JohnFarst

Na Zlatom jazere je prekrásny príbeh o hľadaní strateného vzťahu medzi dcérou v strednom veku a otcom osemdesiatnikom v nádhernom prostredí amerického vidieku. Prostredie robí v tomto filme veľa, skoro celý film sa odohráva v exteriéroch a príroda dokonale púta našu pozornosť a jej krásu zachytáva výborná kamera. Herecké trio Hepburn - Henry Fonda - Jane Fonda je tým tajným receptom, ktorý z tohto filmu pre mňa robí nezabudnuteľný zážitok. Ich herecké koncerty sa navzájom krásne prekrývajú a nám sa stačí len pozerať a vychutnávať si toto pravé filmové dielo. Katherine zahrala Ethel s nenormálnou energiou a vášňou a jej láskavosť ma totálne odrovnala. Spolu s Fondom tvoria krásny pár, ktorý spolu prežil celý život a nič ich už nemôže prekvapiť, dokonca ani mladý pubertiak vo výbornom podaní Douga McKeona. Ten spolu s Fondom prejde vo filme najväčšou charakterovou zmenou - samozrejme k lepšiemu. Najlepší (a smutné je, že aj posledný) herecký výkon tu však zďaleka predvádza Henry Fonda v úlohe večne ufrflaného a nespokojného, cynického Normana, o ktorom v skrytom význame tento film je. Jeho ironické hlášky sú odzbrojujúce a napr. scéna s novým manželom svojej dcéry je jedna z najlepších aj najvtipnejších zároveň. Počas filmu sa režisér Rydell venuje hlavne zbližovaniu sa Billyho s Normanom a ukazuje nám akoby si Norman našiel v Billym syna, ktorého nikdy nemal. Konečné udobrenie sa Chelsea a Normana trochu pripomenie ´klasiky´ v štýle Steelová a Pilcherová ale je to vážne krásne a dojímavé. Posledná scéna je nádherná aj smutná zároveň. Ako sa to vezme. Aj sme radi, že sa ´to´ nestalo ale sme smutní, že Norman a Ethel znova ostali sami bez nikoho, len sami pre seba. Chcel by som zostarnúť ako oni... Je to film plný užitočných ponaučení do života zabalených do prekrásneho celku s neobyčajným a dojímavým záverom. Zlatý fond svetovej kinematografie.

Jeden z najklasickejších westernov. Sturges ešte neovplyvnený Leoneho ´mlčanlivou´ trilógiou dokázal zremakovať Kurosawovu nesmrteľnú klasiku Sedem samurajov tak dokonale, že ešte dnes si väčšina ľudí myslí, že Sedem statočných je originálny americký western. Treba na začiatok povedať, že na Kurosawov originál statoční nemajú ani zďaleka. Taký Mifune v easterne prehral všetkých naokolo a pri ňom vyzerá jeho americký náprotivok ako smiešny komediant. Lenže okrem toho, že originál je predsa lepší Siedmim statočním v podstate nič nechýba. To čo sa od poctivého westernu očakáva, to sa aj dostane. Počas celého filmu je cítiť to nepríjemné napätie a strach z Calverovej bandy a tak sa k tomu prispôsobuje napríklad nádherná hudba alebo strih kamery. Keď sa nič nedeje sprostredkúva nám Sturges dlhé zábery bez strihu ale pri akčných scénach strihá ako o závod. Kamera je dynamická a dokonale nás zoznamuje s prostredím. K hudbe sa ťažko vyjadriť-je jednoducho ohromujúca aj vďaka evergreenovej main theme. Herecké výkony sú skvelé či už v podaní zákerného Eliho Wallacha, ktorý sa musel pre podobné úlohy narodiť, alebo v podaní charizmatických pištoľníkov ako Bronson, Brynner alebo McQueen. Každý do svojej úlohy priniesol akési osobitné čaro a to z filmu robí mnohovrstvové pútavé divadlo, ktoré navonok pôsobí ako dobre pracujúci celok. Jediné čo mi zabránilo dať plný počet je stredná pasáž filmu, kde sa trochu uberie na tempe príbehu a tým sa odpútava pozornosť diváka. Posledných 20 minút je to najlepšie čo westerny môžu ponúknuť. Hrdinstvo, odvaha, priateľstvo a obeta v najkrištalickejšej podobe. Bravó.

