TomX2

Pôvodnú Code Geass sériu strašne zbožňujem, takže keď som narazil na túto picture drámu, nemohol som si ju nechať ujsť. S týmto žánrom som doposiaľ síce ešte nemal žiadne skúsenosti, ale aj tak som sa veľmi tešil, pretože som očakával akési veľkolepé, duchaplné dialógy prevedené do divadelnej formy. Nie je to niečo, čo by sadlo úplne každému (takto som si aj vysvetlil negatívne percentuálne hodnotenia na iných databázach), avšak mne áno, tak som si to pustil s nie úplne nízkymi očakávaniami. A výsledok? Bieda. Moje očakávania sa vôbec nenaplnili a absolútne ma to nebavilo. Dialógy boli príšerne vykonštruované a nezáživné, postavičky nemali takmer žiadne spoločné črty s originálnymi postavami, ktoré poznáme z pôvodnej série a humor bol navyše veľmi nezábavný (mierne povedané). Správne "vibrácie" som dostal až zhruba päť minút pred koncom, ktorý bol emotívny a odkazoval na veľkolepé zakončenie pôvodnej série. Všetko pred tým bola ale úplná fraška. Z dramaturgického hľadiska je to teda úplná katastrofa, ktorú zachraňujú až posledné minúty. Tie samo o sebe síce tiež nie sú až tak skvelé, ale aspoň dokážu citovo zasiahnuť diváka a trochu si doňho kopnúť. Výsledný zážitok obohacoval hlavne skvelý soundtrack a výborní hlasoví herci. Celkovo ide o teda nudnú a nekonzistentnú obrazovú drámu, ktorú zachraňuje emotívny koniec a obrovský vplyv pôvodnej Code Geass série. S prižmúrenými očami teda dávam dve hviezdy a odporúčam sledovať len na vlastné riziko.

Skvelý soundtrack a výborné herecké výkony. Dva veľmi dôležité faktory, bez ktorých by film vôbec nefungoval a pôsobil by strašne pateticky. Našťastie to však natočili schopní filmári a zahrali si v tom dobrí herci, takže aj keď som postrádal akési silnejšie emócie, silnejšie vibrácie a jednoducho silnejšiu výpoveď, nejakého veľkého emocionálneho diela som sa síce nedočkal, ale zato som sa pre zmenu príjemne bavil. Pekný feel good príbeh, ktorý nikoho nepohorší.

Miestami veľmi nezáživné, niekedy zdĺhavé, inokedy urýchlené, často plné zbytočnej vaty, občas nudné, bez hlbšej psychoanalýzy a s nezaujímavými rečami dvoch hlavných vyšetrovateľov, ale taktiež aj silné, podmanivé, nepríjemné a znepokojujúce. V porovnaní s inými dokumentárnymi sériami Night Stalker nijak zvlášť nevyčnieva, naopak skôr zanecháva priemerný dojem, avšak štúdia psychopatov a sériových vrahov sú natoľko zaujímavé, že je nutnosť vidieť každý podobný dokument. Takže aj keď v určitých ohľadoch táto dokumentárna séria prehráva a nefunguje, daná problematika je až tak závažne dôležitá a silná, že tomu vlastne nemôžem nič vytknúť. Plus, niekedy je pre mňa naozaj fascinujúce zachytávať pseudofilozofické myšlienky od niekoho, kto samo o sebe ani nepremýšľa, čo sa skvele zrkadlí aj na jeho správaní a aktoch (hrdý satanista a pritom ani nevie čoby len nakresliť obrátený pentagram). Richard Ramirez a jemu podobní ľudia sú skrátka zaujímaví a preto si zakaždým veľmi cením, keď sa ich niekto pokúsi zdokumentovať.

