Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Dokumentární
  • Krimi

Recenze (2 499)

plakát

Wildlife (2018) 

Dobrý herec pred kamerou (v Až na krv bol Paul rovnocenným partnerom her. velikána Daniela Day-Lewisa) by si mal podľa mňa všímať, čo sa deje i za kamerou, t.j. z pozície režiséra, ktorý vydáva pokyny : „AKCIA” , samozrejme iba v tom prípade, ak pomýšľa presedlať z jedného sedla na druhé... ? V súčasnom trende je táto záľuba na vzostupe, a tak sa tento pozoruhodný, charizmatický herec rozhodol nakrútiť svoj prvý hraný FILM, (zatiaľ si netrúfol zastávať obidve najhl. funkcie naraz, ale napísal scenár a produkoval) a to - intenzívnu, melancholickú, komornú, rodinnú drámu o rozpade manželstva Jerryho a Jeanette Brinsonovcov v S. Amerike - na začiatku 60. rokov, pričom medzi nimi stojí ich jediný syn, ešte nedospelý Joe, ktorého sa táto problematika bezprostredne najviac dotýka, skrátka - prežíva ju maximálnym možným spôsobom. Jerry odchádza za prácou hasiča, že nechýba veľa, aby mu žena zahýbala, a čo sa bude neskôr diať, tak to sa dozviete počas pozerania, vskutku, naozaj, zaujímavého snímku, v ktorom vystupuje T-R-I-O hercov, ktorých uznávam. Jake má o čosi menej priestoru, a tak sa moja obľúbenkyňa Carey ukážkovo predviedla, aká je ? Je nielen sexy. Jednoznačne najlepší je mladý Ed. O. , ktorého vekový rozdiel s „filmovou mamou” je nedostatočný + by som mal ešte pár fil. „chybičiek krásy” , ktoré mi prekážali, napr. nedotiahnuté scény, či Joe nevedel, koľko rokov má jeho matka, čo mi prišlo dosť divné... ?! Apropo: Paul Dano má veľký potenciál byť aj prospešným rež. ? Uvidíme, nabudúce.

plakát

Vice (2018) 

Hm... tak, a p-o-d-o-b-a je naprosto strhujúco - vierohodná, t.j. Walesky rodák Christian Bale sa fascinujúcim spôsobom prevtelil do amerického „sviniarskeho” politika Dicka Cheneyho... Netušil som, že sa obidvaja narodili v rovnaký deň - 30. januára, samozrejme, rok je iný, ale i napriek tomu si dali maskéri extra, vehementne záležať, aby sa podobali, ako vajce-vajcu, a čuduj sa svete, ako to parádne zafungovalo. Bývalý predstaviteľ “Batmana” veľmi dobre vedel, že „fyziognómia“ stačiť sama o sebe nebude, a tak tomuto reálne jestvujúcemu predobrazu vtisol svoj typický kreatívny, herecký rukopis, kedy sa na 2 a štvrť filmovej hodiny stal perfektným „Dickom i dickom” . Je taký priebojný, že ostatní herci sú v jeho neustálom ústraní, skrátka - nemajú ani najmenšiu šancu - poriadne sa predviesť ! I keď minimálne Adams s Carellom podali taktiež ucelené h. výkony - par excellence. Už som spomenul, že snímok trvá niečo nad dve hodiny, a síce dvorný McKayov strihač, Hank Corwin, opäť odviedol dobrú strihačskú robotu, no miestami sa mi film trochu vliekol, že by sa patrilo niečo poskracovať alebo vynechať ? Adam je pozoruhodný scenárista, producent a režisér v jednej osobe, ale mám príliš rozpačitý dojem z jeho politickej ambicióznosti, kde sa už začína opakovať, prehrávať, že by mal rapídne zmeniť svoj režisérsky štýl, tak ako to urobil Alejandro González Iñárritu.

plakát

Trojí hranice (2019) 

