PALINO

ROBERT ALTMAN si réžiu svojho filmu s chuťou užíva, čo dokumentuje napríklad úvodná osemminútová scéna, ktorej pôsobivosť umocňuje skutočnosť, že bola natočená bez jediného strihu. Klobúk dole pred spôsobom, akým dokázal ALTMAN zobraziť život filmových producentov, až má človek miestami pocit, že herci nie sú hercami, ale skutočnými producentmi a namiesto filmovej kamery ich sníma kamera skrytá alebo dokumentaristická. Veľkú zásluhu na tom má samozrejme i množstvo známych a skutočných osobností z filmového priemyslu, ktoré sa tu mihnú. Pre film samotný je ale najdôležitejší príbeh a ten je napísaný vcelku originálne, diváka udržuje v pozornosti až do konca a nechýba ani množstvo vtipných až satirických okamihov. A navyše celý film podporuje i kvalitný herecký výkon TIMA ROBBINSA, takže niet pochýb o tom, že HRÁČ je film, ktorý treba vidieť.

Vcelku dobrý námet robí z Hrdinu proti svojej vôli pomerne zaujímavý film. Dustin Hoffman zahral svoju smoliarsku postavu vynikajúco a aj keď má mnoho zlých vlastností, nakoniec mu fandíme, aby pravda s hrdinom letu 104 vyšla v jeho prospech. Záver filmu ale milo prekvapil.

Tak tento film sa mi vôbec nepáčil a je pre mňa iba ďalším dôkazom toho, ako väčšinou dopadne akčný film, keď sa ho ujme bývalý režisér klipov, resp. reklám a neuvedomí si, že už točí celovečerný film. Uznávam, že nie každý disponuje takým talentom ako Michael Bay, ale McG prehráva po každej stránke. Akčné scény sú nepôsobivé, neprirodzené, nezábavné a aj keď sa snažia byť v určitých okamihoch podobné Matrixu, nesiahajú mu ani po kolená. Miernym plusom sú predstaviteľky anjelov a Bill Murray, pre ktorého je však tento film jedným z Čiernych Petrov v jeho filmografií.

McG je veľkou hrozbou. Najhoršie na tom všetkom je, že jeho dva anjelske výplody boli komerčne úspešné a tak sa jedného dňa môže stať, že tento človek dostane do rúk nejaký ambiciózny vysokorozpočtový projekt (napr. sa šuškalo, že by mal točiť nového Supermana) a ja dosť silno pochybujem, že so svojimi režisérskymi schopnosťami dokáže natočiť dobrý film. Jeho réžia sa silou mocou snaží byť efektná, no so svojimi samoúčelnými spomalovačkami dokáže tak maximálne vyvolať dávenie a ešte aj z anjelov i s prispením scenáristov dokázal urobiť nesympatické obludy. Jediná ako-tak zábavná vec na tomto filme je, že z bohatého tracklistu občas zaznie dobrá pesnička, prípadne potešia parodické prvky na rôzne filmy, či cameo úlohy, no všetky tieto malinké pozitíva sú ale súčasťou veľmi zlého filmu, takže je to v podstate jedno. Najväčšia sila je, že nám McG v závere ukazuje prostredníctvom pokazených a iných záberov ako sa všetci pri natáčaní dobre bavili, čo je pre každého filmového fanúšika, ktorý vydržal až do konca pozerať tento nudný a nezáživný film, poriadnym pľuvancom do tváre.

Príbehy z vojny sú vždy veľmi zaujímavé, filmovo vďačné, ale v prípade CHARLOTTE GRAY zostal tento v tieni svojho spracovania. To je vo väčšine okamihov priemerné, nedokáže diváka vtiahnuť do deja a miestami pripomína skôr televízny film než pôsobivé vojnové dobrodružstvo, čo je v prípade filmu, ktorý stál 60 miliónov $ trochu prekvapujúce. Najväčším prínosom pre film je preto herecké obsadenie na čele s CATE BLANCHETT, bez ktorého by sa film trápil. CHARLOTTE GRAY mi trošku pripomenula ENIGMU, oba filmy možno označiť za dobré, len výraznejší zárez do našej filmovej pamäte nezanechávajú.

