Arsenal83

Asi som vedel o tom filme príliš málo, ale vôbec som sa nezasmial, hoci som si na kútiky úst zavesil vešiak od kabáta. Ja už keď takéto paródie, toto je že na Hitchcocka, tak skôr Leslie Nielsen, nech mu je zem prekyprená.

Kukurovo herectvo je numero uno a hudba, ktorá mi prvýkrát trúbkovo nevadilo, je numero due. Inak príbeh mi prišiel taký bežný, necítil som z neho napätie. Veľká škoda, že film ale nevedel o dejoch budúcich a zobrazuje Banderovcov ako zlých, pretože situácia sa v roku 2022 zmenila a už máme nielen tradičných zlých fašistov, ale aj dobrých fašistov alebo teda aspoň takých, o ktorých sa rozprávať nesmie (nech žije film Volyň). Takže normálne ma až napadlo - za normalizácie a hlbokého socialistického útlaku takýto film mohol vzniknúť. Mohol by aj dnes? 👀

Vadilo mi len to, že je to podané nudným štýlom a tým pádom sa i to nepozeralo dobre. Hoci myšlienka dobrá a jasná: médiá manipulujú a klamú, či už na jednej alebo na druhej strane - všimli ste si ale to, že poukazuje sa na manipuláciu len na strane tých dezolátskych (republikánskych) médií? Tie ostatné Holý úd už radšej neukáže, lebo to sú tí naši, tí dobrí, tí, čo zachraňujú planétu pred CO2, tí, čo zachránili životy fajzerom, hoci v Afrike žiadna krajina ani bez neho nevymrela. A keď treba tak za záchrancu sveta označia aj trasorítku Bidena, čo nezrobí tlačovku bez troch kotúľov na schodoch a pozdravenia duchov, čo sú vlastne jeho voliči. Takže tie triky sociálneho inžinierstva, ako ľuďom poriadne vymyť mozgy sú tu všade. A treba na nich poukazovať objektívne.

O sprznený originál sa vôbec nejedná. Colin Farrell totiž vôbec neprznil a že si mal aj z čoho vybrať, pretože Jessica sa ešte trocha podbala na Mary z rodiny od reverenda, čo v reálnom živote je pedofil, no a Kate nemala ešte face liftingom obočie posunuté do uhla, ako keby ho vrhla oštepom, a pery jej nezmaľoval žiadny kickboxer. Inak na môj vkus veľa strieľačiek, pričom v budúcnosti naozaj môžeme očakávať svetový mir, pretože presnosť tých zbraní je viac než pochybná. Z 1500 guliek sa trafí tak jedna a aj tá len šuchne podošvu na topánke.

Smutný príbeh dobrodruha z modrej krvi, lenže práve tá modrá krv, na prvý pohľad trocha degenerovaná, ktorá ho prinútila poslúchať rady Konventu niekde 10 000 kilometrov ďaleko a rady matky, lebo však nemôžeš ujsť, lebo hrdosť rodiny... Tak aj toto ho, inak lapača motýľov, stálo život. Nepochopiteľné, ale aspoň sa tešil, lebo mu povedali, že milovaná manželka Charlotta je už na druhom svete. Ale ona odišla až o 60 rokov. Nuž, načakal sa veru...

Premyslené, na druhý krát už neprekvapujúce, no tento film mi aj svojou falošnou štatistikou zo začiatku privodil takmer fóbiu z narkózy. Veľmi slušné dielo, jednoduché a napínavé a že je to vymyslená rozprávka, ktorá sa vraj nemôže nikdy stať, to ma pri sledovaní ani po ňom už nevyrušilo. Aj tak som si predstavoval len tú bezmocnosť, keď sa skalpel blíži k odchlpenému telu a nechce ostať len na povrchu.

