Arsenal83

Kresťansko-historicky až romanticky ladený medailón, ktorý pekne popisuje danú tému, ale to vyplýva už zo samotného názvu. Zaujímavé historické vsuvky a vysvetlenia o tom, ako to vnímali ľudia v stredoveku, čo to znamenalo pre ich životy a je až dojemné počúvať citácie z kroník, v ktorých sa spomínajú králi ako kajúcni pútnici. Pritom veľká časť z nich bola reálna permanentne ožratá, na oko kresťania, pod okom ale dusiči svojich poddaných a preliata krv im nebola cudzia, hlavne nech je cudzia.

"Mladá ženská potřebuje dítě. Nasekej jí fakany a věrnost je zaručena." Toto povedzte dnešným dievčatám 😆 Film s veľkým F, v rámci menej známych a čiernobielych záležitostí taký skrytý skvost až poklad. Hoci obišiel by som sa aj bez tých Matuškovych a Menšíkovych spevov. A hlavne Waldemarovho pískania, ktoré dunelo sťaby hasičská siréna. No myšlienka a zábavná forma tohto diela je na nezaplatenie.

"Einstein sám zistil, že cesta za objavovaním je niekedy bolestivá a niekedy radostná. Zvedavosť je stará ako ľudstvo samo a nikdy, nikdy nekončí." Mimoriadne slová, dokument ale trocha slabší spracovaním, lacnejší, takže treba si len zobrať hlavne fakty. Je zaujímavé sledovať ľudí pred 100 a viac rokmi, ako mysleli, ako pre nich boli niektoré veci nepochopiteľné a pritom pre nás sú už také samozrejmé. O Einsteinovi ako človeku a tu ukazovanom vzťahu určite lepší je seriál Génius, prvá séria.

Hm, tak aspoň malé poučenie. Do výkladového slovníka treba pridať nový pojem, pretože slečna sa nám tu sťažovala, že ona nie je žiadna sekretárka, ona je ASISTENTKA. Prepytujem, zapíšte prosím do onej múdrej knihy, že v oboch prípadoch ide síce o šéfov matrac, ale s tým, že v prípade asistentky nejde len o pružnú podložku na ktorú šéfino ľahne, ale aj o skutočný matrac, z ktorého šikovne vytiahne 100 000 euro.

Mrtva voda, ale u mnohých protagonisov aj mŕtvy výkon. Jakabovi by už mali odlepiť oči, lebo furt kuká jak keby mu sťahovalo zrakový nerv.

Podivín a blázon k sebe pritiahne len podobných sebe, hoci až takí blázni nemusia byť, ale tak moci sa chce chopiť každý, veď aké krásne je mať vážnosť, uniformu a autoritu, hoci som tupý ako kozie vemeno. Tento diel ukáže aj dôležitosť interpunkčných znamienok. Albert Speer ako jeden z mála nacistov prežil vyše 30 rokov po vojne v úplnej pohode vďaka jednému otázniku. Na kraji zdrapu papiera, len tak ceruzkou, kľudne to mohlo aj zmiznúť, alebo ostať nepovšimnuté. Len jeden malý skrútený háčik a toľko znamenal.

Nicholson mohol hrať diabla aj bez slov, tá vizáž, tie grimasy, úsmevy, to všetko sedí ako čučo k žobrákovi a opäť ďalší dôkaz, že ide o jedného z naj hercov, čo sme tu za posledných 70 rokov vôbec mali. Inak som sa pri mnohých scénach aj nudil a vybrané ženy sú až na Michelle veru výberom buď z klobúka, alebo z núdze. Pobavil ma začiatok poľského popisu filmu: "Trzy niemłode już kobiety..." 😆 Haha, presne, už nemladé boli veru a keď raz Jack Nicholson uviedol, že mal obcujúci pomer s niekoľko tisíc ženami (iné pohlavia nespomínal), dúfam, že v zbierke určite nie je Cher alebo Susan, lebo zase odtiaľ potiaľ. S Pfeiffer sa potom neskôr ešte ovlčil, to vieme, a nevadí nám to ale netreba za každú cenu Descartovo Cogito, ergo sum meniť na Coito, ergo sum.