Gigantická internetová streamovacia spoločnosť - Netflix, vyrába filmy, ako na bežiacom páse, t.j. preferujú kvantitu nad kvalitou, a ak sa to dá tak vôbec skonštatovať, že ich doteraz najkvalitnejší filmový počin je asi iba ROMA, mexického tvorcu A. Cuaróna, ktorý/á pred pár týždňami pozbieral/a troch „zlatých plešivcov” . Ďalší príspevok z tejto, akože tvorivej, filmovej dielne je príbehom pätice špeciálne vycvičených žoldnierov, ktorí sa podujmú na akciu zlikvidovania drogového baróna v Južnej Amerike, kon. v Brazílii, a k tomu sú ešte akosi poriadne „chamtiví” , pretože v jeho sídle je trezor plný dolároviek (KDE si ich ukryl, si veľmi dobre premyslel, a to je na tom dosť zaujímavé, to oceňujem na tomto snímku + pár poz. vecí...) v hodnote niekoľkých stá miliónov, a keď si to vydelíme piatimi, tak máme veľmi slušný podieľ pre každého jednotlivca. No i “PENIAZE MAJÚ SVOJU VÁHU” , keď ich transport nebude jednoznačne jednoduchý, že odteraz ma film „väčšiu váhu” , zvrtol sa takým nepredvídaným smerom do záhuby. Chamtivosť je typická ľudská vlastnosť už odjakživa, s ktorou som sa stretával u J.C.Chandora pomerne často, čo malo svoj daný význam pre tieto postavy. Nestotožnil som sa ani s jednou. Nevyčítam im, že mysleli iba na dengi, stále som ich považoval za „ziskuchtivých somárov” , ktorí sa možno na záver trochu spamätali, ale film ako celok pôsobil - nemastne a neslane, podľa mňa - nemal hlavu a pätu !

plakát

Toman (2018) 

Možno to vyznie, ako hotový p-a-r-a-d-o-x, ale film ma začal v skutočnosti zaujímať až vtedy, keď J. Masaryk „vyskočil” z okna, a to je vážení a milí, cca. , necelých 30 minút pred koncom tohto, neskutočne a zbytočne dlhého snímku ( trvá nehoráznych 2 a pol hodiny, čo je veľmi veľa, sakra ! ), pri ktorom som sa zvyčajne nudil, ako zdeptaný pes na reťazi, že to určite nie je pre takto ‘ambiciózny projekt’ e-x-t-r-a dobrá vizitka, však ? Dovtedy som si zapamätal iba krásnu Tomanovu sekretárku, Miladu, ktorá ho neustále provokovala svojim nesmiernym - sexeppealom, skoro, ako božská Marilyn M. , alebo ešte som si všimol, že tu takmer všetci stále „vypaľujú zobáky” , a ak by ste náhodou nerozumeli, čo mám na mysli, tak tu sa húlilo o stošesť, doslova ako v najvyššom fabrickom komíne ružomberského Mondi, a tak mám taký, celkový „prefajčený dojem” + vyskytuje sa tu množstvo postáv, z ktorých mám perfektný chaos, pretože je ich tu naozaj neúrekom, a pritom s minimálnym priestorom. Ďalšia negatívna vlastnosť. Ako som načrtol v úvode, film je viac-menej hrozná strata času, ktorá sa ako tak vylepší až po spomínanej, tragickej udalosti, kedy sa konečne pohnú ľady, trochu viac sa zdramatizuje filmová skladba, čiže som si normálne vydýchol, že som nemusel na konci udeliť extrémne nízke hodnotenie, lebo väčšinou k tomu tento snímok, bohužiaľ - smeruje ! Nevedel som sa dočkať z. tituliek !

plakát

Složka 64 (2018) 

POZOR: RECENZIA OBSAHUJE SAMÉ = SPOILERY ! ( Čítanie nasledujúcich riadkov nechávam na ďalšie zváženie ! ) Ak správne počítam, tak detektívi Carl Mørck s Assadom, z Oddelenia Q, sa i do štvorice poriadne zapotia, pokiaľ vyriešia nový, zamotaný prípad, v ktorom vystupuje „dánsky Josef Mengele” , pretože experimenty sú mu veľmi blízke, alebo sterilizovať ženy, ako uhorky, má vo veľkej obľube. Táto napínavá detektívka sa jednak odohráva v dvoch časových rovinách, keď v tej ešte len prvej sa zoznamujem so „skazenou” mladou ženou menom Nete, ktorú o malú chvíľu posielajú do akejsi polepšovne na ostrov Sprogø. Minulosť sa prelína so súčasnou prítomnosťou, keďže sa v istom kodanskom byte nájdu naaranžované mŕtvoly (lepšie povedané - už len kostry), ako všetci pohromade upravení sedia za stolom, keď štvrtá stolička pre jedného hosťa je úplne prázdna... Pomsta býva, ako sa povie: „Sladká” , ale zase nie je jednoduchá na precízne vykonanie do posledných detailov. Podarila sa naplniť takmer až do bodky, keď na veky poznačenej Nete to prešlo. Na lekárskych pokusoch sa podieľali i policajné zložky, ktorí odstraňovali svedkov, a tak aj taký nebojácny Assad bude stáť zoči-voči jednému z nich, a takmer to skončí tragicky ! Zložka 64 je vskutku poriadna adrenalínová jazda plná nečakaných zvratov, ktorá občas stráca tempo, ale aj tak sp. funguje.

