Autogram

O osobnosti M.R.Štefánika boli natočené už rôzne dokumenty, ale filmového materiálu je z toho obdobia veľmi málo a pokusy o hraný film nedopadli veľmi slávne a bolo ich minimum. Preto štylizovaný trikovo-animovaný vizuál je výborným riešením, kam sa zmestili aj archívne zábery alebo fotky a tiež fabulácie a fantázia tvorcov. Aj forma rozprávania cez príbehy známych a zápisky je to pravé na film o legende, kde je veľa nejasností a zahad. Tento film presne splnil moje očakávania a mojou zvlášť obľúbenou scénou je Štefánikov pobyt na Tahiti. –––– Čo nepochopím rozumom, to nepochopím ani vierou. –––– Prinajhoršom sa presunieme a kolonizujeme Tahiti. –––– Jsem filmař, ne historik. Někdy je fikce zajímavější než skutečnost. –––– Štefánik a Beneš. V živote som nevidela dvoch ľudí, ktorí bojovali za spoločnú vec, aby sa tak nenávideli.

Jeden nervózny doktor a zopár ne(po)slušných pacientov, z nich jeden zvlášť prešpekulovaný. Aj v dobe vzniku komédie nebolo jednoduché byť chudobným pacientom alebo mať nevhodnú zdravotnú poisťovňu - krankasu. Špekulanti ale existovali vždy a tu prejde cez rozum pacient lekárovi, len neviem, či to je celkom správne morálne poučenie, ako okradnúť poctivo pracujúceho, hoci aj ten predtým špekuloval. Na filme nie je nič mimoriadne zaujímavé, ale ani odrádzajúce, takže slabšie tri hviezdy.

Viac ako film je to divadelný záznam so všetkými neduhmi ako prehnané divadelné herectvo a zúfalá kvalita obrazu aj zvuku, akoby na to použili techniku, ktorú dávno vyradili tvorcovia nemých grotesiek z dvadsiatych rokov. Napriek mojej snahe som z deja nepochopil skoro nič, iba to, že navrátilec stretne svoju dávnu lásku starú pannu Trasorítku a hneď sa dajú dokopy, a asi tam ani nič viac nebolo. Táto ukričaná a uchechtaná divadelná hra sa nezaradí k zlatému fondu. No a najslabším hereckým článkom bol, bohužiaľ, práve Karol Zachar v hlavnej úlohe richtára s prejavom o niekoľko desaťročí pozadu.

Na nehercov veľmi dobré výkony a na prvotinu filmárov ešte lepší film po stránke scenára aj prevedenia. Kamera, kompozícia, obraz, zvuk, všetko je absolútne ok a aj záver nie je vôbec tuctový. Ľem tota reč, jak herci bešeduju še mi ňebars pačila, bo pocťivi vyhodňar by ňigda nemohol povedzec peniaze, auto abo „ja som“. To asi zato, žeby i toti divaci na zapad od Prešova rozumeľi bez titulkoch, no toti na zapad od Moravy mohľi mac probľem i tak. Ta ja še pobavil bars fajňe, no a čakam na pokračovaňe. –––– Tak davaj, i do druhoj barli. –––– Šak to jak mačka. Še zatula a potom še vraci. Ic dagdze na kaveju a še daj do kľudu.

Bola snaha o netradičný silvestrovský film, ale vznikla totálna blbosť aj s tým záverečným preklopením do reality-show. Vzhľadom na rok vzniku to ani ináč nemohlo dopadnúť, k správnemu vyzneniu záveru toho chýbalo veľmi veľa.

Trochu prisilná bezdejová poetika, ale geniálna hudba Svetozára Stračinu udržala maju pozornosť, a scénu s koňom budem mať pred očami ešte nejaký čas. Kde sú tie časy, keď pri ťažbe dreva bolo potrebné množstvo ľudí, zvierat a pri tom vyťažili pár stromov za deň... Dnes stačí jeden stroj a celý les padne za pár dní a už je naložený na kamiónoch na export do zahraničia. K drevenému chlebu by sa v názve filmu mohol pridať aj tekutý chlieb. –––– Kto do hory nechodí, drevo nezváža, nemôže pochopiť, prečo sa my v krčme... Éj, či sa ti nezachce na všetko zabudnúť? Na všetko.

Veľmi dobré, ale nie dokonalé, asi pre ten pomerne lacný a očakávaný záver. Najzaujímavejšou postavou s najlepšími hudobnými číslami neboli postavy hlavné, ale za mňa šéf/inžinier, vtedy sa objavila najmonumentálnejšia výprava a hudobné nasadenie. Vojnovú tému som v muzikáli ešte nevidel, a pritom tema hraníc, plotov a ostnatého drôtu je dnes taká aktuálna.

Po dlhšom čase som sa odhodlal na druhý diel, pretože celú sériu naraz v priebehu dní by som nezvládol. Bolo to lepšie ako prvý diel, hlavne začiatok sa mi päčil, s pribúdajúcimi minútami bolo tých minút priveľa, ale na takmer štyri hviezdy to stačilo.

Pomerne nezáživná inscenácia, aj keď sa tam veľa kričí.

Moderná rozprávka sa dá urobiť aj tak, aby to nebolo trápne, ani nudné a malo to nápad. Spústu nápadov: slabších, lepších a veľa perfektných. Určite svoje urobil aj viditeľne štedrý rozpočet a tak updateovanie starých ruských rozprávok má šmrnc, spád a zmysluplný dej. Až na úvodné akčné scény je to jednoducho perfektná zábava s bohatiermi a bohatierkami, čarodejníkmi, vodníkmi, žabami a Rickom Astleym. –––– Kostej, Kostej, vezmi ma so sebou. Ukážem ti super veci z môjho sveta: fyziku, chémiu a kalašnikov. –––– Kto je tamto? – Neviem. Nejaká žaba.