axcris

Čarodejnica, tu. Ja, tu. Cirkev, tu. Kňaz, tu. Nespravodlivosť, tu. Empatia a emócia, nie tu. Bolo to pre mňa také ťažké sa s postavami vžiť do ich vlastnej koži, do ich celého procesu. Možno si len nedokážem predstaviť aký bol svet krutý, aký bol zlom a diablom počarovaný. A to čarodejnícke filmy baštím, ako oni pána rohatého. Zimomriavky mi na moju kožu úspešne priviedla len jedna “počarovaná“ babka a jej súcitivý pohlaď a škodo úprimný úsmev. Mladšia Zuzanka bola krajšia, ale...Chýbalo mi tam odvážnejšie gesto. Nehádam sa, je to podľa bez mozgovej skutočnej udalosti, ktorú by sme si v dnešných časoch ani len nedokázali predstaviť. Len mi v Kladivo na čarodejnice chýbala odvaha, to kvôli čomu by sa karta obrátila, strana obmenila. Herecké výkony sú čisto uveriace a úchvatné. Oni ma držali nad vodou. Možno tak, ako aj nezorientovanie sa v osobe na začiatku, ktorá má tú istú briadku a fúzy.

Mňam to bola ale chutná, výživná lahôdinka. Z čias počas druhej svetovej vojny a presadzovania židovských zákonov na našom materinskom Slovensku. Najprv mi do mojich ušných otvorov spravila masáž tá dokonalá odvážna hudba. Pripomínala mi strach, alkohol alebo aj bezbrannosť či krv na bielej plachte. Oči moje uzreli tých charizmatických hercov, tím ktorým som veril každý pohyb v končatine. Na popredí pani Lautmanovú (I. Kamínska) a pána Brtka (J. Króner). Neuveriteľné duo. Stálym stupňovaním príbehom ma presviedčalo a usviedčalo, že ani ja by som si nevedel vybrať tú cestu, ktorá by bola v skutočnosti tá správna. Aj takéto filmy boli na Slovensku, deti. Spýtajte sa prarodičov, nie kamarátov. Ďakujeme za históriu, odvážme sa aj na prítomnosť. * Odloženie si čiernej baretky z hlavy a hrdo očami pozerajúc na žltú hviezdu medzi davmi.

Viele danke Herr G. Ricciareli za pripomenutie nepeknej ale o to pravdivej minulosti. Priam dokonale natočená dráma zo súdnym procesom, ktorý by mali poznať aj naše druhé narodené vnúčatá. Poprednú úlohu tu zastupuje charizmatický árijec a advokát A. Fehling. Pokiaľ tento Osvienčimský proces neprežívate spolu sním, bohužiaľ Váš dedko pije tak veľa preto, lebo bol v časoch ťažkých a čiernobielych bezcitný nacista. Dať Im Labyrint des Schweiges do školskej osnovy by som poprosil, učiť mladých o nie tak ďalekej histórií by som žiadal. Arbeit macht frei, Freiheit macht die Menschen, die Menschen machen Gerechtigkeit!

Paranoický hipster, ktorý sa nedokáže zbaviť bolestnej minulosti. Pozvaný do domu kde šťastie nehľadá ale bez šance sa o to pokúsi. Na Invitation sa dá atmosféra krájať aj tupými nožmi. Je silná vo vnútri filmu, ku vám sa už ale jej kľukaté cesty dostávajú veľmi ťažko. Oceňujem nápad toho, že neviete komu môžete v istej chvíli veriť, kto je ten nesprávny. Ak si už ale moje sympatie nedokázala hlavná postava Will (L. M. Green) skrotiť, niečo je vražedne zle. Pripadá mi to, ako keby nikto okolo neho nemohol byť šťastný len preto, lebo on nie je. Nemôže byť? Chápem, zomrelo mu dieťa, vrátil sa tam kde sa mu nepekné spomienky vynárajú. Len ako to povedať, nie je to chyba ostatných. Neverím mu, nedokážem rozmýšľať ako on, popravde ani mu neprajem. Nevyznievam empaticky ja viem, možno len logicky. Do tri štvrtiny filmu som myslel, že on bude hlavným krvavým tŕňom vo filme, škoda. Možno Vás ostatných pohltí a budete ľutovať čo sa mu stalo a neskôr aj stane. U mňa je len veľkými písmenami napísane: NEVYUŽITÝ NÁPAD EGOISTICKÉHO FILMU. Toľko zimomraviek mohlo prísť s lepším scenárom... A nie len posledným záberom.