Na Yumu som sa dosť tešil. Nielen preto, že mám westerny veľmi rád, ale aj preto, že v ňom hrajú dvaja úžasní herci - Crowe a Bale. Najprv sa povenujem hercom, pretože tí ma nesklamali. Christian Bale v úlohe chudého farmára vytvára uveriteľný a realistický dojem života na divokom západe a hraje so všetkou úctou k profesii. Nevychutnáva si to síce tak ako napríklad rolu Brucea Wayna ale srší z neho energia a múdrosť. No kto ma najviac prekvapil, je Crowe. Russell zahral slizkého Bena Wadea s takým entuziazmom a pýchou, že si väčšinu scén dokonale privlastnil. Z jeho herectva sála charizma na všetky strany. Zahral tú postavu tak bravúrne, že do konca som nevedel na čiu stranu sa prikloní a doslova sa s divákmi zahrával. Jeho cynické hlášky striedajú brutálne vraždy a to všetko Crowe hrá s kamennou tvárou. Ďalšie výborné herecké predstavenie. Film sa až na výnimku Wadea drží westernového pravidla ukázať na rovinu dobrých a zlých a tak čierno-bielo rozoznáme kto je yločinec po pár chvíľach. Tým pravým padouchom je ale Wadeova pravá ruka v nepríjemnom podaní Tudyka, ktorého zelené oči sú dokonale mrazivé. Mangold sa snažil natočiť trochu iný western, v ktorom sa zaoberal skôr vnútornými pohnútkami ústrednej dvojice a vypustil tak to čo máme na westernoch tak radi - prestrelky. Nieže by sa tu nenašli aj tie ale je ich tu iba pár ale zato výborne remeselne zvládnutých. Mohol trochu osekať zdĺhavé konverzačné scény a bol by to tak trochu iný 5 hviezdičkový western. Taktiež tomu chýbala lepšia hudba. Viem, že som rozmazlený Morriconem ale menšie westernové prvky by sa tu zišli. Inak výborný film zameraný na vnútorný boj samého so sebou so skvelými hereckými výkonmi.

Dlho som sa rozhodoval čo tomuto filmu dať. Nakoniec som sa priklonil k trom hviezdičkám lebo prečo nakoniec nie. Je to príjemný oldschoolový hororík, ktorý sa na nič nehrá a aj keď na svoju dobu je už celkom zastaralý so smiešnymi trikmi má to svoje osobné kúzlo. Znova to nie je horor pri ktorom by sme si hrýzli nehty od strachu ale pár scén je príjemne mrazivých a pri ostatných sa dá aspoň dobre pobaviť. Brian Krause sa do úlohy navonok uhladeného no v skutočnosti krvilačného ´upíra´ dokonale hodí a to isté sa dá povedať aj o Mädchen Amick v akejsi predchodcovskej úlohe úbohej dievčiny, ktorú si rodinka vyhliadla. Za úlohu nemá nič iné než sa tváriť naivne a usmiato a keď to nastane má začať kričať o pomoc a utekať. A to jej ide celkom obstojne. Krásne na tomto malom filme sú miniroly dnešného Hellboya Perlamana (jeho veľká scéna je jednou z najlepších a najzábavnejších zároveň), samotného Stephena Kinga, Tobeho Hoopera alebo Marka ´Luka´ Hamilla. Pre niekoho môže film nadobudnúť status kultu ale pre mňa to bola jednorazová oddychovka na dlhý letný večer. King má oveľa viac rozhodne lepších adaptácií.

Mad City som nakoniec zobral ako peknú výpoveď o praktikách televíznych staníc prahnúcich po čo najväčšom počte divákov a čo najhorúcejších informáciách. Pre nič iné, zdá sa, ten film ani nevznikol. Len chcel konečne raz ukázať ako to vo svete televízií a konkurencie chodí. Hoffman a Travolta nepodávajú svoje životné výkony ale hrajú zrozumiteľne a príjemne. Hlavne Travoltova postava je výborne zahraná hlavne čo sa týka mimickej časti. Klobúk dolu. Príbeh je inak príjemne naivný a ničím výnimočný. Jeho rozuzlenie je vysoko očakávateľné už po pol hodine a tak stredná časť filmu je viac než nudná. Nič sa v nej nedeje, stále sa len kecá o ničom, Travolta len narieka a Hoffman mu hádže chrobáky do hlavy. Remeselne je film zvládnutý dobre ale žiadna zložka sa nedá nejak extra vychváliť. Je to zápletka, ktorá by sa viac hodila do nejakého nemeckého krimi seriálu, rozťahaná na skoro dve hodiny čo diváka ubíja. Priemer, film na jedno pozretie.

