Autogram

Brodenie v Himalájach vo vode a kameňoch, ktoré malé autá nemajú šancu prejsť. Takže získali nového kámoša s náklaďákom, ktorý ich prevezie, kde je to nevyhnutné. –––– Prej když řídí, tak si to ředí.

Začiatok s telefonátom z väzenia, keď sa spomína srdcová kráľovná, cisár a nakoniec vyloženie veľmi silných kariet na stôl je priam väzenskou poéziou. Presun na východ a neustále vzájomné podozrievanie v tíme vyšetrovateľov prináša veľmi dusnú epizódu.

Prečo mám ten pocit, že seriál nie je podľa skutočnosti, ale je presnejší ako skutočnosť? Akoby tvorcovia mali o niečo viac informácií ako verejnosť. Ak je to, naopak, len umelecká licencia, tak sa im to darí veľmi dobre. –––– Ako to, že má taký vplyv? Že sa ho všetci boja? Veď je to obyčajný... Flinstone! –––– Mám zatlačiť na Kosatku. Inak budú trezory spievať. Pavarotti z cely! –––– Vyhrám voľby a budem to sekať! Orbán bude len ticho závidieť. –––– Jednoducho, veci sa zmenili. Skutok sa stal, tak sa podľa toho zariaď!

Nedá sa to nazvať dokumentom, pretože je to len súbor pesničiek, klipov a jednej piesne z filmu. Taký neškodný socialistický popík, ale škoda mladého talentu. Za zmienku stojí klip Výlety s neopakovateľnými divotvornými tanečnými, scénickými aj kostýmovými kreáciami.

Film o sidlisku a o koňoch. Nudné vyjavy spomedzi panelákov občas oživujú výjavy zo scenára, akoby film vo filme. Ale nie je to až tak originálne, ako by sa mohlo zdať. Alfonz Bednár je majstrom na zvláštne a nudné príbehy.

Retro filmy zo socializmu sú teraz veľmi v móde, tak sa film skúsil zviezť na takejto retro vlne. Čiastočne sa mu to darí, ale nezaujal ma jednoduchým príbehom s náznakom červenej knižnice. Inak ostatné ani veľmi nestojí za reč, hlavne ten basketbal je tu niekde na konci záujmu.

Súperenie dvoch bratov v práci, v láske, na život a na smrť. V prípade pokrývačov na najvyšších miestach vtedajšieho sveta, teda kostolných vežiach, je hrana medzi životom a smrťou zvlášť ostrá. Priemerný film podľa románu Otta Ludwiga s nevýrazným scenárom, dobrou hudbou, zvláštnou koprodukciou, a na televizny film nadštandardnou výpravou. –––– Pokrývač, kforému sa stane nešťastie, zomrie čestnou smrťou. S hodinami odpočítam do pätnásť. Jeden, dva, tri...

To prepínanie deja medzi rôznymi obdobiami bolo šialené, ale stále bolo zaujímavé, keď sa dej a priebeh života objasňoval primerane pomaly. Horší pocit som mal už po únose na cudziu planétu, to som sa cítil ako po prepnutí na iný film. Práve to očakávané sci-fi mi dojem z filmu pokazilo. –––– Drážďany spojenci nebombardují, není to vojenský cíl. Tam budeme v bezpečí.

Tak komercia a spevácke súťaže dorazili už aj do záhrobia. Čo na tom, že niekde v Mexiku to tak je a majú na to aj nejaký sviatok strašidiel. Myšlienka spomienky na svojich mŕtvych aj cez viac generácií je pekná, len to nemuselo byť zabalené do toľkých kostlivcov, lietajúcich žiarivo farebných zvierat a nevýrazných pesničiek.

Je to viac Hriešny tanec bez príbehu ako Discopríbeh. Dej teda nulový a ešte aj tú hudbu Michal David odflákol, keď zásadný záverečný tanec sa konal pri prevzatej skladbe Mandy. Na dievčatá sa akurát príjemne pozeralo, no kráska a smetiar je veľmi smiešna kombinácia.