Baran a ovca, najlepší priatelia človeka. A nie ktovieakého človeka. Hovorím tu o islandskej dlhobradatej, priateľskej, farmárskej a vzduchom chladenej človečina. Kde muž na studených hájoch cíti väčšiu náklonnosť ku vlnou obtiahnutému zvieraťu, ako k vlastným priateľom. Tu ženu málokde nájdete, nie je potreba. Všetko sa tu dá vyriešiť pevnou chlapskou rukou a láskou k blížnym. Hrútar je úžasný film. Dáva nám pocítiť niečo, čoho sa nedokážeme vzdať, niečo, čo nikdy nezabúdame. Ako sa všetko môže zhupnúť do sračiek a my sa im musíme podriadiť. Alebo nemusíme? Oveľa lepší počin než susedný Fúsi. Kameramana by som vybozkávala od hlavy po päty a S. Sigurjónssonvi ponúkol všetky možné potreby aby sa jeho Garpur cítil u mňa v pohodlí. Na toho islandského mrázika som získal obrovskú slabosť. Vždy ma jeho úsmev z popod fúz dokázal vnútri zohriať, aj keď vonku zúrila snežná fujavica.

Ou, Ahoj. Nemáte čo iné na práci po dopozeraní môjho kritikami chváleného filmu? Preto si čítate túto bezvýznamnú recenziu od niekoho, koho nepoznáte a má úplne odlišný vkus ako vy? Tak to nerobíte dobre. Poďme ale bezhlavo na to. Tomuto dickohlavovy sa môj film až tak nepáčil ako Vám. Dokonca sa pri niektorých pasážach nudil. Nepoviem vám akých, nazvali by ste ho zaškatuľkovaným flegmatikom. Pri slovných vtipoch a romantických scén kurwafix! Kto by mal byť vtipnejší, ako komixová postava Deadpool doprdele. Narodil som sa ako egoistický, sebavedomý badass a taký vždy ostanem! Je mi jedno kto ďalší okolo mňa zomrie, záleží mi len na mojej budúcej ženuške, ktorú som zhodil z útesu v nedýchacom, nemŕtvom prístroji dole hlavou na zem. A toto všetko urobila naša partia bláznov za minimálny rozpočet 58miliónov $. Zopakujem ho 3 krát! Hádam sa Pulverinovy tvorcovia aj za to zahanbia. Pri obchytaní autorových chúlostivých partií mi nakoniec prezradil, že sa mu moje narážky na drahších, múdrejších super hrdinov a samozrejme J. Franca a S. Weaver vcelku zdali vtipné. Teraz mu už jazyk ide, keď ho drží moje chudá spálená riť medzi polkami. Napokon to pre neho nebol až taký hrozný film, aký tu píše. To, že naň zabudne do dvoch dní od jeho pozretia môže napísať iba úplný jebek tejto recenzie. Preto som ho donútil to tu skončiť.

Zaviažte si čierne šnúrky v kanadách, na ruky navlečte nepremokavé chlpaté rukavice, uši prikryte ruskou baranicou, vytiahnite kožušinový kabát od dedka z komory, nechajte si narásť štúrovskú a do koženého opasku si zastrčte zaostrenú dýku od pradeda Štefana. Pripravte sa. Toto bude jazda všetkými ročnými obdobiami. Prekrásna kanadská lokalita z útržkami Mexika alebo Argentíny Vás ozrejmí, že tak ako nádherne vyzerá, tak aj môže bolieť alebo Vám tu bolesť na Vašom nahom tele ukázať. Ale áno, teraz sa už nemáme čoho veľmi báť. 21. storočie, teplé radiátory, nesurové ryby alebo milé párnokopytníky. Časy boli iné, nikdy nezastanú, naveky sa menia. V 18. storočí ich neskrotnú prírodu na vlastnej koži pocítil aj dobrodruh a lovec Hugh Glass. Severoamerický lesnícky život bol o tom, ako sa ľudia baštili po teplej piecke v drevenej chatke uprostred lesa, proti vôli indiánskych kurtizánok alebo len dobre známych špinavých peňazí. Ten kto poruší pravidlá, musí niesť následky. Je jedno v akom čase sa nachádzame. Pomsta je zlá vlastnosť čo poháňa ľudí k činom, ktoré by inokedy neurobili. Nie je spravodlivá. Je ukojiteľná. Ak sa už raz myšlienka pomsty v hlave vyklíči, nejde ju zastaviť. Film s veľkým, tučným a mrazuvzdorným F. Jeho vizuál dokáže prebiť iba krutosť onej prírody. E. Lubezki je niečo ako boh s čočkou kamery namiesto oka. S jeho láskou sa obtáča a vykrúca do takých rôznych uhlov, až si budeme veriť, že tam tá kamera ani vôbec nie je. Sme sami súčasťou kanadských lesov, sme súčasťou indiánskych potetovaných, hatlaninou hovoriacich gangov. Hudba je presne taká akú film potrebuje, akú si divák žiada. Bubny rozozvučajú srdce, husle podrežú hrdlo. Nádhera. Monštruózne generačné dielo v čele s L. Di Capriom a T. Hardym. A. Iñárritu má u mňa rešpekt za to, ako dokázal všetko upokojiť aj keď štáb zasiahli neprajné problémy pri natáčaní. Revenant si zaslúži pochvalu, rešpekt, súcit. Na podobné dielo budeme čakať ešte veľmi dlho. Takto sa žilo, takto žiť nechceme, takto sa bojovalo. Pri pozeraní na domácom plátne si zatiahnite žalúzia na oknách, aby vám do vašej stajni neprenikol lúč krvavej stopy snehu do oka vášho milovaného Pejka. Veru, ostala by mu zima.

