Anderton

Záverečná séria pripravila skvelé vyústenie príbehu viacerých postáv a tak možno ešte upravím hodnotenie na plný počet. Servant je klasický mystery seriál s množstvom tajuplných propriet, ktoré sme už síce niekde a niekedy videli, avšak zápletka s oživujúcou bábkou je skrátka originálna a dokáže bez problémov ťahať celé štyri sezóny. Ide o Basgallopov projekt, avšak cítiť pevnú Shyamalanovskú producentskú a nakoniec aj režisérsku ruku a ide možno o najlepší jeho počin za posledné roky. Skvele do celku zapadá aj réžia ostatných, ako Antala, Shyovej šikovnej dcéry alebo rakúskeho dua. Viac ako o záhadách a zodpovedanie otázok ide o témy, ktoré Servant sebavedomo načrtáva, alebo o nich hovorí nahlas, avšak nie otravne. Dôležitosť materinskej lásky v útlom veku, trauma zo straty, viera verzus rácio, hranica medzi láskou a nenávisťou, nezdravá závislosť na milovaných, manipulácia okolia, náboženský fanatizmus. Servant toho ponúka skutočne veľa a rozhodne ho netreba súdiť iba podľa toho, na koľko položených otázok ponúkne odpovede.

To najlepšie na koniec a keďže sa skoro nikto neodvážil dať plný počet, osobne s tým nemám problém. Druhá polovica série je najintenzívnejšou pasážou celého seriálu, čo dáva z dramaturgického hľadiska pochopiteľne zmysel, avšak ide aj o jeden z najintenzívnejších zážitkov v rámci seriálovej mystery produkcie vôbec. Herecké výkony sú absolútne presné, emócie sú dohnané do extrému snáď pri každej dôležitej postave a všetko smeruje k záveru, ktorý v podstate všetko dôležité vysvetlí a prichádza s myšlienkou, ktorá je rozhodne zaujímavejšia akoby sme tu mali len boj dobra a zla a na konci si mohli povedať, že jedna strana vyhrala.

Ťažko povedať, prečo je finále celého seriálu v modrých číslach, keď predchádzajúce epizódy boli prijaté lepšie a záver celého príbehu je len logickým doklepnutím toho, k čomu všetko smerovalo. A áno, čaká nás ešte aj nejaké to prekvapenie, ktoré sa týka najskôr jednej postavy, ktorá sa tu sem tam objavila a absolútny záver patrí prekvapivo Julianovi, ktorému dôjde, že...

V tejto epizóde sa síce nedozvieme nič nové, avšak podstatnejšie je, že sa všetko dozvie Dorothy a na jej reakciu a herecký výkon Lauren Ambrose sa tešil asi každý od prvej sezóny a je to oveľa lepšie zahrané a nakrútené ako som si dokázal predstaviť. Čisté rodinné psycho, kde sa krásne ukazuje dilema medzi láskou, vierou a ráciom. A keďže si nemôžeme byť stopercentne istí, či má pravdu slúžka, alebo rodina, tak sa o to lepšie dokážeme vcítiť do matkinej kože. To všetko v dokonalej réžii M.N.S.

Tak tvorcovia sa vytiahli a najskôr vyrukovali s verziou číslo jedna, aby ju následne znegovali verziou číslo dva. Obe sa mi páčia ako definitívne vyriešenie celej záhady, avšak myslieť si tri časti pred koncom, že strýkova verzia je stopercentne tá správna, by sa nemuselo vyplatiť. Pretože čo tá cesta? To nám George nevysvetlil...

Aký bol skvelý začiatok tretej série, tak je perfektný aj začiatok tej záverečnej. "Psycho" v aute a "Vtáci" navôkol, to by nenakrútili lepšie Shy, jeho dcéra, Antal ani rakúske duo. V podstate som predpokladal, že takto bude prebiehať finále trojky, ale možno bolo rozhodnutie "prehodiť si" dramaturgiu úvodu a záveru múdrejším krokom. Vyzerá to tak, že dej bude smerovať do finále veľmi rýchlym tempom.

Pozerať sa na Shyovu réžiu a spoluprácu s Gioulakisom je čistý orgazmus. Do deja vstupujeme po troch mesiacoch do pomerne jasnej situácie. Avšak viac záleží skôr na tom, ako je tento pilot nakrútený, pretože je to vysoká škola pre režisérov a kameramanov. Leanne sama doma, cez deň a tajomný návštevník. Netreba dodávať, že ide o veľmi intenzívnu a atmosférickú záležitosť.

Prvá časť sa venuje kvantovej fyzike a to spôsobom, aký som ešte v populárno-vedeckej oblasti nevidel. Paralely s kartovým hráčom - protivníkom je dokonalá a skvele vystihuje problém, ktorý mali medzi sebou Einstein a Bohr. Nehovoriac o rukaviciach a minci. Druhý diel sa venuje kvantovej biológii, čo je niečo, o čom som v živote nepočul a pozeral sa na tieto teórie s otvorenými ústami. Tematiku síce iba načrtáva, ale za mňa sympaťák Jim Al-Khalili látku vysvetľuje zrozumiteľne a Scott s Cooterom pripravili vizuálne zaujímavé pomôcky, ako napríklad veľké červené balóny.

Ripley (rozumej Zaillian a Elswit) sa snaží/ia známej látke dodať úplne nový šat, čo je asi jediná cesta, ako naraz osloviť fanúšikov filmov, predlôh aj nových divákov. Máme tu dielo ako stvorené v dobe, kedy sa príbeh odohráva a akoby si chcel Fellini vyskúšať menej rozšafnú a viac pri zemi držiacu sa artovku. Nie nadarmo sa jeden diel volá Sladký život. Milovníci čiernobielych videoklipov a filmov Antona Corbijna si tiež prídu na svoje. Znie to príliš snobsky? Samozrejme a treba dodať, že vďaka Bohu za to. Ostávajú aj dokorán otvorené dvere pre druhú sériu, čo ale neznamená, že sa tá prvá neuzavrela uspokojivým koncom.

Piata epizóda opakuje dramaturgickú štruktúru epizódy číslo tri a je to práve tento sujetový vzorec, ktorý robí Ripleyho výnimočným a nejde tak len o naťahovanie toho, čo sme videli v celovečerných verziách. Ak by sa však dramaturgia naprieč seriálom nemenila, opakovanie toho istého by začalo nudiť. Tentokrát to schytá postava, ktorá bola sympatická asi málokomu, takže môžeme Tomovi bez výčitiek svedomia držať palce...