Po odmietnutí vojenskej služby v roku 1895 uväznili a po eskortovaní z Košíc sa dostal s diagnózou "náboženská pomätenosť spletená s ideami Tolstého".Takže dezolát dôb dávno-nedávno minulých. Vojna je mier, sloboda je otroctvo. Orwellov svet existoval dávno pred nami. Skúste trocha pohnúť rozumom, alebo mať iný názor, vyhlásia vás za šialenca. Kľudne aj úradne, veď iba blbec nechce ísť do prednej línie! A rozhodujú o tom tí, čo sedia pekne v teplúčku a smradľavých dychom ofukujú štemple.

Izrael už dávno nemá nič spoločné s otcami, ktoré si ich náboženstvo oficiálne ctí, že Abraham, Mojžiš. Tí, keby to videli, tak prvý by už Boha nežiadal o potomstvo a druhý by kamenné dosky hádzal o zem, ako kedysi mládež pogy. Okrem toho, že v Izraeli sú dnes jedny z najväčších pochodov zvrhlíkov, a to nemyslím teraz Borisa Kollára, tak tam bežne vychádzajú aj takéto filmy úpadkovo najhrubšieho charakteru. Nielen preto, že sú celé o sexe, o propagácii uchyností, promiskuity, nezriadenosti, a nebyť toho, tak celý film by ani nemohli vydať, pretože obsahovo nemá nič. Ale aj o tom, ako si na začiatku veľmo škaredé ženské klábosia o potrate, ako keby sa bavili o laku, ktorí dávajú na paprče. Hovoria o tom, aký úžasný potratár je na treťom poschodí nejakého obchodného centra, že na potrat treba ísť, ako s opuchnutým palcom, že hoci vidieť telo, ramená, ruky, tak stále je to len niečo ako tumor. Takže ak to považujú za kus svojho tela, asi sami seba považujú za tumor. V dekadencii sa ide ale ďalej a prvá zaľúbená skoro porno scéna je medzi párom, kde v strede vzájomného vymieňania si slín fešáka napadne spýtať sa frajerky, či jej vadí, že je tak trocha na chlapov. Ale že len z tých zženštilých, že na Filipínach raz stretol krásavca, čo vyzeral ako žena a tak mu jeho hadica nakoniec nevadila a mrdol to tam plnou parou. A ona, že nie, miláčik, to je úžasné, cmuk. No proste jemná romantika, pri ktorej nejednému zvlhol rektus. Zvyšok nemá zmysel komentovať, pretože to prejde do takého estetična, že víťazom súťaže krásy sa nakoniec stane bruchatý, plešatý, starý, žltozubý, suchopätý deviant, ktorý tomu mladému dievčaťu tak vytočí kudrny, až jej tou vlnkou na ofine točilo, ako keby bola uviazaná o leteckú turbínu.

Hodnota je vo varovaní, hodnota je v poukázaní na tiene konzumnej spoločnosti, ale že riadne tiene, v Norimberku na stanici som mal sám možnosť vidieť to isté, čo tu vo filme, samé striekačky a feťáky, A to 40 rokov po filme. Tá konzumná spoločnosť prináša tieto neduhy a nejak sa to nerieši. Hodnota je hlavne v tom, čo sa stalo po. Sú to deti a ako dopadli všetky. Nikdy sa už z toho nedostali hoci aj niektoré prežili. Že je Requiem za sen lepší? Filmársky áno, ale je to vymyslený príbeh. Tento dáva hnusný pocit skutočnosti. Na plný počet mu ale chýba trocha viac snaha šokovať.

Mám ho veľmi rád, hlavne z tých mysterióznejších filmov: Constantine, Diablov advokát, Takmer dokonalý zločin... Tie klasiky ako Matrix a Wick mi do oka nepadli, resp. padli, ale niekedy až nepríjemným spôsobom. Sympaťák v súkromnom živote. Len ten dokument je taký suchý, odvyprávaný ako prednáška profesora gastroenterologie vyžívajúci sa v kolonoskopii bez anestézie.