Flego

Po červenej glorifikácii červeno - bielogvardejských bojov tu máme pohľad z druhej strany. Kolčak je cárskym admirálom a bojuje proti rozmáhajúcemu sa socializmu v Rusku. Všetkým je jasné ako tento nerovný súboj môže dopadnúť, napriek tomu má film dobre postavenú štruktúru, veľkolepé realistické boje a dôraz kladie aj na vznikajúci vzťah hlavných hrdinov.

Celé spracovanie - nežné poetické obrazy dievčat, vynikajúci výber hudby je na veľmi dobrej úrovni, ale otázkou je, prečo sa to všetko dialo. Kde zostal motív ? Takto sme len svedkami rozprávania o osudoch jednej rodiny kde nás záver vráti na začiatok.

Brigitte Helm sa diabolsky zvodná a postavu Alraune si vyslovene užíva. Vôbec nie je poznať, že je na počiatku svojej kariéry, ak je na scéne, nekompromisne strháva pozornosť na seba. Príbeh rozpráva o genetickom pokuse zvráteného profesora, ktorý roztočí kolotoč udalostí. Nejde o sci-fi ani horror, ako sa snaží podsúvať IMDb, ale skôr o slušne vykreslenú drámu zainteresovaných osôb.

V poradí druhý príbeh o Tarzanovi s Lexom Barkerom ( budúci Old Shatterhand si získal v Amerike veľkú popularitu práve touto postavou ). Vyznačuje sa rýchlym spádom a nabitým dejom, rozhodne sa nejedná o nudnú záležitosť. Vedľajšiu úlohu si strihol Robert Alda, jeho syna Alana Aldu poznáme ako Hawkeyho Pierca.

Vďaka niektorým cynickým vtipom, ktoré by sa zmestili do traileru by sa mohlo zdať, že je film zábavný, ale bohužiaľ sa jedná o totálny trapas.

Moja zhovievavosť niekedy nepozná hraníc. Nebyť charizmatického Jacka tak neviem, neviem...

Wiene opustil expresionizmus, ktorý sme poznali z Kabinetu a vytvoril drámu s psychologickou drobnokresbou mladého pianistu, ktorého postihla životná tragédia. Videl som 112 minútovú verziu a bolo to príliš zdĺhavé.

Najdesivejšie filmy sú tie, kde "zlo" nevidíme... Všetko zostáva na divákovi, jeho predstavivosti a domnienkach. Po vyvražďovačkách, ktoré si svojim množstvom na filmovom trhu vydobili horrorové subžánre, je toto návrat k poctivej práci s napätím a desom. Ak je k dispozícii prepracovaný príbeh s typickým shyamalanovským záverom a hudbou ostrou ako britva vyšitej podľa stupníc Bernarda Herrmanna ( Fernando Velázquez ), je sa konečne na čo pozerať. Ak by som vzal do úvahy najprísnejšie meradlá, určite by som našiel chybičky krásy, ale to je nepodstatné. Devil je zručne natočený, má všetko, čo má mať, dokonca i krátka minutáž je na prospech. Takémuto diablovi držím palce.

Skoro každý dotyk s japonským filmom zaručuje nevšedný filmový zážitok. Nie je tomu inak ani pri snímke Yojira Takitu. Rozprávanie o svojom živote, hudobnom talente či nevšednej práci, ktorú získal hlavný hrdina na základe inzerátu a netušil do čoho ide, je veľmi citlivou sondou do duše mladého muža, ktorý musel začať odznovu. Divák je konfrontovaný s kultúrnymi i rodinnými zvyklosťami súčasného japonského vidieka, ale najväčší zážitok prináša pohľad pod povrch. Núti nás premýšľať o mnohých veciach a robí to jedinečným sofistikovaným spôsobom. Režisér vniesol do deja až pietnu melanchóliu a treba podotknúť, že niektoré scény zaváňajú citovým vydieraním, ale takto sa na film nesmie pozerať. Bolo by to nepochopenie celej myšlienky. Lebo tento film je hlavne o premýšľaní. A o tom ako mnoho mŕtvych dokáže naučiť živých žiť. Musím sa pozastaviť pri hudbe Džó Hisaišiho, ktorý s pomocou Bramsovej Wiegenlied, Bachovej a Gounodovej Ave Marie či Beethovenovej 9. symfónie pomohol vytvoriť aj po hudobnej stránke výnimočné dielo.

Ak som pri Expentables písal, že sa starí psy vrátili na scénu, netušil som podobne oku lahodiacu bombu. RED je prehliadkou dôchodkárov, a že to títo páni a dáma vedia, o tom nech nikto nepochybuje. V príbehu sa postupne nabaľujú postavy, každá svojim spôsobom obohacuje dejovú linku a prináša do nej svoj šarm a ostrovtip. Hláškuje sa tu nadmieru ( osobne sa mi páčil Malkovich ), akcia je podávaná rovnomerne a niektoré scény sú nezabudnuteľné ( Willisove vystúpenie z točiaceho sa auta ). Pravdou je, že prvá polovica filmu je niekedy toporná, hlavne ak sa nejedná o akciu. Akoby bol film v zábehu, lebo potom sa všetko utrasie a beží na plný plyn.