Perfektná demonštrácia toho akí sme my ľudia. Nerozhodní, unáhlení, nedokonalí. Ako sa nevieme poučiť z vlastných chýb a robíme ich stále dookola. Náhlime sa len za pocitom rýchleho šťastia, vzrušenia a slepej lásky. Zabúdame ale, čo nám potom všetkom prinesie nefarebná budúcnosť. Odvďačí sa nám za tie rýchle obšťastňujúce rozhodnutia? Nie! Ukáže nám prečo sme takí hlúpi, že veríme na prvý pohlaď obyčajnej prekliatej láske. Nie len perfektne originálny film, ale aj umelecké dielo nosí názov Anomalisa. Neuveriteľne vyhratý vizuál s obyčajným príbehom o tom, akí sme my ľudia neobyčajný. Neberie si servítku pred ústa ani pri olizovaní bielej tekutiny z umelého rozkroku talianskej verzií speváčky Cyndi Lauper. Preto je tak osobný, tak ľudskí, tak náš. Myslím, že každí si v ňom nájde kúsok seba. Či už to, ako sa nedokážeme sami vyznať vo vlastnej hlave alebo viera nájdenia toho jediného dokonalého človeka. Každým prezretím Anomalisy sa môj zážitok z nej stupňuje. Spomienky na ňu mi ostávajú v hlave, tak hlboko, tak silno sa držia. Emočný orgazmus v réžií Ch. Kaufmana. Ďakujem. Ďalším prezretím filmu sa to bude húpať stále a stále bližšie k pätke. V tejto chvíli ešte môj mozog nedokáže nabrať tú všetku depresiu čo my ľudia v sebe máme.

Drama ako ušitá pre novorodičov. S mierami šialenej matky, ktorá neverí doktorom a ani žiadnemu prístroju s tehotenstvom spojením. Jej cesta je cesta prírody a “života“. Svojho syna bez mena napcháva Pure olejčekom, ktorý mu nedovoľuje sa vyvíjať. A preto sme tu my muži aby sme tomu zabránili. Pokiaľ to bohužiaľ ale na koniec nedokážeme, príde na rad naša šikovná, dobre vychovaná matka. Ona jediná spraví ten razantný krok. My citliví muži by sme to nedokázali, lebo láska. V Hungry Hearts je hlavným kameňom A. Driver. Vo filme pôsobí ako jediný tak, ako by v skutočnosti pôsobiť otec mal. Bezpečne. A. Rohrwacher niečo chýba. To niečo, čím by ma presvedčila prečo stratila rozum a dala sa na cestu veganstva. Po čom sa jej celá povaha zmenila, kvôli čomu. Originálna téma, dobre zahrané, chýba mu len lepšie natočenie. Takto naň bohužiaľ dozajtra zabudnem.

Kobra a Užovka. Sú si títo bratia ozaj až tak protikladoví? Presne niečo takéto mi chýbalo na našej “domácej“ scéne. Film z reálneho prostredia, s reálnymi príbehmi a bohužiaľ, aj s reálnymi ľuďmi, ktorých každí máme okolo seba. Aj keď ich vy nevidíte, sú tu. Herecký koncert Hádekovcov, podtrhnutý perfektnou kamerou. Ocenený Českým levom ako najlepším filmom roku 2016. Zaslúžene? Dajú sa mu vytknúť pasáže bez ktorých by sa hravo zaobišiel. Nudné, pri ktorých stráca atmosféru. Aj za to všetko je Kobry a užovky novodobý sviatok českej filmografie. Od tejto chvíle budú opustené chatky lepšie strážene a diskotéky viacej navštevované. A na koniec ostane vždy rodina neoddeliteľná.