kebom

"Keby sme sa mali ľudom vyhýbať pre niekoľko urážok, to by sme veľmi pomaly bohatli!"

Najprv som premýšľal, ktorý podobne blbý film som videl.... Zakrátko som na to prišiel - Štěstí, že majú obidva rovnakého režiséra ma neprekvapuje. Len mi nie je jasná tá záplava pozitívnych hodnotení. A začo? Veď to malo toľko chýb, že sa to ani nedalo spočítať. Logika odišla kamsi na večnosť... Snímok je príšerný vo všetkých smeroch a to už a ani nemienim rozoberať akúsi propagáciu homosexuality. Keď to takto pôjde ďalej, ani nechcem vedieť, čo sa o pár rokov bude v kinematografii prezentovať ako prijateľné a "širokou" spoločnosťou akceptovateľné. Jediné plus vidím v postave Z. Bydžovskej.

Dávno som nevidel tak nepodarený "vojnový" príbeh. Šablónovitý, klišovitý, naivný. Zopár svetlých stránok výsledný chabý dojem nevytrhne. Herci hrajú, ako keby sa im vôbec nechcelo. Doslova príšerný je M. Kňažko, ktorý z toho urobil paródiu a to už ďalej nerozoberám, že mal predstavovať Kukorelliho. Film má toľko chýb, že to až nie je možné. Najzaujímavejšie sú púšťané zvuky víchrice, pritom je zjavne všade bezvetrie, alebo nepochopiteľné "prestávky" so zastavovaním obrazu. Hudba K. Svobodu nie je zlá, ale do filmu sa vôbec nehodí.

Okrem vydareného romantického záveru ma tento film iba nudil, jednoduchý a neraz trápny odvar z vody...

Scénar nedokázali zachrániť ani výkony Rodena a Chýlkovej. Skutočne som nepochopil ten komediálny podtón, keď som si pôvodne myslel, že to bude dráma, nakoniec záner už určiť neviem. Nedôstojné pokračovanie Času sluhu.

Milý romantický film na socialistický spôsob. Príkladné správanie všetkých účinkujúcich je málo uveriteľné, ale celkovo je to príjemné sledovanie s peknými a "romantickými" dialógmi.

Nadčasové akcie, úplne dokonalá hudba Isaaca Hayesa, riadne husté dialógy... Očakával som nejaké béčko, ale veľa kvalitných scén ma presvedčilo o opaku... Vynikajúca atmosféra amerického veľkomesta sedemdesiatych rokov. Ak už Hayes nedostal príležitosť vo filme Shaft, tak tu si to dostatočne vynahradil.

Kvalitný a náročný kúsok slovenskej kinematografie. Hlbokým spôsobom rieši samotnú existenciu človeka v spoločnosti plnej protikladov a zla a poukazuje na jej nízkosť a nevyspelosť, kde krása a čistota duše nemá miesto. Hudba J. S. Bacha je strhujúca...

Hudba O. Soukupa posúva tento film trošku vyššie, inak je zjavne inšpirovaný francúzskymi detektívkami osemdesiatych rokov a K. Heřmánek trošku pôsobí ako československý Delon. Príbeh je napínavý, za čo najviac vďačí scenáru J. Dietla. Žiaľ herecké výkony nadpriemerné nie sú.

Poslabší kriminálny príbeh, značne naivný, málo realistický až agitačný. Darmo, pírslušníci SNB boli bdelí a vždy plno krokov vpredu...