Purish

Nič nové. Kamery v nízkej kvalite obrazu nainštalované po celom dome, zrazu sa začnú diať divné veci a... možme to nazvať napr. Paranormal Activity 18. Zdá sa mi trošku nepochopiteľné, že v našich končinách, kde je peňazí vo filmovom priemysle málo, mrháme prostriedkami na kopírovanie hollywoodu, navyše v žánri, ktorý už bude považovaný onedlho za retro. V každom prípade, ak má niekto zálubu v týchto filmoch, tak odporúčam.

Jednoducho skvelé! Povedal by som, že sa približujeme až k maestrovi Tarantinovi, len bez hviezdneho obsadenia a napumpovaného budgetu.

Konečne sa nám Jennifer objavuje aj niekde inde, ako v romantickej komédií, ale žiaľ podľa môjho názoru neúspešne. Na komédiu málo vtipné, na drámu málo dramatické a na tragédiu málo tragické. Netvrdím, že výsledok je spôsobený slabým hereckým výkonom pani Anistonovej. Skôr sa jedná o celkovo nedotiahnuté dielo. Popravde ani neviem, čo viac k tomuto filmu napísať.

Po dvoch rokoch som sa konečne dostal k toľko ospevovanému filmu s názvom Vlk z Wall Street. Celé tie dva roky ma odrádzala minutáž, ktorá v tomto prípade činí presne 180 minút a mal som pocit, že tak dlhá komédia hádam ani nemôže byť. Priatelia, mýlil som sa. Martin Scorsese zasa raz potvrdil svoju genialitu a spoločne so svojim, tak trochu už dvorným hercom Leonardom dokázali, že aj dnešná komédia môže byť na úrovni, inteligentná a dokáže naplniť aj 3 hodiny filmového času. Takže ak ešte niekto váha, určite mu odporúčam pustiť sa do toho.

Hneď na začiatok chcem povedať, že hodnotiť takýto druh filmu je pre mňa trochu komplikovanejšie ako pre iného človeka. Teóriu všetkého môžem vnímať čisto ako filmové dielo, všímať si réžiu, kameru, fenomenálny herecký výkon Eddieho Redmayna (on bol asi naozaj chorý ) atď. Na druhú stranu vidím príbeh. Príbeh, ktorý má dosť veľa spoločného s tým mojim. Samozrejme nechcem tým povedať, že som geniálny vedec cestujúci po celom svete. Skôr vidím určitú podobnosť v životných situáciách zapríčinených telesným postihom a problémom, ktorým Stephen čelil so svojou partnerkou. A práve z týchto dôvodov považujem tento film za veľkým prínosom pre spoločnosť. Nezainteresovaným veľmi vhodným spôsobom ukazuje, že okrem niektorých obmedzení, život s takýmto človekom prináša aj veľa úsmevných situácií, šťastia a úspechov a záleží iba na človeku ako sa k situácií postaví. Telesne postihnutým ľudom zasa ukazuje, že výhovorky typu „ja nemôžem, ja som chorý“ nie sú na takmer nikdy na mieste a že byť úspešným nevyžaduje mať zdravé telo. A najlepšie na tom je, že nikto nemôže povedať „to je iba vo filme“. Z tohto dôvodu moje hodnote je 5/5, ale opakujem, nejedná sa o hodnotenie filmu ako takého.

