frantisekly

Rozmýšľam, či má zmysel komentovať diela trashovej trojky. Lenže, dostať český film do latríny za nejakých sedem rokov od roku 1990 po 1997, potrebuje okomentovať. Rôznych debilných policajtov, ešte debilnejších mafiánov a štetky z ktorých je na grcanie. Pri tomto Olmerovom ,,majsterštyku" naplno vidieť akým komikom je Luděk Sobota. Žiadnym. Je to pitvoriaci sa klaun. Bez partie skutočných umelcov ako Šimek, Svěrák a Smoljak je navyše klaunom veľmi trápnym. Dej? Mníšky odkúpia Národné divadlo. Neskutočne originálne a vtipné. V uvodzovkách. A tak je to so všetkými scénami a gagmi. Strih filmu taký, že ma hlava bolela od nechápavého krútenia. Dosť už. Stačí. Zabudnúť čím skôr.

Film vystihuje modelové správanie pri zistení nevery. Od afektu k raciu. Najprv je to ,,zabijem ich", potom, keď hlava chladne ,,zabijem ju", neskôr príde depka, takže ,,zabijem sa" a nakoniec - čo bolo, to bolo, veď sme Česi. Nevysmievam sa. Český národ stál zopár krát pred vyhladením a naučil sa kompromisu, niekedy aj trápnemu. V tomto konkrétnom prípade to Hrušínskeho ,, já mám všechny děti rád" beriem. Kompromis som nebral vo filme ,,Musíme si pomáhat" - prase konfidentské zostane prasetěm konfidentským a patrí pred súd. Označenie komédia - áno, ja som mal úsmev na tvári pri každom pohľade na majstra Hrušínskeho. Vystrojený ako chlapík v depešáckom klipe ,,A Question of Time" plus sajdka, už za to hviezdička navyše. Dobrý film.

V českej kinematografii ma zaujali dva filmové policajné výsluchy - výsluch podozrivého Vavrocha vedený mjr. Kalašom (Rudolf Hrušínský) v krimi Po stopách krve, no a výsluch Antoša kpt. Tůmom v tejto kriminálke 105% alibi. Kalašov výsluch bol drsnejší, Vavroch sa zrútil, čím sa paradoxne zistilo že je nevinný. Výsluch vedený Tůmom bol analytickejší a rozložil Antoša ako bicykel. Brilantný výkon majstra Hogera. Nesmiem zabudnúť na niektorých menej známych hercov - Evu Kubešovú, ako seržantku Hůrkovú(mať takého šéfa, ako bol Tůma, tak vyskočím z okna), alebo františka Vnoučka. Potešila ma aj filmová kópia, ktorá nebola jedna čierna machuľa podfarbená hlasmi. U niektorých Čechových filmov veru vidno iba čierno-čiernu tmu.

Tento filmík je o deťoch, ale nie pre deti. Nič neprístojné tam nie je, ale krimi zápletka má tak náročnú základnú kostru, že som to musel pozrieť aj druhý raz asi po týždni aby som to pochopil. Spoiler-nespioler, drahý kameň zmizne z vitríny r.1923. Potom prechádza rukami, robotníka – kolotočiara, detí a ktovie koho , aby sa o 40 rokov vrátil SKUTOČNOU náhodou na presné miesto, odkiaľ bol vzatý – názor si urobí každý sám. Samotné vyšetrovanie – presné zrkadielko socíku. Stržmjstr. Karlík ( Jan Kotva ) maká, drie, má koncepciu vyšetrovania a je šaržiam na smiech. Detektív Kraus ( Vladimír Hrubý) ide na to z inej strany a odvedie kus roboty. Tiež je šéfom opovrhovaný. A nakoniec si nechávam Mirka Dušína, pardon, detektíva Martina. Jaroslav Vízner tu stvárnil také arogantného poldu, že by som mu s gustom rozbil hubu. Pritom sám vyšetril prd. Ináč, veľmi sa mi páčila tá vybrnkávačka, keď Jan Tříska ometal metličkou zámocké exponáty.

