Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Akční
  • Romantický

Recenze (24)

plakát

Dědicové (2013) (seriál) 

Tento "oficiálny" vstupný lístok do sveta kórejských doram ma konečne zobudil a konečne som zase raz nedýchala a nespala. Napriek tomu, že Lee Min Ho sa s postavou očividne nestotožnil (čo mu ani nevyčítam, Kim Tan mi liezol na nervy), Park Shin Hye, bola uplakaná asi ako vždy, už som to akceptovala, mám ju rada aj napriek tejto zvláštnosti. Postavy Rachel a Young Do mi zo začiatku poriadne žrali nervy, ale ohromne ma postupom deja začali prekvapovať a dopozerala som to kvôli nim. Je to zlaté, ale aj intrigánske, o silných, ale aj zlomených ľuďoch. Zaujímavé vzťahy: Young Do & Eun Sang, Won & Kim Tan. Určite bude z mojej strany reunion.

plakát

Heartbeat Love (2012) 

Milé, podarené, tak krátke, že sa tam nemá čo pokaziť. Príjemná oddychovka na nedeľné popoludnie, kde títo dvaja šarkani hrajú aj niečo normálnejšieho (najmä Show Luo, v prvej polke Hi, my sweetheart sám osebe prakticky nepozerateľný, - nie som proti ázijským bláznovstvám, mám ich rada, ale toto už prekročilo moje únosné hranice)

plakát

Hai pai tian xin (2009) (seriál) 

Veľmi, veľmi, veľmi nerada takto prehodnocujem, ale nie je vyhnutia. Neviem, čo sa prvýkrát stalo, ale druhýkrát ma to úplne strhlo do víru deja. Aj keď je Lin Da Lung taký päťkorunový blbec, všetky postavy sú výrazné, priam kontrastujú a to dodáva celému deju farbu. Zápletka, čo sa len tak nevidí. Je to proste unikát svojej vlastnej kategórie, nezaraditeľný a jedinečný. Koniec si mohli skutočne odpustiť a za to aj hviezdu strhávam, lebo keď sa vydala za tú otrasnú parochňu a nie za normálneho človeka, to mi bolo až nevoľno. Ako obrovská machuľa na konci krásneho listu. Odhliadnuc od toho - najemotívnejšie prežitá scéna bola pre mňa tá s taxíkom a tiež to, že Ho Yen Feng prejavil aj iné emócie, než len bezhraničné pochopenie. Smiala som sa, plakala, vnútorne prežívala. Skutočne to mnou pohlo. Možno som objavila niečo skrytejšie pod povrchom, ktovie?

plakát

Jiu Shi Yao Ni Ai Shang Wo (2013) (seriál) 

Čo dodať? Proste "kawai" dorama, fejsy hlavných predstaviteľov niekedy absolútne na nezaplatenie, u mňa vyhráva jednoznačne Aaronov podozrievavý pohľad. (Mimochodom, Aaron má fakt talent, výborne hrá a nenecháva za seba pôsobiť len svoju "srdcolámačskú" krásu. Miestami sa mi zdalo, že to vážne ťahá on a nedočkavo som čakala na jeho znovuobjavenie na scéne). Zabavila som sa pri tom a dúfam, že nie naposledy. Výborný soundtrack, páčili sa mi asi všetky songy, čo sa mi ešte nestalo. Dean hrá takého super kamaráta do dažďa, len antagonistka Jia Yu občas pôsobí na mňa ako škrípanie nechtami po tabuli.

plakát

Zettai kareši (2008) (seriál) 

Nech si hovorí každý čo chce, uprednostním TW verziu. Spracovanie super, ale len na ten japonský spôsob. Zaujímavo vyniká medzi ostatnými J-doramami, ale u mňa v súboji s taiwanským spracovaním prehráva (áno, som zaujatá, TW verziu som pozerala ako prvú a rozhodne som sa bavila viac). Mokomichi Hayami by musel zapracovať na svalovej hmote, aby som vážne zvažovala, takto pripomínal len chutné a trochu smiešne šteniatko. Napriek tomu – tu viac znesiem hlavnú hrdinku a obdoba Zong Shiho (Soshi) nie je taký „moula“. Na druhej strane, herecké výkony ako také veľmi dobré a záver ma dojal, hoci som to nepredpokladala, pretože koniec už poznám. Trochu to pokazilo to Nightovo "znovuoživenie" a zbytočne natiahlo tú agóniu konca. Ale určite ešte niekedy pozriem.

