PTuranyi

Emotívny príbeh otca, ktorý prišiel o dieťa a nedokáže sa s tým vyrovnať. Tentokrát priatelia/kolegova sa hlavnému hrdinovia pokúsia pomôcť prostredníctvom večných hodnôt, ktoré sám oslovil. Môžeme sa síce pozastaviť nad ľahkosťou ako Howard pristúpil na ich hru, ale môžeme to považovať za umeleckú imagináciu. Herci aj produkcia zvládli túto citlivú tému so cťou. Will Smith si už podobnú rolu zahral vo filme Sedem životov. Hoci stvárnenie hlavného hrdinu mi celkom nesedelo, myšlienka filmu prevážila na týmto drobným nedostatkom. Scenár skrýva aj malé prekvapenia hoci šťastný koniec prekvapením nie je.

Smutný príbeh týraného dievčatka bez šťastného konca. Priemerná produkcia s obstojnými hereckými výkonmi. Hlavne rodičia malej Stelly nie sú veľmi presvedčiví. Scenár však zatajuje niektoré detaily, ktoré odhalí až v závere, takže divák nemá možnosť porovnať svoj úsudok so zlyhaním vyšetrovateľov. 70%

Komplikovaný príbeh nevlastných sestier Nade a Eleny. Ich vzťah nie je problematický len medzi nimi navzájom, komplikujú im ho aj muži, deti, rodičia, zdravie aj práca. Ambície, starosti, záväzky a šťastia niet. Spája ich jeden muž, Martin, neúspešný spisovateľ a nakoniec kotolník, vďaka ktorému vlastne vzniká ďalšia generácia nevlastných sestier. Jana Šulcová a Magda Vášáryová stvárnili svoje "nešťastné" role veľmi dobre. Hudobne podfarbuje film typicky zmes jazzu a symfonickej hudby.

Rudolf Hrušínský dokazuje svoje kvality ako detektív v službách socialistickej polície a Derricka necháva ďaleko za sebou. Príbeh nie je triviálny takže, opäť rieši zapeklitú záhadu. Je to vskutku mravenčia práca. Výsluch po výsluchu a mŕtvi len pribúdajú. Samozrejme záhada bude vyriešená a deviant narušujúci šťastný život v socialistickej vlasti spravodlivo odhalený.

Tento film je skutočnou poctou Vincentovi van Goghovi. Prostý príbeh odovzdania posledného listu van Gogha jeho adresátovi sa mení prostredníctvom hlavného hrdinu na pátranie po príčine smrti dnes svetoznámeho maliara. Nie je to žiadna nervy drásajúca detektívka, ale scenáristi doň vplietli jemné detektívne pradivo. To čo posúva tento film na úplne inú úroveň je na prvý pohľad vizuálne spracovanie, kde takmer každá scéna je akoby van goghovým obrazom. Technikou tak film pripomína český film Alois Nebel, ktorý však výtvarne nepoužíval žiadny konkrétny maliarsky štýl a bol čierno-biely.

Pokračovanie príbehu Chlieb, láska a fantázia je rovnako príjemné. Vlastne to vyzerá, že ani nejde o pokračovanie, ale ide o jeden film rozdelený na dve časti. Príbeh pokračuje presne tam kde jeho predchodca skončil. Dej sa zaplieta s talianskym šarmom a najmä temperamentom. Ako rýchlo sa veci pokazia, tak sa zasa rýchlo napravia a všetko šťastne skončí. V hlavných úlohách opäť krásna Gina Lollobrigida a šarmantný Vittorio De Sica.

Napínavá rekonštrukcia tragických udalostí počas robotníckej stávky v Gdaňských lodeniciach. Sprievodcami v príbehu je rodina Brunona Drywu, ktorý sa stane náhodnou obeťou streľby do demonštrantov. Film má napínavú temnú atmosféru podtrhujúcu vojenský a policajný teror. Do deja sú vložené autentické zábery a rozhovory policajných zložiek. Kritický rozmer prehlbujú scény jednaní vrcholových straníckych pohlavárov. Herci svoje úlohy hrajú dobre. snáď len predstaviteľka Brunonovej ženy akoby nedokázala vyjadriť adekvátne emócie.

Príjemný romantický film s výbornou produkciou a sympatickými hereckými výkonmi. Večný príbeh dvoch ľudí, ktorí k sebe patria, ale nevedia k sebe nájsť cestu. Takže si musia prejsť svojimi cestami plnými omylov, aby sa ich cesty nakoniec stretli. Napriek všetkým problémom z filmu srší optimizmus. Klišé na klišé, ale dobre sa na to pozerá. 50%

Ľahká komédia, v ktorej Joe, dobrosrdečný obchodník s banánmi, bojuje proti bohatému obchodníkovi Torcillovi. Film má pomalý a nudný rozbeh. Zábava začína až príchodom do mesta, dochádza k situáciám štýlu dedinčan v meste. Dochádza tu už k prvým potýčkam, ale stále tomu chýba spád. Aby dosiahol svoj cieľ musí Joe podstúpiť rôzne situácie od zápasu s byrokratmi na úrade, cez vojenskú služby až po väzenie. Každá situácia prináša nové figúrky, ale vtipy sú veľmi predvídateľné až naivné. Produkcia šetrila zrejme aj na hudbe, keďže recyklovala skladbu Brotherly love z filmu Párna nepárna. Príbeh má samozrejme šťastný koniec a ponaučenie naviac.

Richard Chamberlain sa po Grófovi de Monte Christo druhý krát nechal obsadiť do Dumasovej klasiky a dvojrolu kráľa Ludvíka/Filipa zvládol graciózne. Žiaľ táto adaptácia nemá švih a šarm verzie Randalla Wallacea z roku 1998. Scenárista poňal príbeh z vážnejšieho konca, takže sa zameriava hlavne na výmenu kráľa Ludvíka za Filipa a dvornú lásku. Samozrejme žiadny z hercov nie je Leonardo DiCaprio, Jeremy Irons, John Malkovich či Gérard Depardieu. Z troch mušketierov sa tu vyskytuje len D'Artagnan a akosi mu chýba humor jeho iných mušketierskych verzií.