Čo dodať... Queen sa ´odvážili´ prekročiť hranicu opony a ukázať komunistickému svetu čo sa vo svete najviac počúva a hraje. Znovu zahrali svoje najväčšie hitovky, ktoré vždy dokážu ľudí rozpáliť na najvyšší stupeň ale isto nečakali, že maďarské publikum ich bude poznať a že celý koncert odspievajú s nimi. Bol to aj pre nich určite (ako sami povedali) nezabudnuteľný zážitok a som rád, že som tento legendárny koncert mohol konečne vidieť. Neľutujem ani jednu minútu tohto koncertu, pretože vždy keď vidím Mercuryho poskakovať a kričať WE WILL ROCK YOU, uvedomím si aký význam majú tie slová. Skutočne nezabudnuteľný zážitok.

Ako inak sklamanie. Každý kto trochu rozmýšľal vedel, že táto Múmia sa jednoducho nemôže ani len pozrieť do očí svojim predchodcom. Prvý kameň úrazu je režisér. Sommers to s múmiou vedel, bola to jeho srdcovka, jeho nápad a tak s ním aj zaobchádzal. Jeho filmom nič nechýbalo bola tam poriadna dávka akcie, humoru aj napätia. Skrátka právoplatne najlepší pokračovateľ (resp vykrádač) Indyho Jonesa. Takže čo sme mohli očakávať od toho, že režisérske kormidlo prevzal chlapík zodpovedný za p****iny typu xXx alebo Rýchlo a zbesilo? Ďalšie pochovanie kultovej série. A Rob Cohen nás nesklamal. Pod jeho vedením už ani ostrieľaný Fraser nevyznie ako predtým a jeho herectvo sa potáca na hranici výsmechu. V celom filme zaznie z jeho úst najviac 5 podarených vtípkov a jediná old school scéna je keď v závere vyzve Emperora aby si to sním rozdal ako chlap s chlapom. Tam mi to pripomenulo súboje s Imothepom a trochu nostalgicky som si zaspomínal. Aj tak bol ten súboj strašne zostrihaný a neprehľadný - STOP klipovým prvkom v Múmiách. Chýbalo mi tam viacero postáv a hercov ako Oded Fehr, Kevin O´Connor alebo samotná Rachel Weisz. Tá si môže gratulovať, že účasť odriekla, pretože by si len privodila nemilé fiasko. Keby to točil Sommers, určite by to takto nedopadlo a bolo by to omnoho viac znesiteľné. Weiszina náhradníčka Maria Bello dostala veľmi nevďačnú úlohu prevziať po nej žezlo ale treba povedať, že sa s tým vysporiadala slušne. Nebyť Rachel Weisz v predošlých dieloch, vedel by som si ju predstaviť ako právoplatnú Evy O´Connelovú. Z malého Alexa vyrástol fešák Ford a aj keď sa typovo do roly hodí, čosi mi vravelo že to nie je to pravé orechové... Jeho romantická línia s Isabellou Leong mi liezla na nervy a bola pre film totálne nepodstatná. Hannah dopadol rovnako ako Fraser, snaží sa vrátiť do svojej najlepšej úlohy ale pod vedením tupého Cohena mu to vôbec nejde a je na smiech trochu iným spôsobom ako by chcel. Totálnym fo pá sú naopokon Michelle Yeoh a Jet Li, ktorých úlohy vo filme sú úplne na smiech. Yeoh len mudruje, hovorí prastaré múdra a vyvolá armádu čo vlastne v celku predstavuje jej smiešny part. No ešte horšie dopadol Li. Ten je vo filme možno 10 minút a z toho 5 niečo po čínsky kričí a 5 fajtuje Frasera. Nič, žiadnu úcto ani rešpekt nevzbudzuje. Taký Vosloo ho so svojím 7 rokov starým herectvom totálne prehral. Až teraz Li totálne pochoval svoju kariéru a môže odísť od filmu. Poslednú vec čo chcem spomenúť je hudba. Panebože aspoň tá mohla byť nápaditá a vzrušujúca ale nie. Žiaden nový Goldsmith ani Silvestri sa nekonajú. Edelman zložil totálne nezáživný rutinný soundtrack k dobrodružnému filmu kde by sme márne hľadali výraznejší motív. Je to len mix nástrojov z ktorého nakoniec nič nevzniklo. Nová Múmia je de facto to čo sme asi všetci o

