj dostal. Nič viac, nič menej. Efektné, no miestami málo efektívne. Už som sa začínal obávať, že by Marvel na nás vyrukoval s nejakým nápadom, no nakoniec nesklamal, a ponúkol nám len partu vymakaných superhrdinov v desne tesných oblekoch, ktorí sa pohromade zišli, akoby sa konal All-Stars Game superhrdinov. Okrem toho sa samozrejme predviedli aj chlapci od grafiky, to sa filmu uprieť nedá. Avšak tie vsunuté fóry v situáciách, kedy sa moc nehodili, mi trochu prekážali, ono to potom v konečnom dôsledku vyznie, ako keby film parodoval sám seba. No dobre teda, koho sa tu snažím oklamať, aj mne sa to zatracene páčilo.

Uvedomujúc si umeleckú hodnotu a do určitej miery prevratnosť tohto snímku, zároveň berúc do úvahy aj prítomnú neosobnosť filmu, ktorá spočíva v absencii vyvolania akéhosi vnútorného, psychického stavu uspokojenia, vo mne vyvoláva zmiešané, rozporuplné pocity. Je to asi ako keď sa človek, úplný laik, vyberie na operu, bez štipky zájmu o ňu, a napriek tomu,že dokáže oceniť majstrovstvo operných spevákov, bez pozitívne vypestovaného vzťahu k nej, sa na výsledku nič nemení.

Aronofskeho prvotina, ktorá sa v jeho rukách stáva pokusným experimentom, asi nepredstavuje film určený pre širokú verejnosť, no účel, t.j. ukázať svetu režisérove kvality, bol bezpochyby splnený. A keďže som už videl aj väčšie psycho-filmy, s týmto som nemohol mať žiadny problém. Čo k tomuto počinu viac povedať...akosi sa mi nedostáva príznačných slov, ktorými by som π opísal. Takže, v konečnom zúčtovaní, žiadne dominujúce klady či do očí bijúce negatívy, je len na vás, či po tomto filme siahnete alebo nie. Za mňa je to 3,5*, ale keďže nás na matematike učili, že 5 sa zaokrúhli smerom nahor, tak sú to 4*.

David Fincher, ako prvotriedny kreátor thrillerov s nádychom temnosti, týmto počinom latku nastavenú sebou samým, určite nepodliezol. Gradujúcim spôsobom budovaná atmosféra od prvých snímok je tým pravým, čo od kvalitného filmu tohto žánru požadujem ako nevyhnutný predpoklad jeho úspechu/neúspechu. A v tomto prípade si túto požiadavku môžeme odškrtnúť za splnenú, ba čo viac, David zašiel až za hranicu racionálnej únosnosti, čo by som mu už vytkol. Na konci sa to rozbehlo totiž do takých otáčok, že film sa vymkol spod kontroly riadenia a skončilo to, povedal by som, prehnane prekombinovaným a prechytračeným spôsobom, ktorý mi nebol príliš po chuti.

Po prvom zhliadnutí som bol pripravený bez váhania a chladnokrvne oraziť tento film 3*. Zároveň som ale uzavrel sám so sebou záväzok ďalšieho budúceho zhliadnutia, niečo mi totiž podvedome navrávalo, že snáď by tento film mohol v sebe skrývať niečo viac, než som dokázal z neho absorbovať. Nestalo sa tak. Nieže by sa jednalo o vyložene zlý film, to v žiadnom prípade nie, ale v mnohých ohľadoch mi pripadal nedotiahnutý a nepresvedčivý, najmä mi „vadili“ nedostatočne a neurčito vykreslené vzťahy medzi postavami, absencia vysvetlenia, prečo sa hlavná postava správa tak, ako sa správa, pozadie v rodine hlavného aktéra... Takto som nútený dať „len“ 4*, čo je síce progres oproti prvému pokusu, ale ďalej už ani o krok, ani x-tý pokus by na tom pravdepodobne nič nezmenil. Záverečný rezultát teda znie: napriek veľkej snahe, potenciálu, ktorý v sebe film inhaluje a ľudskosti hereckých charakterov sa neviem zbaviť dojmu, že The Perks Of Being A Wallflower ostáva tak na polceste medzi očakávaním a nadšením.

Legendami opradená Darabontova remeselná prácička o túžbe a nádeji silnejšej ako tie najtvrdšie väzenské múry. Ak by existovala na školách „povinná kinematografia“, ako obdoba dnešných povinných čítaní, práve tento Film by bol prvým na zozname, ktoré je treba vidieť. Ak ste totiž nevideli „Shawshank“, vo filmovej komunite neznamenáte nič. 24karátový diamant, ktorý stojí pravdepodobne na čele celého toho dlhočizného zástupu filmov, a právom si zasluhuje prívlastok nesmrteľný. Takže ak chcete nasýtiť svoju dušu niečím hlbokým, nepoznám na to vhodnejší Film. Schválne píšem „Film“ pretože je to film s veľkým F.

Bez váhania a s čistým svedomím jasných 5*. Nebudem sa tu príliš rozpisovať do siahodlhých dizertačných prác, pretože by to boli aj tak len samé superlatívy. Počnúc prvou minútou a končiac záverečnými titulkami som si to neskutočne užíval. Nebudem sa ani vŕtať v tom, ako a prečo, pretože tento film si to nezaslúži. Jasne a stručne, je treba to vidieť na vlastné oči. A oči vám budú za to vďačné.