classic

Môže umenie zabíjať ? Dan Girloy si myslí, že áno. Ale v akom slova zmysle ? Prostredníctvom namaľovaných obrazov Vetrila Deasa, ktorého jednak nájde mŕtveho kurátorka Josephine, pričom vytuší, že galéria Haze sa „preslávi”... Totiž ona pobýva taktiež v tom istom dome, v ktorom sú jednotlivé byty nepríliš od seba vzdialené, a tak jej stačí iba ruku natiahnuť, a stovky prác si jednoducho privlastniť. Šéfka Rhodora Haze bude v extáze nadšenosti. Jestvuje háčik, prečo by sa mali osoby, ktoré prídu do kontaktu s týmito obrazmi, obávať o svoje životy ? Je v nich zakorenená akási spirituálna čierna mágia, nasiaknutá vlastnou krvou samotného autora, čiže zhmotňujú sa, ožívajú, a dotyčnému spôsobujú neuveriteľné halucinácie, ktoré ho privádzajú do absolútneho šialenstva, keď si buď sám siahne zvláštnym štýlom na život, alebo sa skrátka vyparí, ako smrad. Postupne umierajú všetky hlavné postavy, „Zubatá s kosou” nemá vôbec žiadneho zľutovania, výnimkou nie je ani vyšinutý bisexuál Morf Vandewalt, ktorého fascinujúco stelesnil charizmatický intelektuál Jake Gyllenhaal. Brat Tonyho Gilroya, Dan, sa opäť vyšantil aj so svojou družkou Rene Russo, či Zawe Ashton ma podivuhodnou metódou hypnotizovala, a takýto hypnotický je celý film + prišiel mi ešte, ako mimoriadne zvrátený, skazený, nepríjemný, lebo takto uvažujete o všetkých týchto nesympatických pos...

Ingrediencie scenáristických nápadov, ochutené o atypický vizuálny štýl + čerešnička na torte v podobe obsadenia hercov na vysokej úrovni, tak s týmito surovinami pečie americký „Pekár” i režisér Wes Anderson už od nepamäti, a zakaždým ukuchtí absolútnu delikatesu, na ktorej si zvyčajne veľmi pochutnávam! Síce občas zabudne pridať prášok do pečiva, ako napríklad teraz, ale aby som len nekritizoval majstra od kuchyne, niekedy zase pripraví hotovú pochúťku s názvom - “Až vyjde mesiac”... _ Jednoducho je všestranný, väčšinou pracuje na jednej a tej istej téme, ktorú si vie spracovať rôznymi spôsobmi. Sledovať rodinu Royala Tennenbauma je balzamom na dušu, i keď okrem neho, nikto nejaví prílišný zápal po dobrej nálade, dalo by sa povedať, že sú poznačení všelijakými traumami z minulosti, z ktorých sa nakoniec spamätajú, znovu vykročia tou správnou nohou do nového dňa, ale pokiaľ tomu tak bude, Royal zažije „najhoršie” dni svojho života ? V podstate, sám si za to môže ! Vskutku, dosť ma to bavilo, sršalo to najdôležitejšími aspektami každého filmového diela, ktoré musí mať niečo do seba, a veru, že i malo ! Každému to zachutiť nemusí, ale pre tých jedincov, ktorí obľubujú takéto „dobrotky” , tak pevne verím, ako sa budú po spapaní oblizovať, zmyslový orgán bude mať zase neukojiteľný apetít, a tak vám teda zaželám - bon appétit... !

„Ten mladík šplhá po skale lepšie, ako samotný Spider-man” ? Nepoužíva žiadne lano, ktoré by mu zabezpečilo väčšiu šancu na prežitie, čiže lezie - Free Solo (bez istenia). Toto prebehne, ale až vtedy, keď si najprv zmapuje terén, tam sa musí istiť povrazom, systematicky sa presúva čoraz vyššie, smerom do ciela, napríklad na El Capitan. Potom ide do totálneho extrému, kedy si tento extrémista poriadne koleduje o život, tak isto, ako jeho kolegovia predtým okúsili, aký je to „voľný pád” ... Podľa mňa to Alex Honnold nemá úplne v hlave v poriadku, dal sa aj vyšetriť, s tým, že na tom čosi pravdy bude. Toto je vari najnebezpečnejší adrenalínový šport všetkých čias, keď už nič šialenejšie byť ani nemôže ! Prizval si štáb na čele s režisérom Jimmym Chinom, ktorý sa na to pozrel so svojím štábom zblízka, až my diváci máme z týchto širokých i tesných záberov normálne zimomriavky, že závrate sú na mieste, nie sú ničím neobvyklé. Veľká výška je môj úhlavný nepriateľ, mám z nej strach, pričom d.p. na to ani na sekundu vôbec nepomyslí, že mi sprostredkuje fascinujúce kompozície, ktoré zachádzajú do neuveriteľnej krajnosti. Rozptylovala ho frajerka, a to je asi najslabší článok tohto zaujímavého, strhujúceho dokumentu, ktorý získal pred pár dňami - Academy Awards for best Documentary Feature.