plakát

Strach a hnus v Las Vegas (1998) 

Strach a hnus v Las Vegas, rež. Terryho Gilliama - vnímam čiste teoreticky, ako nebezpečne návykový, s určitou predstavou tohoto pôvodného „púštneho mesta” , ako jedného gigantického obchodného CENTRA pod jednou STRECHOU, v ktorom sa neustále zoskupujú skupiny závislých ľudí, od nasledujúcich pod-kategórií, t.j. úvodného, klasického gamblerstva (patologického hráčstva), kde by človek mohol kľudne utratiť všetky svoje úspory, a ešte by si navrch aj napožičiaval, cez postupujúci extrémny alkoholizmus, až po spadajúce psychedelické drogy, kedy sa dostávate až na samotné dno ! Našich dvoch postáv sa bezprostredne týka najmä ich brutálne výstredné, nekontrolované excesové drogové opojenie, ktorému kompletne podľahli už v Los Angeles, aby sa to v Las Vegas iba ešte viac potvrdilo a prehĺbilo. Johnny Depp je neuveriteľne stotožnený s originálnym Hunterom, že akoby mu z oka vypadol. Je to SILA, čo zo seba dostal. Zručne mu sekunduje pribratý Benicio Del Toro, ale na tohto, voľakedy univerzálneho herca, skrátka nestačí ! Možnosť vidieť niekoľkých zaujímavých hercov v menších roličkách, čo vôbec nie je na škodu veci. Oko diváka poteší napríklad sekvencia s Cameron Diaz vo výťahu. Gilliam nakrúca nebezpečný road-movie, ktorý podľa mňa patrí pod akýkoľvek zámok, a je na zvážení každého p. diváka, či si trúfa sledovať dvoch tot. magorov... ?

plakát

Dick Tracy (1990) 

Ako vysoko vlastne siaha EGO Warrena Beattyho ? Tento borec si dovolí veľa, a vždy mu to prejde ! Trebárs = populárna „Kráľovná popu” , Madonna (Louise Ciccone) štylizovaná do „božskej Marilyn” , a to je iba začiatok... „Veľký kriminálnik Clyde” nakrútil nevšedný, egoistický zameraný, gangsterský film, ktorým obrátil tento žáner úplne naruby. Technické zložky, ako sú výprava a masky, sú extrémne neoceniteľné, tak ako maskéri „zohavili” , napríklad Ala Pacina, tak to nemá obdoby, jedine som si tak maximálne uvedomoval len jeho majestátny hlas, ale akoby sa pod tou „škraboškou” skrýval niekto kompletne odlišný. No, herecký um mal vysoko rozvinutý. Či ešte Velikánovi Dustinovi Hoffmanovi nevadilo zo seba urobiť takého blonďavého Mimoňa, a pritom mnohých hercov som ani nespoznal pod týmito ukážkovými maškarádami. Spomenul by som taktiež atypicky poňatú výpravu, ktorú Dick Sylbert s Rickom Simpsonom poňali, ako do farbista prispôsobená samotnému prostrediu a postavám. Čiže, doslova srší pestrofarebnou formulovosťou. A toto sú dve najväčšie lákadlá pre snímok. Inak je to nemastné i neslané, so slabým dôrazom na strih. Pochválim aj d.p. Vittoria Storara, ktorého rešpektujem najmä za depresívnu Apokalypsu. Má Dick Tracy potenciál osloviť súčasnú generáciu, presýtenú sociálnymi sieťami, len teraz naozaj neviem, či práve nepreháňam ?

plakát

Muž, který zabil Dona Quijota (2018) 

