ScarPoul

Nevadí mi nadhodnotiť. Bál som sa toho filmu, pretože nemusím moc digitálne eskapády alá China. Ale tu som príjemne prekvapený. Nie efektami ale peknou rozprávkou, ktorá funguje na základe silných rozprávačských vízií a autorských nápaditostí. Prvý démon a jeho porazenie je také intro - aké som už veľmi dlho nevidel. Dynamické, silné, zábavné a neustále niečim prekvapujúce. Stephen Chow ukazuje, že sa do látky vyzná. Jeden zo 4 klasických románov starej Číny, Journey to the West od Wu Čcheng-ena je fantasy z 15 storočia. Má nespočetné množstvo adaptácií a odkazov cez celý fantasy žáner. Chowov zárez funguje ako prológ. Úvod. Prvé dejstvo. Je vtipný a dynamický. Plný zaujímavých postáv a starých bytostí. Mrzí ma, že kvázi pokračovanie spravil Tsui Hark s úplne inými hercami. Uvidím, aké to bude. Každopádne mimo digitálneho finále, ktoré trošku tú super atmosféru podkopáva, sa jedná o čistokrvné fantasy. A má to nádhernú Qi Shu. Objektívne 80% a 4*. Inak pre mňa guilty pleasure.

Veľmi príjemné prekvapenie. Myslel som si, že Stephen podobne ako väčšina režisérov zostarol a robí skôr prostoduché štúdiové filmy. Minimálne Mermaid ukázala výrazný odklon od jeho poetiky. Hoci The New King of Comedy nemá také atribúty ako pôvodný film z 1999 stáva sa aktuálnym a updatovaným pohľadom do života filmárov, komparzistov a médií. Iste, nevyhneme sa tu určitej šablónovitosti ale zase Chow vie krásne narábať s emóciami a tieto aspekty využíva k tomu, aby podtrhol nejakú myšlienku. Je to dosť smutný film. Ale ku koncu ako keby prerážali spomienky na tie pekné momenty, ktoré sú v ňom roztrúsené. Som rád za to, že aj napriek bizarnosti je film ku koncu pozitívny, po väčšinu času úsmevný a že sa so všetkých postáv stanú pred záverečnými titulkami celom príjemné postavičky. Nie dokonalé, ale rozhodne to stojí za pozretie.

Stephen Chow išiel do enviromentálnej témy. A beriem to, pretože sa snaží o postoj a robí to s humorom, ktorý je mu podobný. Aspoň teda počas prvej hodinky filmu. Tá sa nesie v znamení toho najbláznivejšieho a najnevskusnejšieho s čím môže prísť. Chobotničiak sa varí sám a potom všetkých ostrieka, eskapády typu - prečo by som mal chcieť ísť na kolotoče.. alebo úvod v múzeu exotických zvierat. Skrátka jedna šleha za druhou. Posledná pol hodina je potom ako z druhotriedneho béčkového filmu. Asi to tam muselo byť a akceptujem to, ale omnoho viac si užívam, keď neviem čo mám v jeho filmoch očakávať ani ako čo skončí. Je to v pohode film, ak máte radi režiséra. Inak platí to čo pri predchádzajúcich jeho dielach. Viem si totiž predstaviť ako toto bude niekoho riadne iritovať. Ale baby sú tu dosť pekné. Hlavné ústredná Yun Lin.

Celý film pôsobí ako keby sa vôbec neodohrával v Mexiku. Nebyť dvoch vodičov kamiónu, tak neviem určiť, kde sa to celé nachádza. Každopádne Reygadas prešiel vývinom. Hlavný hrdina tu nie je tulácky gerontofil ako v Japón ani sebadeštruktívny tučko z Battle in Heaven. Hlavný hrdina Jacob sa zamiluje do druhej ženy pričom má rodinu. Tým, že sú členovia kresťanskej komunity, ktorá funguje ak tomu správne rozumiem, vzťahovo medzi sebou, je to niečo o čom sa vie a čo je dôležitejšie vedia o sebe aj všetci z milostného trojuholníka. Jacob sa snaží zachovať správne, ale priznajme si to...nejde mu to. Teraz. Jedná sa o vyprázdnení naratív. Film až na poslednú vsuvku, ktorú by som počastoval prívlastkom magicko realistický si drží líniu poetiky a pomalosti. Je to ten typ filmov aké mám rád. Možno že zmena kameramana je trochu cítiť, ale film plynie, má špecifickú atmosféru a má niekoľko presahov. Určite niečo čo odporúčam. Má to pekné momenty. Hoci sa decká, sem tam kuknú do kamery.

Má to svoje silné miesta a riadnu dávku wtf momentov ale je to na môj vkus zbytočne preplácané. Na Chowovi je skvelé to, že si ide svoje. Očakávate jeden žáner a ono sa to miesi a mení a máte pocit, že sledujete tri rôzne komédie naraz. Ako som spomínal už pri jeho filmoch, máloktorému tvorcovi by to prešlo. Zábery na tečúci sopeľ, mlátenie žien alebo štuchanie do pipíka malého chlapca sú asi veci, ktoré nie sú zárukou dobrého vkusu a asi by sa to dnes netočilo s takou gráciou ako v rokoch 90. Ale ja si nemôžem pomôcť. Mňa tá uletenosť baví. Je tu Cecilia Cheung, Jackie Chan tu na pár sekúnd zanechá nejakú tú radu a Chow je zase vo vrcholnej forme. A je to v mnohých scénach pocta Johnovi Woo. Takže myslím, že každý nech si to ohodnotí podľa najlepšieho presvedčenia. Pre mňa nie dokonalé, ale smial som sa miestami nahlas, čo sa mi až tak často nestáva.

