ScarPoul

Sandlerovky mám rád, až na pár výnimiek. Pixely začínajú parádne a až v druhej polovici sa preklenú do prostoduchej a priamočiarej wtf blbosti. Ale Sandler je pohodák, James tiež a Monaghanová v zelených šatoch.... wow. Kopec skvelých hlášok ustupujúcich tradičnej rodinnej hodnotovosti a americkému pátosu. V niektorých miestach si to ale zo seba veľmi slušne uťahuje. Ku koncu mdlé aj keď oceňujem( ako obvykle) výber hudby. Hrať Donkey Kong v sprievode Queens je paráda. Priemer, ale fakt že pohodový. Len tá komickejšia rovina fungovala lepšie ako tá sci-fi.

Priznám sa, že s Rumunskou kinematografiou nemám veľmi skúsenosti. Omnoho viac ma zaujímajú filmy mimo našu sociálnu oblasť, kde nie je chudoba výrazna a každý sociálny problém nesmierne depresívny. Medal of Honor je ale kupodivu úsmevný film o jednom dôchodcovi, zlých štátnych úradníkoch a akejsi snahe znamenať niečo, aj keď svetu je to vlastne úplne jedno. Peripetie Iona I. Iona mi prišli blízke a zároveň som mu držal palce. Aj napriek tomu, že atmosféra diela má bližšie k sociálnej dráme ako ku komédií. Páčia sa mi tam ale drobnosti. Sťažovanie, že je v byte zime, lebo je pokazený radiátor a následné sťažovanie sa, že je v byte teplo, keď je radiátor opravený. Nespokojnosť a akýsi stav pred odchodom, kedy dôchodcovi zostáva naozaj málo za čo by mohol bojovať má správnu vlnu depresie a vzbudzuje vo mne empatiu. Finálny záber vo svojej zničujúcej ľahostajnosti je dokonca perfektný. Hoci nie úplne moja šálka čaju, je mi to kupodivu sympatické. Takže za 4.

Po výbornej jednotke nastáva trochu studená sprcha. Prvá polovica filmu je len súbor scén z predchádzajúcej časti. Ten síce slúži ako pripomenutie vzťahov a dejovej línie, ale zároveň spôsobuje pomalý rozbeh. To spôsobí, že finále ktoré som si po vzoru Red Cliff predstavoval ako niečo čo mi zoberie dych sa nekoná. Revolúcie a protesty, chudoba a potopenie parníku Taipei vytvára pôsobivú kulisu na ktorej Woo rozohráva osudy svojich postáv, ale nedosiahne potrebného efektu. Ku koncu to spadá do melodrámy, ktorú naozaj nemusím. Postupné budovanie je nahradené v tejto časti šialenou snahou dorozprávať dejové línie, čo v zásade kazí aj koniec filmu. Ale mimo to sa jedná znova o veľmi vyspelé dielo. Scény na lodi a vo vode čo je 30 minút sú naozaj výborne natočené. Fei Zhao doslova pláva priestorom a jeho obrazy majú svoje čaro. Rovnako Woo zvláda šokovať( uväznené dievčatko v potápajúcej sa lodi). Aj napriek kritike to ale má svižné tempo a skvelú Zhang Ziyi a Takeši Kanešira. Možno by filmu prospelo, keby nebol rozdelený na dve časti. Takto rozkúskované to stráca svoje čaro. Stále je to ale na vysokej úrovni.

Dosť za hranicou znesiteľnosti. Grečnerová poetika je preč. To v čom bol Drak sa vracia výborný sa ako keby z rukopisu vytratilo. Povrchné a bez presahu. Jašíková novela je omnoho citovejšia. Síce poteší pohľad na Rašlovej prsia a celkom obstojný výkon Emila Horvátha, ale pre mňa aj na poli 42 minút značné utrpenie.

Na jednu stranu som rád, že som to mohol vidieť. Sokurova nemám napozeraného a rozhodne sa jedná o zaujímavého tvorcu. Minimálne Faust a Moloch sú filmy, ktoré stojí za to vidieť a tie čo som nemal možnosť zhliadnuť vyzerajú zaujímavo. Problém mám skôr s tým, že to nenastoluje otázky, nedotýka sa priamo jeho tvorby, skôr než na jeho život sa dokument zaoberá jeho postrehmi a názormi, ale rozdeľuje ich na jeho životné etapy než aby sa im venoval komplexne. Napríklad by ma zaujímalo prečo si vybral práve tie historické postavy do svojich filmov, aké si vybral. Inak na taký štartér celkom slušné. Na skutočné vysvetlenie a následný presah, ale pomerne lineárne a nenápadité. Viac ako sonda do duše tvorcu to pripomína magisterský dokumentárny film.