plakát

Teď a tady (2012) 

K tomuto filmu, som prišla, ako sa hovorí „ako slepé kura k zrnu“, s tým, že som vôbec netušila, o čo kráča. Prišla som na to celkom rýchlo, keďže hlavná myšlienka je priehľadnejšia, než presklené dvere v Auparku. Dakota ma celkovo rušila tým svojím „egal“ prístupom a vyzerala v tom účese príliš chlapčensky (aj keď musím uznať, že niekedy celkom pôvabne). Našťastie, jej mužský sekundant trochu zmazával jej jedovatý sarkazmus, ktorý kvapkal celým filmom. Sny (ak sa to tak dá nazvať) hlavnej hrdinky ma „dojali“ - radosť z fetovania a kradnutia kreditiek teda rozhodne nezdieľam. Na záver môžem povedať, že ma to celkom zobralo, malo to hĺbku a nebol to doják za každú cenu, zanechalo to dojem a možno preto si to už nebudem musieť pozrieť znova. Napriek tomu, si kladiem (ne)rečnícku otázku: „Aká by bola naša osobnosť a naše činy, keby sme vedeli, že koniec sa neodvratne blíži, príliš rýchlo a príliš skoro?“

plakát

Titanic (1997) 

Zakaždým ma udiví, ako Cameron dokázal rozprávaním príbehu úplne zmeniť vnímanie času u diváka - teda, aspoň u mňa. Nech to pozerám, koľkokrát chcem, vždy mám pocit, že od prvého záberu pod morskou hladinou a upršaným New Yorkom prešlo sotva 15 minút. Napriek tomu film trvá 3 hodiny. Svojím spôsobom, je to geniálne.

plakát

Jue Dui Darling (2012) (seriál) 

Veľmi vydarená verzia. Aj po dlhom čase si určite vybavím emócie, ktoré som prežívala počas celého príbehu – od pochybností, čo mám od tohto drámy očakávať, cez spontánne výbuchy smiechu pri tak absurdných situáciách, až boli skvelé až po prekvapenie a spontánne slzy na záverečné vyvrcholenie. A to všetko v intenzívnych odtieňoch. Pri niektorých scénach som až zabudla dýchať. Na rozdiel od Zettai Kareshi som si obľúbila aj vedľajšie postavy – Lei WuWu a jeho situačná komika boli proste na nezaplatenie. Naviac, Jiro Wang ako Night bol neporovnateľne lepší, než v japonskej verzii (ako na pohľad, tak i výkonom), aj keď „female lead“ ma štvala niekedy fakt poriadne. Ale to prepojenie medzi nimi bolo superzlaté.

plakát

Jasná hvězda (2009) 

Žiadnu búrlivú romancu som nečakala, ale že to bude pomalé a bez výraznejšieho spádu, to tiež nie. A prirodzené prechod medzi udalosťami niekto vystrihal? Mrknem raz – sú tam a nemajú sa radi. Mrknem druhý raz – aha, zrazu láska, ani neviem poriadne, kedy k tomu došlo. Mrknem tretí raz – on odchádza, raz píše, raz nepíše a ona sa hneď hrnie do samovraždy. Naviac, lead couple nemal žiadnu chémiu a iskra zúfalo chýbala, neverila som im tie zamilované pohľady a intímnosti ani sekundu. Nanešťastie. Nebývam k historickému romantickému žánru krutá, ale tento krát jediné, čo ma fascinovalo, boli kostýmy, verše a motýle. Inak čajové - slabé 3*

plakát

Příběh rytíře (2001) 

Príbeh, ktorý je pre jedného priemernou rozprávkou, môže pre iného znamenať oveľa viac. Ja s otcom sa pri nej vraciame do detstva a rada uverím tomu, že to bolo aj režijným zámerom. Zakaždým objavím niečo nové, najmä vo vtipných momentoch, ktoré som predtým prehliadla. Sledovať boj na kolbišti je jednoducho pôžitok, ktorý je nevšedný a len tak sa nevidí. Je to milé, svižné, rozprávkové a zakaždým ma zamrzí, že Heath Ledger nám už žiadneho rytiera nezahrá.