Aký význam má sledovanie dokumentu - Stratený v La Mancha ( film o filme ), dokumentaristov Keitha Fultona a Louisa Pepea, ktorí sa snažili zdokumentovať, prečo a za akých príčin sa nenakrútil film Terryho Gilliama - The Man Who Killed Don Quixote ? Toto obdobie sa datuje ešte do roku 2000, keď hlavné postavy mali pôvodne stelesniť Jean Rochefort v roli Dona Quixoteho a Johnny Depp v roli Sancha Panzy. Po pravde, nevidel som tento boj s „veternými mlynmi” , ( ale teraz normálne rozmýšľam, že si niekedy nájdem voľný čas, aby som kúsok zo svojho života venoval tomu, ako sa T.G. urputne zmáhal vytvoriť niečo, čo neskôr na dekády zapadlo prachom... ). Už som ani bohvieako nedúfal, že by mohol uzrieť svetlo sveta novodobý Don Quixote, bol som rovnako trpezlivý, ako “naturalizovaný Brit” , a pre mnohých neprajníkov zdvíham stredný, varovný palec smerom nahor, lebo ja som takmer nadšený, čo tento kreatívny tvorca vytvoril s Jonathanom Pryceom, ktorý je naprosto unikátne ponorený do svojej postavy, že jeho kolega Adam Driver je v miernom tieni. Obidvaja sú naozaj pozoruhodní, no i ostatní sa nemajú absolútne za čo hanbiť. Tandem - Gilliam a Pecorini (d.p.) spolupracujú už od nepamäti, a tak by som bol znovu rád, ak by sa pokúsili nakrútiť ďalší film, ktorý by pre zmenu nestíhali také pohromy, ako predtým. Toto nie je záležitosť pre každého jedinca. Je to dosť nezrozumiteľné, náročné, divné a pra-zvláštne. A o to viac ma to interesuje.

plakát

Marie, královna skotská (2018) 

Britská divadelná režisérka Josie Rourke debutuje na poli hraného celovečerného filmu. Nakrútila vskutku zaujímavý, dobový snímok zo 16. storočia, z ktorého som nemal po skončení záverečných tituliek zrovna najlepší pocit. Nemyslím to ale z pohľadu filmového, ba by som ešte chcel podčiarknuť, že Josie obstojne spracovala túto historickú látku, kde boli veľké konkurentky - Škótska panovníčka Mária I. Stuartová a Anglická kráľovná Alžbeta I. Do kostýmov sa obliekli dve prospešné herečky, t.j. Saoirse a Margot sú pozoruhodné, i keď „ronanka” si takmer celý výpravný filmový počin “ukradla” takmer komplet pre seba. Skôr mám na zreteli politické zákulisie, v ktorom mi Stuartovna pripadala, ako nastrčená figúrka, s ktorou neustále v jej blízkosti niekto intenzívne manipuloval, čiže na rad prichádzal sled častých intríg, podrazov, a vedzte, že tu ste nemohli dôverovať absolútne vôbec nikomu z celého ansámblu, čo sa vám zdalo na chvíľu, ako v pohode, sa po čase zvrtlo v totálny neprospech hlavnej postavy, a tak som mal väčšinou nepríjemný dojem, ktorý vyvrcholil vo finále, keď už samotný úvod načrtol, k čomu sa neskôr schyľuje...? Alebo-napríklad : v jednej sekvencii, istú, vedľajšiu postavu, brutálne, bez servítky, viacerí, surovo dobodali nožom. STREDOVEK musel byť extrémne krutý. Game of Thrones je celý drastický, a tento film ? Ozaj nemá k tomu extra ďaleko.

plakát

Psí ostrov (2018) 

Z „dynastie Andersonovcov” mám Wesa najradšej ( no dobre, aj na Gillian stále myslím ), pretože mi je blízky jeho pohľad na svet, v ktorom sa vyskytujú zvláštni jedinci, a tých je požehnane. Ďalej je taktiež veľmi dobré, že sa okrem klasických hraných filmov, venuje i nakrúcaniu atypickejších, animovaných, ktoré sa vôbec nedajú porovnávať s konkurenčnými štúdiami, ktoré chrlia jeden animák za druhým, dáva si na čas, preferuje vyváženú kvalitu nad nevývaženou kvantitou, a sledovať týchto vyhnaných psov, ktorých vyženú na Ostrov odpadkov, je opäť nasledujúcim kvalitným prispením do análov kinematografie. Prispieva tomu zrejme zaujímavá animácia, pôvodné hlasy dabujúcich hercov, ktorých je tu kvantum + samotný scenár, ktorý je zase prešpikovaný univerzálnymi myšlienkami - par excellence. Nevravím, “že najlepší priateľ človeka” , je zároveň i môj, ale ich podobizeň je natoľko vyvážená, že sa im jednoducho nedá nefandiť. Som rád, že som zatiaľ od neho nevidel nejaký priemerný, či ešte trebárs - mierne podpriemerný snímok. Nedokáže to, lebo sa moc hrá s ich štylizovaním. Je to atypické na dnešnú dobu, že si takýto tvorca udržiava svoju režisérsku latku stále tak nadštandardne vysoko, môže sa za to poďakovať svojim dvorným hercom, ktorí ho pravidelne poctievajú svojou úctihodnou návštevou... , a pritom on sám má dostatok skvelých motívov na roz.