Anderton

Pre architektov, respektíve fanúšikov architektúry, absolútna povinnosť. Pre ostatných dosť možno neprekonateľná nuda. Životopisný dokument nie je nijak zvlášť záživne nakrútený, takže najmä preto ho ocenia najmä architekti, pre ktorých má obsah veľkú výpovednú hodnotu. Ja poznám prácu Aalta z vysokej školy, ale namiesto kresieb v skriptách som konečne všetky tie jeho nádherné stavby videl aspoň na veľkom plátne. Ďalším krokom by teda mala byť ich návšteva.

Film postavený na jednom typu gagu, kde za Costellom je nejaké africké zviera (lev, krokodíl, orangutan) a on si to pár minút neuvedomuje, lebo si myslí, že je to Abbott. Potom sa zľakne. Jednoduchý humor dnes už nemá šancu pobaviť a je mi záhadou, že na tomto sa v 40. rokoch váľali ľudia smiechom. Najväčším problémom je však scenár, kde sa niečo rozohrá, potom sa na to zabudne, postavy miznú zo scény, nevieme, čo sa s nimi udeje a skončí to síce konečne vtipne, ale zase to s nejakou logikou nemá nič spoločné. Určité sympatie však tento film u mňa má, obsahuje totiž určitú dávku dada humoru. Asi nechceného. Zrejme som po prvom filme s týmito dvoma pitomcami aj skončil.

Mladá sympatická učiteľka by chcela žiť, ale musí čakať až do jari, pretože v zime sa zo zasneženej dediny zrejme nedá ako dostať....na miestnej svadbe zrejme nikoho neuloví....scenár a réžia: Pavol Sýkora

Abe by chcel byť milovaný, ale jeho tvorca, alebo tvorca celej série robotov mu akosi pozabudol implantovať znalosti o ľudskom tele. Tento povedzme že mierny lapsus trochu kazí dojem z originálneho dielka. Mohol by z toho byť fajn celovečerák, ale to by sme sa nevyhnutne ocitli na poli slasheru....prečo nie...

Mike Nichols má rád rôznorodé milostné vzťahy a nikdy neponúka ich zjednodušujúcu alebo poľahčujúcu verziu. V tomto filme sa zišlo viacero prvkov, ktoré by v kombinácii s inými prvkami v iných filmoch nemuseli takto dobre fungovať. Milostný vzťah s MILFkou, milostný trojuholník s jej dcérou, perfektne zobrazená atmosféra 60 rokov dokonale podkreslená Simonom a Garfunkelom so symbolickým záverom robia z tohto filmu jeden z pilierov kinematografie 60 rokov. Pre zaujímavosť, že nie všetci boli z filmu nadšení, si treba prečítať mierne cynický dobový komentár od Rogera Eberta.

....a Roger Vadim stvoril Brigitte Bardot....to bude asi to najhodnotnejšie na tomto filme. Príbeh o mladej žene, ktorá sa nedokáže pretvarovať a klamať tak, ako ostatní. Obrázok úzkoprsého malomeštianskeho myslenia, keď je jedno dievča krajšie ako ostatné. Príbeh o dospievaní a prevzatí zodpovednosti za život. Ale to až v druhom pláne, Vadim vie, koho režijne vedie a čo to asi vyvolá v divákoch. Aspoň sa tak z historického hľadiska zdá. Nemyslím, že je tento film prázdny, sústredenie na krásu BB však tento dojem môže vyvolať. Trochu mi prekážal ten starý úchyl, film by si vystačil iba s rodinnými problémami.

Cabiriine noci mali svojho nepriameho nástupcu a Mama Roma mala svojho priameho predchodcu. Accatone je spoločne s ňou možno najprístupnejším Pasoliniho filmom pre v podstate ľubovoľnú divácku kategóriu. Je to proste zo života a k pochopeniu netreba čítať zložité metafory (ale kto bude hľadať, nájde). Pasolini rád obsadzoval nehercov s výrazom ako po úteku z psychiatrickej liečebne, v tomto filme ale zostal niekde napoly a protagonisti pôsobia aj ako z ulice. Hlavná postava vám bude dokonca po čase istým spôsobom sympatická. Pasolini nezvaľuje všetku vinu na sociálnu situáciu, Vittorio má aj určité "zvláštne" povahové črty a jeho chovanie nepodlieha iba všeobecnému zmaru navôkol. Všadeprítomná uniformná moderná výstavba dokonca naznačuje, že ak by vedel robiť, nemusel by byť veľký problém si nejaký ten byt s nejakou tou ženskou aj kúpiť. Ako to s ním dopadne, rozhodne stojí za zistenie na vlastné oči.

K tejto hovadine mám podobný vzťah, ako napríklad k Austinovi Powersovi. Ústredný nápad sa vám pozdáva, pár krát sa zasmejete, ale nemáte pocit, že potenciál bol využitý tak, ako mohol. Keďže sa týmto filmom zviditeľnil neuveriteľne ohybný ksicht Jimma Carreyho, niektoré slabšie momenty filmu boli zabudnuté. Typická bláznivá komédia 90tych rokov.

Režisér filmu sa vyjadril, že keď už pre nič, tak aspoň kvôli scéne "pôrodu" musíte tento film vidieť. Bolo to v čase, keď ste si ho museli požičať na videu, alebo ísť do kina. Dnes si stačí túto unikátnu scénu nájsť na dvd a pustiť si ju bez toho, aby ste videli celý film. Ja sa k názoru režiséra pripájam, ale na film som si kedysi počkal, až keď išiel v televízii.

Tento film dostal nálepku film v duchu Trainspottingu, s čím príliš nesúhlasím. Každá poviedka je originálna, s nadprirodzenými a dosť šialenými prvkami. Občas je to fakt dekadentná zábava, občas dosť brutálna záležitosť. McGiugan chce šokovať, čo mu nezazlievam práve kvoli originálne napísaným poviedkam. Najmenej mi sadol mäkkýš, dal by som v ňom prednosť happyendu.