Už po 13-krát pred nás predstupuje legendárny agent 007 James Bond a 13-ka v tomto prípade rozhodne nie je neštastným číslom, pretože CHOBOTNIČKA patrí podľa môjho názoru k jednej z najlepších bondoviek Rogera Moorea. Ten si už po 6-krát oblieka sako Jamesa Bonda a svoju úlohu si opäť vychutnáva, čo dokazuje napríklad pri dražbe Fabergeho vajca alebo kockovom súboji s Kamal Khanom. Ten spolu so šialeným ruským generálom Orlovom tvoria zaujímavú záporácku dvojku a druhé husle im najviac hrá silácky "Sandokan" Kabir Bedi. Ako býva u bondovskej série zvykom aj tentokrát na nás čaká niekoľko dobrých akčných scén plných kaskadérkych kúskov a z nich najviac vynikajú scény z vlaku a záverečná bitka na lietadle. A fanúšikov neopakovateľného Q určite poteší, že v tejto bondovke dostal viac priestoru a uvidíme ho i v teréne.

IDENTITA dokáže pomocou stiesneného prostredia a daždivej atmosféry zaujať, ale nakoniec sa ukazuje, že celý film stojí a padá na nečakanej pointe, ktorá celý predchádzajúci dej obracia hore nohami. Ja si myslím, že film tento zvrat v konečnom výsledku dokáže ustáť, no zároveň platí, čím menej sa vám táto pointa bude páčiť, tým väčšie rozpaky budete mať po skončení filmu.

Zaujímavá zápletka a môj filmový inštinkt mi napovedali, že sa z IRÓNIE OSUDU vykľuje nadpriemerný film, no nakoniec každý prvok filmu (až na Samuela) možno označiť za priemerný, ale priemerný samozrejme neznamená zlý a v prípade IRÓNIE OSUDU to platí dvojnásobne. Možno by bolo pre film prospešnejšie, keby postava SAMUELA L. JACKSONA bola v hĺbke duše predsa len poriadna sviňa a nie sympatický otec dvoch detí a keby si to s postavou BENA AFFLECKA poriadne rozdali na život a na smrť. Samuel sa o to síce jedným kúskom pokúsi, no o to naivnejšie potom pôsobí záver filmu.

Hypnotický snímok CHRISTOPHERA NOLANA je výsledkom jeho vynikajúcej réžie, kvalitných hereckých výkonov a prekrásneho, atmosferického prostredia a vzájomným zlúčením týchto 3 prvkov vznikol vskutku nadpriemerný, nápaditý a kvalitný film, ktorý zdobí svoj žáner. Na celý film nazeráme prostredníctvom WILLA DORMERA a je to naozaj zaujímavý pohľad, pretože AL PACINO podáva jeden zo svojich ďalších vynikajúcich hereckých výkonov a jeho scény s ROBINOM WILLIAMSOM sú vôbec tie najlepšie. Jediná vada na kráse INSOMNIE je jej záverečné vyvrcholenie, ktoré mi prišlo trochu obyčajné až rutinné, film ako celok ale obyčajným rozhodne nazvať nemožno. Práve naopak.

JACKIE BROWN je osobitým a zaujímavým filmom, ktorým si ale TARANTINO nedokáže podmaniť diváka takým spôsobom, ako to dokázal v Pulp Fiction. To ale neznamená, že natočil nepodarený film, JACKIE BROWN je skrátka "iba" dobrý film. Ak by som mal k filmu pristupovať z hľadiska jeho názvu, musel by som za najväčšiu slabinu označiť práve postavu JACKIE BROWN a to určite nie kvôli jej hereckej predstaviteľke Pam Grier, ale kvôli tomu, ako je nevýrazne napísaná. A tak sa mi celkovo najviac páčila postava Samuela L. Jacksona, čo je (z hľadiska toho, aká je to sviňa) zaujímavý paradox.