Za všetkým hľadaj ženu, potažmo rozvod. Najväčší frajer je fakt ten, čo zavraždí ženu pripútanú k lôžku 5 dní po tom, ako darovala obličku. A ešte mu to 13 rokov prechádza...

Film sa snaží tváriť príliš chytro, lenže v konečnom dôsledku pôsobí hlúpejšie než Veronička Remišová a to je už minimálne stredoeurópska jednotka stupidity. Ono sa to chce podobať na Poštár zvoní vždy dvakrát, avšak podoba je tam asi taká, ako medzi synom Nicholsona v hlavnej úlohe a Nicholsonom samotným. Vôbec nie výzorovo, ale herecky, pretože ten Nicholson mladší je totálne drevo, to nie je snáď ani možné, že sa od génov vzdialil viac ako Mohamed od bravčového. Ďalším failom sú akože romanticko/sexuálne scény, kde neukážu nič, to je v podstate jedno, ale opakujú sa často a sú pridlhé a zbytočné, pričom utajený pár si to rozdáva hlavne tam, kde ich môže každý vidieť a prichytiť. Brutálnym zlyhaním je aj zobrazenie polície, kde šéf polície vyzerá ako z paródie ešte aj na Policajnú akadémiu, vysušená trieska, ktorá zatína hnilé zuby, aby zvládla udržať pištoľ. Nehovoriac o tom, že po zuby ozbrojenej čate miestnych fízlov rozkazuje probačný úradník, ktorého postava je úplne že na figu, ale dávajú ho do popredia, akoby menil chudák hru. Progresívny záver potom chce prekvapiť až šokovať, ale tú hnusnú pachuť z poslednej tretiny, ktorá pripomína viac-menej grotesku, už jazykom nejde zmyť ani škrabkou na dubovú kôru.

"Za určitých okolností sa každý môže stať vrahom", hovorí historik a má pravdu. Divím sa pomerne nízkemu hodnoteniu dokument. Je predsa z iného súdka dokola omieľanej témy druhej svetovej a holocaustu. Prináša úžasnú psychologickú sondu do myslenia ľudí, ktorí vraždili priamo tvárou v tvár, alebo tvárou k chrbtu, ale mali styk priamo s obeťou, niektorí sa s ňou ešte predtým v pohode rozprávali. To je úplne iné, ako vydať príkaz niekde zhora. Toto je priama vražda a predsa skoro nikto nebol odsúdený. Nemali zodpovednosť, hoci, ako sa tu ukazuje, vraždiť nemuseli. Nič by sa im nestalo, možno by upratovali hajzle, ale tú odvahu povedať nie našli len máloktorí. Takže dokument spája históriu so psychológiou a v tomto je úplne iný, ako faktografické snímky. Niektorí doterajší komentujúci zjavne nepochopili, o čom ten dokument bol: nemal byť o nových obrázkoch z vraždenia a masových popráv, mal byť o tom, že za istých podmienok každý bez škrupúľ dokáže prijať úlohu aj vraha. A ešte si bude myslieť, že robí dobre. Tak ako to niektoré prúdy dnes, len sa progresívne vymenili slová, už neoznačujú tých nehodných za židov, stačia iné slová ako dezolát, ten nezodpovedný, ktorému treba brániť v nakupovaní, ten hoaxer, konšpirátor a hoaxer, ktorého treba minimálne zavrieť, a podobných príkladov by sa našlo veľmi veľa. To sú tí, čo iným nadávajú do fašistov, pritom sami majú fašistické praktiky, názory a programy. Lebo, ako odznelo aj v tomto dokumente: Prvý krok k masovému vraždeniu je rozdelenie ľudí na MY a ONI.