Nádherný film plný optimizmu, šťastia, lásky, radosti, pestrých farieb, peknej muziky, nádherných lokácií, idealizmu, spirituality, naivity, dramatických momentov, hippies, jogínov, budhizmu apod. Len škoda, že tento veľký idealistický obraz neobsahuje ani náznak reality, čo je síce šľachetné, ale taktiež aj prostoduché. Naviac som postrádal akési zadosťučinenie, keďže tá žena mohla mať rovno desať ďalších chlapov a nemanželských detí, ale nakoniec sa film ani nesnaží podať myšlienku, že nemanželský sex je hriech alebo niečo v tom zmysle, skrátka každý nech si robí čo chce. Proste hotová idylka. Technicky OK, občas aj vtipné, ale je hneď niekoľko filmov, ktoré tento námet stvárnili lepšie a bez servítky - menovite napríklad depresívne Požiare alebo dramatická Cesta za mesiacom.

Ani nie tak úplne hentai, ako skôr primitívna situačná komédia. Nie že by tu nebolo dostatočne veľa erotiky (naopak, sexu je tu požehnane dosť), ale zo všetkého najviac tomu jednoznačne korunuje komediálna stránka filmu. Tá mimochodom funguje naozaj perfektne (minimálne teda v prvých dvoch dieloch, po nástupe novej dievčiny na obrazovku to už akosi stratí tú zábavnosť - čo je ale skôr otázka vkusu a chuti, Sayaka mi jednoducho nesadla), a Happening teda možno označiť jednoznačným komediálnym klenotom v rámci hentai žánru. Originálny humor síce funguje zďaleka najviac a dopĺňa všetky ostatné aspekty tejto krátkej série, avšak nie je tým jediným, v čom Happening vyniká. Za humorom nezaostáva pekná animácia (ktorá je už sama o sebe vtipná a originálna) či zábavné postavy, ale ani samotná erotická stránka veci. Na svoje si prídu jak zvrhlíci, ktorí si majú z čoho vyberať (v každej epizóde je hneď niekoľko situácií), ale taktiež aj ľudia, ktorí erotiku za normálnych okolností nemusia (tie výkriky postáv počas sexuálnej činnosti je fakticky radosť počúvať). Ten humor je skrátka úžasný. Naozaj.

S poviedkovými filmami nemám veľmi dobré skúsenosti, takže som si film pustil s celkom nízkymi očakávaniami. Prekvapivo bola však každá poviedka dobrá a každá vo mne zanechala silný dojem, čo je celkom vzácne, keďže poviedkové filmy majú inak veľmi striedavú kvalitu. Tuna však fungovalo všetko a niektoré príbehy si dokonca zaslúžia aj vlastné celovečerné filmy (pokiaľ na nich samozrejme bude pracovať ten istý tím). Ťažko povedať, ktoré poviedky sa mi páčili najviac a ktoré najmenej. Najsilnejší dojem vo mne zanechala "pouličná vojna" medzi zbohatlíkom a buranom, ktorá bola vtipná, násilná a originálna, tesne za ňou poviedka o nasranom inžinierovi a z opačnej strany mi najmenej sadla poviedka odohrávajúca sa v reštaurácii, ale aj tá bola výborná a lietadlový úvod, pretože bol veľmi krátky (čo je v podstate aj klad). Každá si ale zaslúži štyri hviezdy, takže nakoniec nemôžem hodnotiť inak, než práve štyrmi hviezdami.