Svižné, temné, plné rôznych dejových zvratov a zaujímavých momentov. Twin Peaks si išlo po vlne tradičnej mysterióznosti a divákovi nechávalo len pocity a žiadne odpovede. Wayward pines toto robí v prvej polovici. Potom sa z neho stane plnohodnotné sci-fi. Veľmi som potešení jednak z hereckých predstaviteľov, ale aj určitej originálnosti s ktorou seriál pracuje. Keby som sa chcel vážne zamyslieť určite by som v ňom našiel veľa logických dier, ale v zásade sa jedná o príjemné prekvapenie. Pritom nie som až tak na seriály. Krásky Gugino a Sossamon sú neuveriteľným spestrením a mladá Sarah Jeffery bude za chvíľu riadna kosť. Výborná hororová atmosféra a super finále. Síce je tu priestor pre ďalšiu sériu, ale nie som si istý či po nej vyslovene túžim. Mladí hrdinovia ma zvyknú skôr iritovať. Ale keďže Crouch napísal Wayward Pines ako trilógiu som celkom zvedavý. Toto som zhltol prakticky za jeden deň. 1. séria 100%

Shyamalan sa vracia k žánru, ktorý ho preslávil. Bohužiaľ ale ide cestou moderného hororu. Nie je nič horšie vo filmovej histórií( ako to vidím ja), než keď dáte dospievajúcim deckám kameru a nim sa odrazu začne diať niečo neprirodzené. Priblíženie k realizmu ma tým pádom viac nudí a irituje a je síce nepríjemné( asi najnepríjemnejší Shyamalanov film v tom pozitívnom zmysle), ale chýba mu patričná atmosféra. Všetko je tu prispôsobené tradičným lakačkám a aj ten príbeh je výslednou pointou síce okej, ale nepotreboval sa podľa môjho názoru až tak dlho rozbiehať. Jediná znesiteľná postava je tu Kathryn Hahn. Starí rodičia sú creepy( čo je dobré), a decká fakt neznesiteľné. A ten belošský teen rap... Pre mňa priemer kvôli pár stiesneným pocitom, ale tlačilo to málo na pílu a čo je horšie v tých správnych chvíľach mi to prišlo smiešne.

Na rozprávku sa tam čaká veľmi dlho. Na to či sa rozhodneme od začiatku veriť, alebo nie je tam príliš veľa neznámych a meniacich sa postojov a postrehov. Nefunguje tu už taká ľahkosť ako pri ostatných filmoch aj keď atmosférou mi príde film naozaj neuveriteľne krásny. Giamatti je pritom sympaťák a celé sa to nesie vo veľmi zaujímavom duchu. Idúci proti očakávaniam je film v zásade veľmi príjemný, pretože nenapĺňa ním zvolené otázky s dostatočným uspokojením. Na druhú stranu si razí svoju cestu a naozaj zostáva len na divákovi na koľko je k príbehu tolerantný. Trochu mu to kazí dĺžka, ktorá je na tak jednoduchú zápletku naťahovaná. Bez rozdielu na to, ale stále pozerateľný film, ktorí síce neurazí, ale nie je ani takým sklamaním ako filmy od Shyamalana po tomto počine. Pre mňa znesiteľný priemer. Ale Ondine fungujúca s podobnou zápletkou túto vec zďaleka prevyšuje.

Jeden z najkrajších soundtrackov pre Shyamalanov film. Krásna Howardová a znova výborný Phoenix. Príbeh už trochu spadá do vykonštruovanosti čo trochu zamrzí, pretože základná pointa podkopáva nohy veľmi dobre zvolenej atmosfére a dramatizácií. Odysea do nového sveta je síce lemovaná dobrými nápadmi a prvá časť zase pracuje výborne s prvkami urban legends a kmeňovej tradície, ale v zásade mi prišlo, že taká povestná bodka a naozaj dychberúca scéna sa tu tentoraz nekonala. Stále ale veľmi kvalitný film, ktorému koniec koncov podkopáva nohy len fakt, že ho točil Shyamalan, ktorý má na konte fungujúcejšie filmy. Aj tak je to ale v rámci žánru aj režisérovej tvorby značný nadpriemer.

Znova jednoduchá jazda po komornej atmosfére. Napriek zvolenej téme sa jedná o veľmi jednoduchú premysu aj na žáner sci-fi. Znova sa tu ale rieši problém rodiny a akejsi vzájomnej súdržnosti. Film potvrdzujúci že Phoenix aj napriek hendikepu funguje ako plnohodnotná postava a charakter a tiež že na finále sa oplatí čakať. Element vody sa stáva u Shyamalana kľúčový aj keď pre každý film ho využíva inak. Vo Vyvolenom mal negatívnu vlastnosť, tu slúži ako posledná záchrana. Pre mňa duchovnejšie, zaujímavejšie a prepracovanejšie než vizuálnymi efektami naplnená a pritom myšlienkovo prázdna Vojna svetov od Spielberga.