Autogram

Gentlemani, v slovenskom názve Slušní chlapci, tu majú trochu neslušné správania, v jednom prípade doslova svinské. Film je spočiatku veľmi ukecanou gangsterkou, dokonca by som pevedal až uťahanou. No v záverečnom viac ako polhodinovom finále to dostalo taký spád, že film stál za tie štyri hviezdy.

Nemusí sa mi páčiť vôňa spáleného oleja, ani zvuk štartujúceho tryskáča, ale tento film ma dostal. Pri trochu nerozumnej dĺžke sú rozumne nadávkované zákulisné intrigy kravaťákov v motošporte, štipka osobného života a automobilové preteky. Tie sú určite pútavejšie ako priamy prenos F1, takže som sa mohol cítiť skoro ako Henry Ford ml. na adrenalínovej jazde. –––– Říká se, že kdo na tohle není zvyklej, mûže se z toho klidně i podělat.

Mala toto Vejmĕlková a Rapoš (a ďalší) zapotreby? Prečo to robia?

Keď sa píše veľký dokument, tak ide naozaj o veľký dokument, väčší by bol už len ako seriál. Tento obsahuje naozaj všetko, na čo sa dá spomenúť. Pre neznalca množstvo nových informácií a aj fanúšik si nájde svoje.

Keby túto rolu ponúkli Chuckovi Norrisovi, tak by asi odmietol, že to je aj na neho priveľa prežiť v jednom filme v ukrutnej zime rozpáranie chrbta medveďom, priľahnutie medveďom, skok z útesu, útoky všelijakých ľudí, a počas toho všetkého zahojenie polámanej ruky a nohy. No natočené je to parádne, od detailov medveďa až po úžasné scenérie drsnej krajiny. Len tá hudba, škoda že sa už upustilo od pekných a zapamätateľných filmových melódií, asi už bolo všetko skomponované, a dnes sú to len dunivé zvuky a pár taktov aby sa nepovedalo. Zaujímavé bolo vyobrazenie Indiánov, ktorí neboli ani zlí ani dobrí, ako si ich rôzne pamätáme z rôznych filmových období, ale takí neutrálni. Na Oskara by to za mňa asi nebolo, ale štyri hviezdy filmu obetujem. –––– Pomsta je v božích rukách. Nie v mojich.

Na horor veľmi mierne a na drámu som myšlienku hľadal ako ihlu v kope sena. Paralely na staršiu politiku je nemožné nájsť, dej sa dosť vlečie, takže zostáva len záverečná pointa priemernej kvality.

Musím filmu uznať tú nepokojnú atmosféru, ktorá sa musela vymykať ideálom sovietskej spoločnosti vtedajšej doby. No nedokázala ma osloviť žiadna postava, žiadna situácia, asi moje myslenie absolútne nezapadá do tej doby a miesta. Alebo niekde urobili súdruhovia chybu, prípadne film príliš zostarol a zostal vo svojej dobe. Chlapíkovi z väzenia ani jeho filmovému správaniu som neprišiel na chuť, a už vôbec nie tomu záveru. –––– Iba jedno mi dali sudičky do kolísky: väznicu!

Myslím si, že film mohol byť o trochu lepší aj bez násilného hrania sa na kontroverznosť. A tiež by si, nepochybne, zaslúžil poriadny záver. Ibaže by si takto chceli nahrať na natočenie druhej časti...

Dozvedel som sa aj veci, ktoré som nepotreboval vedieť. A nedozvedel som sa veci, ktoré boli pre príbeh podstatné. No v rámci toho, čo mohlo byť natočené, a rozprávanie svojskej pani bolo celkom prirodzené. Třeštíková si ale nastavila laťku svojich dokumentov trochu vyššie.

Oplatilo sa vidieť aspoň pre vynikajúce podmorské scény so žralokmi a veľrybami. Inak len priemerný neprekvapujúci životopisný film. Neprekvapuje ani tým, že sa psudokorektne vyhne scénam masakrovania žralokov a veľrýb, ktoré si tak vychutnal originálny dokument Svet ticha. Precitnutie a pochopenie prírody prichádza až vo vyššom veku, ale dnes sme už všetci múdri, keď oceány melú z posledného... –––– Možno som nikdy nemal mať deti. – Možno by som mal radšej iného otca.