K tomuto videofilmu sa veľa napísať nedá ale aspoň o niečo sa pokúsim. Bolo to určite myslené ako také mini promo k tohtoročnému filmu ale príbeh a scénar sa s filmom v mnohom nezhoduje. Sú tu určité podobnosti ako napríklad zrodenie Iron mana a prvá stavba obleku ale inak má film vo väčšine vecí navrch. A nemuselo tomu tak byť, veď predsa tu sa proti Iron Manovi postavý jeho najväčší komiksový súper Mandarin. Lenže paradoxne práve on je kameňom úrazu tomuto video filmu. Záverečná bitka mohla byť oveľa premakanejšia než tá minutová záležitosť ktorú nám tvorcovia ponúkli. To sa Iron Man viac ´mastil´ už s mandarinovými poskokmi, ktorí ovládajú styri živly. Takže nakoniec aj popri prítomnosti odvekého rivala tu chýbal poctivý komiksový záporák a primeraný protiklad Starkovi. Príbeh akoby bol spichnutý horúcou ihlou, pretože akákoľvek dôležitejšia informácia je podaná bez väčšieho a zaslúženejšieho výkladu takže sa v závale informácií dá pomerne ľahko stratiť. Animácia je pekná a nemám jej čo vytknúť. Len sa mi viac páči hraná verzia už len kvôli tomu, že Downey jr. má popri svojom suchom humore iba jeden oblek a nie 100 druhov každý určený na inú situáciu. Príde mi to akési nepraktické.

Sedím na konári je pezpodmienečne najlepší Jakubiskov film. Paradoxne je to jeho posledný predrevolučný film a vlastne celá jeho porevolučná éra sa na tento film ani len nedotiahla. Sám v Hradišti hovoril ako si toto natáčanie užíval a aké patálie ho hlavne s Bolkom Polívkom sprevádzali ale nič to nemení na tom, že som pyšný, že takýto skvelý film dokázal natočiť Slovák. Nemám Jakubiska moc v obľube ale pri Sedím na konári som si ani len neuvedomil, že to natočil ten istý režisér, ktorý má na svedomí ťažkopádnu a dlhú Tisícročnú včelu. Tento film má prívetivých 110 minút a treba podotknúť, že každá minúta má svoje osobné čaro. Pavelka s Polívkom podávajú úžasné výkony a ich podaniu životom skúšaných kamarátov som totálne prepadol. Skvelý výkon (hlavne Bolek, ktorému rola padla ako uliata). Aj obsadelnie vedľajších úloh dopadlo na výbornú. Hrubešová a Horváthová sú každá svojsky milé ale hlavne Deana ako zaslepená stalinovka si zaslúži osobitnú pozornosť. Kvietik dostal malú ale dobrosrdečnú úlohu, ktorú tradične dobre zahral a Macháčka som zase chcel na pri konci zabiť takže som rád, že to mína urobila zamňa :-) Podozrievavého a zákerného pošťáka zahral skutočne dobre nebiť toho prdenia, ktoré z filmu robilo miernu komédiu, čo mu neslušalo. Pár scén sa dalo trochu skrátiť lebo je pri nich trochu ´dlho´ ale inak film odsýpa jedna radosť. Jakubisko sa svojsky a skvelo vyrovnal s 50. rokmi, s kultom osobnosti ako aj s témou kamarátstva a nehynúcej lásky. Ja môžem len tlieskať.

Film Lekce faust na mňa urobil výborný dojem z viacerých dôvodov. Asi hlavný je ten, že som ho videl v Hrdišti v plnej sále ľudí, ktorí rozumejú filmu a to projekcii dodalo to správne čaro. A čary sa dialy aj na plátne. Švankmajer mi svojou réžiou naplno privodil pocit, že sa pozerám na nejakú rannú nekomerčnú a nehollywoodsku tvorbu Tima Burtona. Spojenie divadla a filmu sa mu podarilo úplne dokonale aj vďaka starej dobrej českej trikovej škole a zapojenia divadelných kulís aj do exteriérových scén. Klasickému príbehu Fausta a Mefista sa začne venovať plnšie až v druhej polovici filmu, dovtedy nás baví hlavne ´osudný´ výkon Čepeka a mňa osobne bavila aj rola Krausa a jeho spiklenca. Je to tajomné, tiché a podmanivé divadlo vo filme. Švankmajerove pekelné výjavy ako hlinené dieťa, Mefistova hlava alebo sám Lucifer sú burtonovsky milé ale zároveň strašidelné. Je tu krásne spojenie drámy s komikou. Scény ako víno v stole, hádka anjelov a démonov alebo šašove neustále privolávanie diabla dokonale odľahčujú inak ťažkú látku Fausta a sú natočené ´ľahkou rukou´. Záverečná scéna len ukončuje pekný divadelno filmový zážitok a znovu navodzuje otázku ,,Kto je silnejší, Boh alebo Diabol?" Film a mágia v najčírejšom slova zmysle.