Predstavte si, že ste v situácií, kedy musíte počítať každý cent, aby ste v danom mesiaci vyžili (predpokladám, že väčšina z vás si to ani predstavovať nemusí) a k tomu pridajte predstavu, že ste prešli obdobím ťažkých depresií a následky stále pociťujete. A práve vtedy príde váš nadriadený a povie vašim kolegom v práci, že všetci môžu dostať ročnú prémiu 1000 EUR, ale iba v prípade, že firma zníži náklady a prepustí jedného zamestnanca - vás. Vedenie firmy je zbabelé a tak sa rozhodne, že nechá vašich spolupracovníkov hlasovať a každý sa musí rozhodnúť či chce svojich 1000 EUR alebo vaše zotrvanie. Hlasovanie začne o tri dni. Presne v takejto situácií sa ocitne hlavná hrdinka, ktorú vynikajúcim spôsobom stvárňuje na Oscara nominovaná Marion Cotillard. Ostávajú jej len dva dni a jedna noc, aby navštívila svojich kolegov a poprosila ich o pomoc. Na ceste ju sprevádza manžel a je len na divákovi ako ho bude vnímať. Je to vypočítavý chlap, ktorý chce za každú cenu nútiť psychicky chorú manželku bojovať kvôli peniazom? Alebo je to milujúci manžel podporujúci svoju partnerku? V každom prípade sa jedná o ďalší európsky film, ktorý stojí za pozretie.

David Fincher je pre mňa režisérom, ktorý ešte nikdy nesklamal. Veď filmy ako napr. Klub bitkárov, Sedem, či novší Podivný prípad Benjamina Buttona predstavovali vždy jedny z najlepších filmov, ktoré v danom roku vznikli. No nie som si istý, či je tak tomu aj v prípade Strateného dievčaťa. Určite sa nejedná o Davidove majstrovské dielo a natočil už aj lepšie kúsky. Príbeh filmu je veľmi slušne zamotaný a klamal by som, ak by som povedal, že som vedel čo bude nasledovať. O zaujímavé zvraty nie je núdza, no na druhú stranu som nebol do filmu vtiahnutý takým spôsobom ako v prípade iných Fincherových filmov. Inými slovami, ja osobne očakávam od takéhoto typu filmu väčšiu dynamiku. Herecké výkony by som označil za veľmi slušné a dokonca v prípade Rosamund Pike až za vynikajúce a možno z toho vypadne aj soška zlatého Oscara.

Po dlhšom čase som sa dostal ku dvom európskym filmom. Dnes sa vyjadrím k prvému z nich. Vyššia moc je tak trochu zmeskou európskych tvorcov nakoľko sa jedná o švédsko-francúszko-nórsky film. Ako väčšina filmov zo starého kontinentu, aj v tomto prípade sa jedná o dielo založené na dialógoch, medziľudských vzťahoch a vykreslení atmosféry bez akýchkoľvek zbytočných efektov. V tomto prípade je pod atmosférou myslené napätie medzi manželmi, ktoré vzniká po zbabelom úteku muža pred lavínou a na miesto detí zachraňoval svoj mobil. Zápletka ako vyšitá pre vznik rodinnej krízy. A treba povedať, že režisér Ruben Östlund z nej vyťažil skutočne maximum. Veľmi kvalitný film, pri ktorom mi je trochu ľúto, že sa nedostal medzi nominovaných na Oscara v kategórií cudzojazyčných filmov.

Film pojednávajúci o zabudnutom hercovi, trpiacom jemnou schizofréniou, ktorý sa pokúša o obnovenie stratenej slávy. Keď si pozrieme nominácie na rôzne ocenenia, dominujú filmy ako Boyhood, Whiplash, The Judge atď. Zdá sa, že sa roztrhlo vrece s jednoduchými príbehmi, no za to výborným spôsobom prenesenými na strieborné plátno. Medzi takéto filmy patrí aj Birdman. Absolútna väčšina filmu sa odohráva v priestoroch starého divadla čo má za následok výbornú a tak trochu klaustrofobickú atmosféru. Keď k tomu pridáme výborné výkony Michaela Keatona a Edwarda Nortona dostávame veľmi zaujímavý kúsok, ktorý určite stojí za pozretie.

Jednoducho nádherné a dušu povznášajúce dielo... Nejedná sa o žiadny strhujúci príbeh, ale spôsob jeho podania bol vynikajúci. Scenérie, kľud hlbočiny, delfíny a to všetko s rovnako ukľudňujúcim hudobným podmazom dostanú diváka do skutočne iného sveta.