Išiel som do kina na film peknej libanonskej režisérky Nadine Labaki, ktorá ale rozpráva o nepekných veciach, ktoré sa dejú medzi nami, len bohužiaľ, zatvárame pred nimi oči, ksichtíme sa, že sa nás to vôbec netýka, a pritom takýchto osudov sa dá počítať na státisíce, až milióny. Ocitol som sa na Blízkom východe, konkrétne v Libanone. Zain je 12. ročný chlapec. Má mnohopočetnú rodinu, keď ani jeden z rodičov nepracuje, a tak sa o obživu musia starať sami deti, ktoré musia pracovať, aby všetci mali peniaze na stravu. Raz bude mať toto nešťastné chlapča všetkého plné zuby, a utečie, stretáva etiópsku utečenkyňu, mladú ženu Rahil, ktorá má syna Jonasa. Ostane pri nich... _ Capharnaüm je prirovnávaný k 8 oscarovému Milionárovi z chatrče, ktorý je vedľa neho iba takým „chudobným príbuzným” , Labaki ide na koreň veci absolútne nekompromisným spôsobom, ktorý je miestami až neúnosný, čo Boyle nikdy nepraktizuje. Ručná kamera Christophera Aouna podtrháva celkovú surovú atmosféru, čiže máte pocit, že ste priamo v epicentre diania. Strhujúca, mimoriadna a excelentná výpoveď jedného z mnohých slumov na Svete, v akých podmienkach tu žijú ľudia ? To si nedokážem ani predstaviť, nieto ešte tu i jestvovať ! ? Pozrel som si výnimočný snímok, pri ktorom sa mi neustále tlačili slzy, ktoré som nedokázal udržať suché. Silný zážitok !

Animované filmy už dávno nie sú mojou každodennou šálkou kávy, a o to viac ma mrzí, kam sa teraz uberajú, že už vyzerajú, ako hraný Avengeri ? Teda, aspoň, konkrétne tento Pavúči muž mi tak akosi pripadal. Celý animák je strašne “COOL” , deje sa tu toho pomerne dosť, ale i napriek tomu som sa nevedel dočkať záverečných tituliek, pretože sa mi zdalo, akoby trval večnosť ! Kde sú tie staré časy, keď som voľakedy videl úžasného a veľmi prehľadného - Hľadá sa Nemo ? Paralelné svety sú strašne chaotické, neprehľadné, a potenciálni diváci - decká, sa v ňom budú strácať, pretože bude pre nich náročný na pochopenie ? Skôr by som poznamenal, že sú zvyknutí, lebo dnešná generácia je niekde úplne inde, ako tá moja, spred XY rokov späť, keď sme nemali všelijaké výdobytky techniky. Nachádzam sa v roku 2019, a tak môžem iba sotva čakať, že by sa niečo zmenilo !? Pozrel som si ho výnimočne, počul som naň samé chvály, bol som automaticky zvedavý, ale zároveň aj sklamaný, ako vypadajú v súčastnosti filmy pre puberťákov, a do budúcna to neveští nič dobrého. Viac-menej, pre mňa osobne sa jednalo takmer o „neznesiteľný” snímok, s perfektnou animáciou, idiotskými postavami... Sledovanie súčasných animated features je stratou času, možno si ešte niekedy pozriem nejaký zaujímavý, ak naň natrafím ? Silno pochybujem, ale čert nikdy nespí...

