ScarPoul

Na Hamagučiho filmoch mám rád tú civilnú bezprostrednosť. Takú tú príjemnú životnú poetiku, ktorá odsúva dramatické udalosti na druhú koľaj a necháva charaktery plynúť v pomerne jednoduchých situáciach. Erika Karata aj Masahiro Higašide sú vo svojich úlohách uveriteľný a dá sa ich motiváciám skvelo rozumieť. Nech sú akokoľvek podľa niekoho hlúpe. Film je totiž o vzťahoch, dospelosti a chybách. Charaktery nám pred očami rastú a posúvajú sa ďalej a vytvárajú tak hodnoverný obraz dvojice ľudí uväznených v bizarnom trojuholníku v ktorom sa odráža ale to najlepšie s japonského prístupu k emóciám a vzťahom. Drobnosti ako cesta autom, alebo kráčanie pešo domov, lebo zemetrasenie, všetky scény v daždi alebo na schodisku s výhľadom na mesto sú obrazovo a významovo čisté a silné. Dokonca si myslím, že pri druhom zhliadnutí by to bolo za plný počet. Ak sa správne nastavíte takýto typ filmov vie byť veľmi vďačný.

Asi najlepšia adaptácia od Kinga za veľmi dlhú dobu. Flanagan sa nám pekne krásne prepracoval svojou osobitosťou medzi elitných režisérov. Doctor Sleep je v niečom rovnaký a v niečom úplne iný, ako knižná predloha. Čo sa týka knihy, nejedná sa o žiadne veľké dielo. Osobne si myslím, že King už nedokáže nadviazať na svoje úspešné diela a na mytológiu, ktorá skončila poslednou Temnou Vežou. Ale ako temné fantasy sa mi to čítalo dobre. Flanagan si ako keby uvedomoval úskalia, ktoré sú pred ním nastavené - jednak Shiningom a jednak skôr priemernou predlohou. Ale je to práve jeho osobitý autorský prístup, ktorý vytvoril výborné žánrové dielo, ktoré funkčne a hravo pracuje s odkazmi na pôvodný film aj knižnú sériu ( dokonca je tu trochu načrtnutá aj Dark Tower) a celé sa to nesie v dynamickom, zaujímavom duchu, kde sa kladie dôraz na výrazné charaktery a atmosféru. Finále v hoteli Overlook je miestami až uspokojujúcu zimomriavkové. Inak chválim prevedenie a aj to čo z látky dokázal Flanagan spraviť. Poučil sa zo svojho kroku vedľa s Geraldovou hrou a vytvoril pamätné dielo ku ktorému sa budem s radosťou vracať. Máloktoré filmy majú toľko nápadov a tak presnú réžiu, kde všetko funguje tak ako má. Videl som DC a nenudil som sa ani na sekundu. Preto pálim plný počet. Po dlhom čase je to aj dobrá úloha pre Ewana McGregora. Veril som mu toho strápeného alkoholika všetkými desiatimi. Teraz už len zostáva zodpovedať otázku, do čoho sa Mike pustí nabudúce?

V rámci žárnu značne neuspokojivé. Hra na mačku a myš postráda sofistikovanosť, explicitnú brutalitu alebo emocionálnu vypätosť. Je to na pol ceste medzi snahou o realisticky ladený film na základe skutočnej udalosti alebo tradičné žánrové krimi, ktoré ukazuje negatívnu stranu súdneho systému. Výborný Yoon- seok Kim, kvôli ktorému som to aj pozeral tu chodí ako vystrihnutý z nejakého noirového filmu, už mu chýba len cigareta a čiernobiela farba. Nenudil som sa, ale vzhľadom na to, čo všetko vedia vyprodukovať Juhokórejci je toto skôr skok späť. Na druhú stranu jesť sa musí a za každým dobrým tanierom polievky leží niekoľko prebdených nocí, v priemerných filmoch. Nick Cage by o tomto vedel rozprávať. Casting to nakoniec zvládol. Film je ale taký nemastný neslaný.3*

Iste bola to obrovská tragédia. A celý proces honby za páchateľmi je spravený formálne bezchybne. Či už sa jedná o únos Číňana alebo o prestrelku na pokojnej ulici. Berg sa snaží zrekonštruovať najsilnejšie momenty. A z preživších sa snaží spraviť hodnoverné a komplexné postavy. Preto tu figuruje toľko mien. Ale nejakého hrdinu tu nemáme. Všetko je to kolektívna snaha o dopadnutie. Občas zažiari Wahlberg, občas J.K. Simmons a takto ideme stále dopredu. Tým, že základný kameň je samotná udalosť, zabúdame na hĺbku postáv, vzájomné vzťahy a nejaký presah voči divákovi. Je to natočené pekne ale necítiť z toho žiadnu silnejšiu emóciu. A keď už príde je príliš vykonštruovaná než, aby skutočne ulahodila. Na taký ľudský príbeh o neľudskom čine je tam toho, čoho sa chystiť, trestuhodne málo. Veľa hercov je tu skrátka len tak do počtu. Bergovi chýba osobitosť režiséra s myšlienkou. Ťahá svoje filmy posledného obdobia smerom ku konzumentovi, ktorý nepotrebuje rozmýšľať. Stačí ak tam dá nálepku - Toto sa naozaj stalo. Mne to ale akosi nestačí. Dokonca aj Ross s Reznorom sú tu akýsi nevýrazní.