Prvá séria ma bavila, ale postrádal som v nej nejaký hlbší, silnejší emocionálne vypätý moment, takže som si ju užil len tak nejak "nadpolovične". Druhá séria síce tiež neobsahuje nejaké silné dejové zvraty a dialógy, ktoré dostanú diváka na kolená, ale aspoň upustila od nie veľmi funkčnej komediálnej stránky a zamierila sa viac na tú drámu. A výsledok? Ten je celkom pozitívne slušný. V nej je už trošku bližšie načrtnutá psychológia postáv a každá odkrýva nové stránky osobnosti, včetne Hačimana, ktorý si prechádza existenciálnou krízou. Paradoxne to však tentokrát nie je on, ktorý zdvíha sériu na vyššie priečky. Tentokrát si pre seba všetku moju pozornosť získala Yui, ktorú akosi každý prehľadá a ktorá je veľmi nedocenená. Pamätám si, keď som pred necelými štyrmi rokmi videl prvú sériu po prvý krát. V tej dobe som tiež veľmi cynický pohľad na svet a bol som otrávený spoločnosťou rovnako, ako náš hlavný hrdina. Preto mi vtedy neprišla nijak zvlášť výrazná a skôr som si vychutnával Hačimanove vnútorné monológy, ktoré akoby vychádzali z mojej vlastnej hlavy. Keď som teraz, takmer štyri roky potom dopozeral druhú sériu, ostal som veľmi príjemne prekvapený. Dovolím si priam tvrdiť, že som sa do Yui (platonicky) zamiloval a už navždy bude moja "no. 1 waifu". Ale teraz vážne. Takýchto empatických ľudí s obrovským srdcom si neskutočne cením. O to viac, keď sú ešte príjemne "rozprávkovo" roztomilí a majú pekný dizajn. Druhá séria jednoducho v mnohom pokročila. Ako v dramaturgii, príbehu a dialógoch, tak aj v charakteristike postáv. Síce mi chýbala nejaká výraznejšia skladba, ktorá by vo mne vyvolala emócie, ale aj soundtrack spolu s animáciou vzrástol ešte vyššie než naposledy, takže vo výsledku som príjemne spokojný. Štyri hviezdičky. ^^

Pravdupovediac, z objektívneho hľadiska toto anime nie je ničím viac, než priemernou romantickou komédiou z školského prostredia. Potvrdzuje to mimo iné aj fakt, že grafická stránka nijak nevyniká a hudobný podklad je nevýrazný, ľahko zabudnuteľný. V čom však séria vyniká a dodáva žánru nový pohľad je originálne napísaná hlavná postava. Hachiman je silne zarytý introvert s dosť pesimistickým pohľadom na svet, ktorého vnútorné monológy je skrátka radosť počúvať. Zároveň je však bohužiaľ jediným prvkom, ktorý ťahá sériu nahor. Zvyšné postavy už totižto tak veľmi zaujímavé nie sú, pričom pôsobia veľmi jednotvárne a šablónovito. Nedá sa povedať, že by boli zlé alebo dobré, ale sú skôr postavené niekde do úzadia, pričom hlbšieho charakteristického vývoju sa dočkajú až v následujúcich epizódach. Už len v zásade kvôli tomu nemôžem dať prvej sérii vyššie hodnotenie ako tri. Zároveň však musím podotknúť, že od štyroch to nemalo zas až tak ďaleko. Ono výsledný dojem dosť zráža komediálna stránka, ktorá samo o sebe nie je zlá (ja som sa relatívne bavil, minimálne môj záujem nikdy neupadol do akejkoľvek nudy), ale ako divák som výrazne postrádal nejaký ten vyhrotenejší moment. Jednoducho viac drámy a viac emócií, niečo čo seriál vytiahne z priemeru. K tomu sa však priblížila až druhá séria, ktorá seriálu zdvihla úroveň.

Televízna stanica Animax to kedysi vysielala každý večer a mňa to bavilo natoľko, že som nevynechal snáď ani jednu epizódu. Sledoval som to s veľkým záujmom a občas aj s napätím, väčšinou však s úsmevom na tvári. Dnes to je už stratená a zabudnutá záležitosť zapadnutá pod prachom, ktorú udržiavajú pri živote už len nostalgické pocity. Raz sa niekoľko rokov si však vždycky s radosťou pozriem nejaké zabudnuté zábery a som za to rád. Pravda, síce to dianie na obrazovke už nesledujem s tak veľkým záujmom ako kedysi, ale nostalgické pocity ostávajú.

Martin Rota je charizmatický a inteligentný človek s rozumnými, aj keď všednými pohľadmi na rôzne problematiky. Jeho YouTube kanál je teda do istej miery rozhodne zaujímavý, aj keď samozrejme nie úplne kompletný. Čas od času si ale jeho videá s radosťou pustím, určite tým nič nepokazím.