V prvom rade to sú veľmi silné 3 hviezdičky, že im nechýba príliš veľa, aby mali štyri. To nakoniec znamená, že bol tento írsky komorný horor na vysokej umeleckej úrovni, ktorý mával miestami excelentnú réžiu a kameru - dohromady. Scenár taktiež nebol úplne od veci, mal hlavu a pätu, aj keď bol trochu, ako sa tradične povie : „Pritiahnutý za vlasy” ! Videl som tu zopár postáv, predovšetkým - filmová mama a syn, boli v centre diania najviac. Bývali neďaleko lesa, kde ako napovedá samotný názov tohto snímku, bola : The Hole in the Ground (slov. preklad : DIERA V ZEMI), a to je vôbec najdôležitejšia pointa, ktorá dáva daný význam. V úvode Chris žiada od svojej mamy Sarah, aby mu kúpila bicykel, nevyhovela mu. Možno, ak by zmenila svoje rozhodnutie, nemusel by sa synátor túlať sám po lese, kde na neho číhala osudná nástraha ? Alebo ho to skrátka priťahovalo, ako magnet ? Ten bike nakoniec obdržal, ale za totálne iných okolností, aké si nedokázal ani predstaviť. Film má aj pôsobivú atmošku v podobe veľkého domu, v ktorom sa budú diať divoké veci. Ústredne DUO, t.j. Seána Kerslake a James Quinn Markey sú pozoruhodní, no i pre nich sú nachystané občasné diery v scenári, kedy prichádza na rad sled nelogických rozhodnutí. Lee Cronin nakrútil intenzívny klaustrofobický horor, ktorý má vynikajúcu štruktúru, ktorá je hlavný dôvod - zaujatia pre p. diváka.

Kto by to bol povedal, že režisér a scenárista, ktorý celú svoju kariéru, t.j. už štvrťstoročie nakrúca nepríliš dobré filmy, razantne zmení svoj doterajší prístup, že je stále v tom istom vreci, ktoré vysype nepredstaviteľné „filmové veci” ? Tento tvorca sa volá Peter Farrelly, ktorý väčšinou pracoval s bratom Bobbym, a urobil veľmi múdro, že ho nechal odpočívať, a tak režíruje SÓLO ! A som z neho MOC, strašne prekvapený, klobúk dole ! Zakotvil v citlivej téme - rasovej neznášanlivosti v USA - v klasicky vypätých 60. rokoch, keď segregácia praskala vo švíkoch. V centre pozornosti je afroamerický pianista Dr. Don Shirley, intelektuál. Vyráža na turné, no potrebuje osobného šoféra a bodyguarda. Tony Vallelonga by mohol byť tým správnym človekom ? Síce je pravým opozitom umelca, no i protiklady sa priťahujú. Film by mal mať po ruke - kvalitný scenár, a veru, že ho aj má ! Skrátka, je zo života, so všetkým, čo k nemu prislúcha. Hereckí predstavitelia Mahershala (najtalentovanejší afroamerický herec dneška) a Viggo (od LOTRa som ho nevidel účinkovať v tak výbornom snímku) sú fenomenálni + Linda je sexy. Strih nie je až tak osožný, máva ruš. tendenciu. Farrelly nakrútil Najlepší film roku 2018, ktorý dúfam získa Oskary- Najlepší film, O. scenár a herec vo V.Ú. Takýto parádny road-movie sa nevidí len tak každý deň ! PS: A čo je to vlastne tá: Zelená kniha ? Príučka pre černochov...

Locked-in Syndrome → E S A R I N T U... , → Jean-Dominique Bauby . Ako som pred nemalou chvíľou sľúbil, podujal som sa na obtiažny, fyzický film Skafander a motýľ, od profesionála Juliana Schnabela, ktorému som sa ale dlhú dobu vyhýbal, pretože som ešte nebol „mentálne vyspelý” , aby som ho zvládol na jeden záťah. Je to predovšetkým extrémne náročná, filmová záležitosť, ktorá ale nie je určená pre úplne každého jedinca ? Oslovili ma v ňom najviac : 1. herecký výkon Mathieua Amalrica, ktorý sa strhujúco prevtelil do J-Do Baubyho, a síce to neprebehlo až takým extrémnym spôsobom, ako keď sa upútal na vozík Daniel Day-Lewis, čo taktiež stvárnil reálne jestvujúceho človeka - Christyho Browna vo fenomenálnom snímku - Moja ľavá noha, stále sa jedná o kvalitatívne vyvážený výkon, hodný rešpektu a obdivu ! Bauby komunikuje i svojim vnútorným hlasom, ktorý počuje iba on sám, ale najmä rozumie všetkému, čo mu rozpráva protistrana, čiže pomocou špeciálnej abecedy bol schopný žmurkaním svojho oka nadiktovať terapeutke knihu, podľa ktorej sa nakrútil veľmi podarený film z roku 2007, pričom vtedy mali premiéry parádne snímky, na aké môžme dnes už iba spomínať so smutnou nostalgiou na tvári... Zaujímavá je účasť dvorného d. p. Stevena Spielberga, 2. Janusza Kaminskiho, ktorý naprosto špeciálnou metódou sprostredkováva svet Jeana-Dominiquea Baubyho + 3 .STRIH - strihačky Juliette Welfling, je fantasticky účinný ! PS : 4. Režisér Schnabel nakrúca naozaj výnimočne, a našťastie nie je tak filmovo plodný, ako trebárs Woody Allen, čiže už mi nebude extra dlho trvať, pokým doženiem jeho zopár snímkov... Víkend s Julianom stál za to !