Rovnako funkčné ako prvá séria. Páči sa mi ako sa postavy vyvíjajú ale ako aj všetky dostávajú potrebný priestor narušiť naše divácke percepcie. Tých čo sme moc radi nemali, sme začali rozumieť a tým ktorým držíme palce nám umožňujú prežívať emócie nášho mládi v bezhraničnej sile a údernosti. Otis a Erik si prechádzajú druhou sériou , zmenami a romantickými eskapádami a ja im veľmi moc držím palce. Otvorenosť seriálu s akou sa zameriava na problémy mladých, na normálnosť aj na sexuálnu revolúciu mi príde v rámci žánru neprekonateľné. Niečo čo sa oplatí sledovať. Aj napriek sexuálnym témam to má totiž silný morálny a ľudský rozmer. 2. séria - 100%

To, že je to postavené okolo skutočného príbehu je niečo čo zarezonuje. Predstava, že musíte chodiť na pole na toaletu a vždy len pred svitaním s tým, že je to znak kultúry môže pôsobiť desivo. A ono to desivé aj je. V rámci kultúrnych rozdielov je toto hádam prvý film pri ktorom si aj západniar bude hovoriť: Preboha, to sa tam naozaj tak žije? Pozlátko ide preč. Vidíme tu spiacich ľudí na ulici, močenie a fekalie, krávské sušené lajná, odpadky a špinu a teda do určitej miery znak chudobnej Indie ako vyšitý. Film je dobrý ale nevyvážený. Kumar hrá ako o život a jeho charizma a herecká skúsenosť je aspekt ktorý vytvára emócie aj empatiu. Jeho snaženie postaviť sa celej dedine, aby zabezpečil manželke základnú potrebu, je nasiaknutá celým filmom. Bohužiaľ ku koncu je všetko odbité veľmi rýchlo, zmena u dôležitých postáv sa stane buď mimo kameru alebo je podmienená veľmi klišoidnou príčinou, ktorá narúša vierohodnosť charakterov ako nám boli prezentované po zvyšok filmu. Hudobne to tiež zaostáva. Ale napriek minutáži som sa nenudil. Bhumi Pednekar schudla a vyzerá teraz celkom k svetu, ale keď kričí, tak z nej ide stach.

Film, ktorý som príliš dlho odkladal a teraz som ním absolútne očarený. Anh Hung Trana považujem za skvelého tvorcu, ktorý netočí tak často ako by som si prial. Mimo Norského dreva ( kedy bol najväčší problém v komplexnosti predlohy a obmedzeniach nastávajúcich pri transformácií na iný umelecký druh) ma jeho filmy zasiahli, bavili a nadchýnali. Jeho I come with rain považujem dodnes za jeden z najlepších filmov čo som videl. A teraz. Množstvo ázijských tvorcov má rado Francúzsko. To nie je až také veľké tajomstvo. A mnohým sa pošťastí tam aj niečo natočiť. Ak už nie v prostredí tak dakedy ako je tomu aj prípade Eternity - celý film, som všetkým čo k tomu patrí. Takéto niečo sa podľa mňa snaží celú dekádu natočiť Terence Mallick. Rozprávač, ktorý nás berie na odyseu jednej rodiny, ktorá prekypuje láskou a tvorbou nového života, len aby bola konfrontovaná so smrťou, bolesťou a samotou. Tieto neustále striedania vytvárajú v Tranovej réžií a vďaka Leeho kamere krásne vyváženú lyrickú meditáciu, kedy to zlé je v pozadí a to dobré je v náznakoch v prostredí prekypujúcom farbami a svetlom. Vizuálne sa nejedná o žiadne veľdielo ale pri správnom nastavení ( čo som dnes zrovna mal) mi máloktorý film trefnejšie a krajšie predstavil pointu života a jeho kolobeh beh zbytočných pátosov a hluchých miest. Ten nekonečný kruh sa stále točí a tri krásne francúzske slečny boli našimi sprievodkyňami. A hlavne začne hrať Debussy a všetko zapadne na svoje miesto. Pri tých hodnoteniach čo vidím mám pocit, že veľmi subjektívne nadhodnocujem, ale naozaj považujem Eternity za veľmi pekný a dobre zvládnutý film, hoci určite nie je pre každého. A hlavne máloktorý tvorca dokáže zmeniť prostredie, hercov, atmosféru a stále zostať verný svojmu rukopisu. A Tranovi sa to darí. Takže klobúk dole.