Myslím si, že keď hovoríme o filmov Stephena Chowa, treba mať na pamätí, že je to veľmi svojský tvorca. Jeho mix komédie a akcie je uletený, brutálny, hodnotový a keď nevie ako ďalej pretvára si fikčnú realitu podľa svojho, len aby mu to tam zafungovalo. Je to skrátka podobné ako Shaolinský futbal alebo Kung - fu Hustle. Len o varení. Je to plné bizarných postavičiek, wtf momentov, bláznivých scén a funkčných vtipov. Uvedomujem si, že toto je typ filmov, ktorý by za iných okolností nemal fungovať vôbec. A regulárny divák by sa mu vyhol veľkým oblúkom. O to viac ma potešilo, že som sa pritom bavil. Pre mňa úplná lahôdka.

Ďalší Imamurov film, ktorý stojí na dobrej myšlienke aj precíznej réžií ale významovo ide mimo mňa. Pre mňa The Pornographers predstavujú roztrieštený film v rámci dvoch paralelných dejových línií. Jedna, ktorá sa týka pornografie je invenčná a zaujímavá aj v rámci doby v ktorej sa príbeh odohráva. Práve táto línia mohla byť zaujímavejšia a možno údernejšia. Pretože druhá línia sa zameriava na rodinu a jej fungovanie. To sa rovnako javí zaujímavé ale problém nastáva, keď majú tieto dve koexistovať. Hoci tam vidíme určitú kauzálnosť, pôsobí to zbytočne nevyrovnane. A pre mňa aj neuchopiteľne. Posledných cca 15 minút potom pôsobí ako z iného filmu a z úplne inými postavami, než aké sme sledovali vyše dve hodiny, a to pôsobí mätúco tiež. Mám pocit, že menej je niekedy viac a rozpoltený hrdina plávajúci do svojho šialenstva je tiež tak trochu konštrukt, ktorý tomu až tak nežeriem. Na Imamurove pomery som čakal niečo lepšie.

Som rád za toto. Naozaj. Po plejáde priemerných stand - upov od mojich obľúbených komikov prišiel Louis. A som rád, že som ho videl. Že sa mu aj napriek všetkému darí a držím mu palce aby sa znova dostal tam kde som ho mal rád. Na obrazovky a do našich hláv, kde hovorí čo mu slina na jazyk prinesie a kde zároveň ukazuje na všetky tie peripetie života a na to ako ich (ne)zvládnuť. Nadhodnocujem. Ale fakt som sa celý čas smial. Ďakujem.

Aj napriek dĺžke sa jedná o rýchlo plynúci a významovo bohatý film. Podobne ako Pigs and Battleships je film postupne gradovaný, plný realisticky vyobrazených postáv a motívov s lyrickým presahom. Ten je dodaný do filmu hlavne vďaka dlhým záberom Himedovej kamery a toho ako pracuje so svetlom a kompozíciou. Pre mňa funkčné hádam vo všetkých rovinách. Ženskej hrdinky nám je ľúto a je veľmi zaujímave sledovať ako bojuje medzi šťastím a zodpovednosťou k rodine, ktorá ju ale neustále ponižuje. Tento stret ženskej rozpoltenosti je hlavne v Japonsku pomerne výrazný, hlavne ak hovoríme o tradičných hodnotách. Neviem či sa to tam dá nájsť aj v súčasnosti, ale rozhodne je to prvok na ktorom je postavená aj spoločenská kritika tej doby. Imamura nemusí tlačiť na pílu čo sa týka nejakých posolstiev. Nechá nech si zaľúbite postavy a nech im podľa vzoru typických soap opier držíte palce. Predsa len je to o milencoch a vzťahoch a láske a rodine. Pre mňa je scéna vo vlaku a v tuneli uprostred snežnej búrky absolútnych vrcholom. Významovým aj vizuálnym. Rozhodne film odporúčam. Dáva veľmi pekný náhľad na mentalitu a spoločnosť Japoncov v dobe kedy v Európe nastávalo umelecké uvoľnenie. A v zásade aj v Japonsku :)

Anime je o kúsok lepšie. Jednak sa v ňom odohrávajú mikropríbehy, ktoré celú hlavnú líniu obohacujú a v rámci emócií aj podtrhujú ale vzhľadom na to, že zmena jedného umeleckého druhu na ďalší málokedy dopadne uspokojivo, môžeme byť šťastní, že to dopadlo takto. Chémia medzi Jó Óizumim a Nanou Komacu funguje. Rovnako aj drobnokresba ich vzťahu, milý humor a v zásade absencia čohokoľvek zlého alebo tragického. Je to taký ultimate feel good movie po ktorom zostane veľmi fajn pocit. V niečom inšpiratívny a v niečom veľmi ľudský. Hlavne Nana Komacu úplne žiari a jej Akira je niekto, koho by ste chceli poznať aj vy. Mám rád takéto príbehy. Vedel by som ich pozerať neustále. Na doplnenie inšpirácie aj na pripomenutie toho, že tie najkrajšie diela sú v zásade veľmi jednoduché.