» Je to totálny paradox, ale holandský maliar Vincent van Gogh bol počas svojho života - Nepochopeným Géniom « 『 Znovu som sa pozrel na jeho život optikou Juliana Schnabela, ktorá je v niečom - nadčasová 』Síce neobsahuje známe sekvencie - hádku s kolegom Paulom Gauguinom, po ktorej nasledoval veľký skrat v hlave van Gogha, keď si odrezal ucho, či ešte ako dodatok, že obsadenie bravúrneho hereckého predstaviteľa Willema Dafoea, vnímam nadmieru dobre, podobá sa, hodí sa, podáva neuveriteľne strhujúci herecký výkon, za ktorý je po práve nominovaný na cenu Akadémie, alebo získal na prestížnom benátskom filmovom festivale - ocenenie pre najlepšieho herca, a tak by som povedal, že je to už vyvážené, ale predsa, keď sa zamyslím nad skutočným vekom oboch, t.j. Willema a Vincenta, je tam dosť veľký vekový rozdiel. _Snímok sa občas vlečie, ale to je len malý nedostatok. Jednak ponúka zaujímavý koniec holandského maliara, alebo je nakrútený takým fyzickým spôsobom, že d.p. vás ručnou prácou naprosto prenáša do jeho existencie. To sú najväčšie klady filmu, t.j. Smrť van Gogha + vizuálny štýl, ktorý je neopakovateľný. _Atmosféra, výprava, herci, scenár, réžia, hudba, strih a kamera = excelentné !!! Rozmýšľal som nad plným hodnotením, ale Schnabelov film má pár nedostatkov, prečo sa tomu priečim, ale uvedomte si, že je vôbec obdivuhodné, ako v tejto „digitálnej dobe” sa dokážu tvorcovia popasovať s neľahkou látkou, na ktorú si hocikto len tak netrúfne, a tak i za to má tento film u mňa dlhšie uznanie, pretože ja skôr vidím pri súčasnom stave dnešnej kinematografie - dominanciu kvantity nad kvalitou, ktorej je „ako šafránu” . PS : Režisér má ešte pár filmov, ktoré som doteraz nevidel, a síce videl som iba tento, a tak mám čo do budúcna doháňať... !

» Na opustenej chate počas víkendu sa môže stať aj toto, a keď k tomu ešte nie je po ruke záhradník, či upratovačka, komu by sa mohla Jess vyžalovať, tak to neznamená nič pozitívneho « 『 Chvíľu budem pokračovať, aby ste mali akú-takú predstavu... 』Dvaja ľudia, muž a žena = manželský pár Jessie a Gerald Burlingameovci, ďalej účinkuje nenažrané psisko, neviem, ako sa volal, či sa taktiež praktizujú úvodné, sexuálne hry s policajnými pútami, a do toho postupne zapadajú - postel, infarkt, vnútorní démoni, depresívna minulosť so zatmením slnka, prelínaná častou retrospektívou, t.j. flashbacky. _Ponúkam vám niekoľko kľúčových indícii, z ktorých si môžete vytvoriť kompletnú mozaiku, a tá vytvára naprosto zaujímavú filmovú štúdiu, v ktorej Carla Gugino podáva strhujúci herecký výkon, kde je väčšinou „sporo odetá” , čo vôbec nie je na škodu veci. _ “Majster vedľajších úloh bol mimoriadne pôsobivý, a rovnako aj malý kamarát E.T. -ho mimozemšťana, Elliott, že človek by ani neveril, čo sa to nakoniec z toho útleho chlapčiska vykľulo” ? _ Miša Flanagana a Miša Fimognariho považujem za ucelených tvorcov, ktorých tvorbu sledujem s veľkým očakávaním, a pritom dobré je, že obidvaja spolupracujú, ako director a d.p. Apropo : Hovorí vám niečo Carel Struycken, holandský herec, ktorého ste museli už určite niekde zazrieť, trebárs... ???