Myslím si, že keď začnete pozerať viac Scorseseho filmov za sebou. Alebo ste mali to šťastie a videli ste v krátkom časovom úsekuj väčšinu, tak vám neunikne výrazný rozdiel v jeho prístupe ku konkrétnym žánrom a ak budeme veľmi milosrdný tak aj k určitým látkam. Pri Mean streat, Last Temptation, Goodfellas, Raging Bull, King of Comedy atď. cítite fascináciu látkou a postavami. Tvoria sa pred vami charaktery a scény, ktoré sú citované, pamätné a definujú žáner a film. Posúvajú hranice a učia, inšpirujú a nadchýnajú aj keď sa k nim neskôr vrátite. A potom sú filmy ako New York, New York, After Hours, Hugo, The color of money alebo Cape fear, ktoré sú robené ako keby na zákazku a sú robené vizuálne podmanivo, formálne zaujímavo a technicky bezchybne. Ale chýba im ten potrebný presah. Alebo to zjednoduším, vám buď sadnú alebo nesadnú. Cape fear má skvelé tempo a prácu s kamerou ale ešte nikdy mi neprišli charaktery tak prázdne, lineárne, klišoidné a nesofistikované. Zo všetkých filmov z druhej kategórie sa mi Cape Fear páčil najmenej. Finále je naťahované( hoci zase - formálne bezchybné) a mimo Juliette Lewis ktorá má až Lolitovský nádych, je tu všetko až ťažkopádne predvídateľné. Pri tvorcovi, ktorý je inšpirujúci a nadchýna mi príde toto ako film, ku ktorému sa neoplatí vracať ale je fajn, že ste ho videli, lebo vám ukazuje tú profesionalitu s ktorou tvorí. Ale do filmov, ktoré má rád dáva dušu a je to tam cítiť.

Som trochu na rozpakoch, pretože som pôvodne zamýšľal dať 4*. Film krásne plynie, je plný živých a realistických charakterov a je tu skvelý Pacino a nádherná Pfeiffer. Prvých 30 minút je úplne skvelých a celý čas som si hovoril, aké je fajn, že raz za čas objavím klasiku, ktorá poteší srdce. Potom sa ale z postav stávajú zmätené charaktery čo sa týka pocitov. Jeden je veľmi needy, druhá zase nevie veľmi čo chce a hoci majú obidvaja motiváciu aj sú podané uveriteľne začalo mi to trochu škrípať. Koniec ma potešil, pretože je tam Debussy, ale či to naozaj bude také ako si povedali v posledných sekundách im v rámci toho, čo medzi sebou zažili od tej skvelej úvodnej pol hodiny, až tak neverím. A to si nemyslím, že bol úplne cieľ. Stále je to príjemný filmík ale mám z neho rozpačité pocity.

Wicher, alebo v tomto prípade jeho prvá séria sa nesie v štýle prvých dvoch kníh, kedy sa na pozadí poviedok rozvíjajú charaktery a udalosti, ktoré budú mať dopad na hlavnú dejovú líniu. Tá by podľa logiky mala začať druhou sériou a práve preto som celkom pozitívne naladený. Čo sa týka seriálu. Henry Cavill konečne našiel pre svoje stoporené herectvo využitie. Ako Geralt mi nevadil a to je pre mňa najväčšie plus. Inak postavy vnímam obsadené typovo dobre - možno až na tých černochov ( mrzí ma to ale strašne sa mi do doby kaštieľov a zámkov nehodia nech sa snažím byť akokoľvek tolerantní, ale prekúsnem to). Príbehy fajn vypointované a hlavne ako som spomínal vyššie pekne vysvetľujúce svet, súvislosti a dokonca načrtávajú hlavnú zápletku. Za mňa spokojnosť. Nečakal som dokonca ani obrovskú bitku. Pre mňa je zaklínač hlavne o tej filozofií a predurčení. Myslím že to keď sa bude blížiť k finále bude mať práve toto ten zimomriavkový efekt, ktorý v GOT tak chýbal( ak to teda nepokazia). Príšery v pohode, baby pekné, hudba rovnako. Sú tam chyby a nie je ich málo. Na druhú stranu drží si to akúsi kvalitu a nespadáva to do podpriemeru. Asi záleží čo od toho očakávate a či poznáte predlohu alebo nie. Plus sa mi páčilo ako sa tvorcovia hrali s časom a udalosťami, ktoré aj napriek pomotanosti dávali na konci krásne zmysel. 1. séria - 80%