,,Lízl jednou, lízl podruhé, po třetím líznutí scepeněl...“Oldřich Nový ako lord rozpráva historku. Ostatne, prečo nie. Keď schádzal s Františkom Filipovským dole schodmi, všimol som si jeho nonštalantnú chôdzu. Pripomenulo mi to jeho predvojnovú filmy, ale aj detektívku z rokov 60-ych Kde alibi nestačí. Tam ako správca hotela podobne kráčal dole schodmi s Milošom Nedbalom.O Fantomovi z Morrisvillu bolo popísané dosť. Snáď zjavenie sa Manuela Matušku v cylindri mi pripomenulo slávne prevleky Hoga-Foga v inej paródii. A hašišák Abú v podaní Lubomíra Kostelky, to je najlepšia postava filmu.

Mordparta v zložení Skopeček, Řehoř, Velen + Menšík – prečo nie? Títo páni herci hrali v 60-ych rokoch príslušníkov VB veľa krát. Bola to požehnaná doba konverzačných detektívok . Čiernobielych. Šmídov Pacínek tu bol pár krát spomínaný ale totálny výkon predviedol Martin Růžek, ako maliar Maudr. Zahrať maliara a ožrana bez toho, aby herec prehrával je totižto kumšt. Takže hviezdičku naviac za Růžeka a ,,mramorového kontúra“. A Pacínkova hláška: ,,Já jsem hrozne plachej člověk, který se vzdaluje lidský společnosti.“ Kapitán Tronda alias Menšík na to: ,,Já se bojím pane Pacínek, že se tentokrát vzdálite lidský společnosti až do konce svýho života, víte.“

Berúc do úvahy prostredie, film by mal byť smutný a ponurý, hlavní hrdinovia otrávení – skrátka mala by to byť dráma na entú. Ale nie je. Tak Murphy, ako aj Conally a Isabelle sa dosť často usmievajú. Úprimne usmievajú. Medzi narkomanmi, pasákmi, štetkami, vrahmi a bláznami všetkého možného druhu. Lebo - ešte stále existuje Pevnosť Apačov v Bronxe, veľká policajná stanica. Kde sa na lavičkách rozprávajú dospelí a pomedzi policajtov sa naháňajú deti. Ako povedal strážmajster s jarmulkou, iba tam sa cítia bezpečne.

Dlho som rozmýšľal, kde som videl interiéry ako na kráľovskom zámku kráľa Dobromysla. Myslím maľby, fresky, koláže. Napadol ma jedine crazy animák Oggy a šváby. Spolu s vodorovnými a zvislými pásmi na uniforme pánov radcov Kemra a Vostřela to predstavuje neskutočnú pastvu pre oči. Týmto chcem poďakovať pánom Wintrovi a Moravcovi za krásny vizuálny zážitok. Iba tri hviezdičky preto, lebo scény s Kokoškom mi vôbec nepripadali smiešne, skôr rušivé a trápne. Ale to je vec názoru.

Jiří Adamíra mal hrať detektívov častejšie. Pristane mu to. Aj v Kleinovej detektívke Jeden z nich je vrah mu to pristalo, tuto ešte viac. Jana Štepánková detto. Páčila sa mi scéna z jej výsluchu, keď spomínala, že na chodbe videla Wernera. Znamenitá gestikulácia. Na odľahčenie – padal som z nôh, keď schizofrenik Kozdera spomína nádrž na nikotín a alkohol, ktorú má v nohe, pacient Beránek svojich šesť pohrebov a pacient Běhounek začal ,, aelivace, vebuta, vergitace, velibutace...“.

Hneď na začiatku ma dostala angličtina Josefa Hlinomaza vo vtipnej upútavke. Počiatočný skratkovitý dej sa začína naplno rozvíjať v kúpeľnom dome. Takmer psychedelické stvárnenie piesne Šedý stín v bílé tváři, Odlřich Nový idúci dole schodmi recepcie s rukami vo vreckách - nepreniesol som sa v čase pred druhú svetovú? Ale nie! Mladučký Josef Abrhám ma o pár minút nato privádza do 60-ych rokov. Čo sa týka kriminálnej zápletky, celkom to do seba zapadá, no páchateľ sa dal uhádnuť celkom ľahko. Na záver ma prekvapil zmyslom pre humor Bohumil Šmída v scéne, ako sa snažil upútať pozornosť Bohuša Záhorského s kvetinou v ruke☺.