Arsenal83

Tvorcovia sugestívne hovoria, že Hitler bol najhorším človekom 20. storočia. A zdôvodňujú prečo. V istom ohľade majú pravdu, ale len z politického hľadiska. Aj to mal veľkého konkurenta Stalina, Mao Ce Tunga a iných "ľudomilov". Hitler bol najhorší jedine v dejinnom presahu a až komercializácii nacizmu ako najväčšieho zla. A osobnostne sám najhorší, vytŕčajúci z davu isto nebol. Len mal to "šťastie", že sa dostal na čelo krajiny, ktorá mohla vyvolať vojny. Takých psychopatov ako on sa rodí denne možno aj tisíc. Len našťastie sú včas eliminovaní, alebo sa "len" stanú sériovými vrahmi niekde na predmestí. Táto časť má ale iné silné atribúty. Skvelá hudba, ktorá sprevádza vyprávača. Vynikajúce odhalenie, aké rodinné degenerované korene a prostredie Hitler mal. No a v neposlednom rade sa odhalí aj jeho židovský pôvod. Asi niečo v sebe mal, ale dozaista to nevieme. No čistým árijcom určite nebol. Hoci, to sme videli na prvý pohľad.

Dosť veľa známych faktov, ale nečakal som niečo iné. Dobré "poznatkovo" s tým, že sa jasne ukazuje, že výchova formuje charakter. Plus degenerácia v koreňoch. No ten foter bol topka. V ďalšej časti o ňom ešte viac.

Krásna Vášáryová a Kňažko ešte slúžiaci ochotne systému, aby sa čoskoro zmenil na revolucionára, potom mečiaristu, potom demokrata, potom matovičovca a hegerovca. Je zaujímavé sledovať jeho prerod herecký i osobnostný. Kulisy také typicky lacné pre dané obdobie, ale na polhodinové dielo sa podarilo dostať na obraz veľmi silné mená.

Postava v transformácii z dobrej na zlú a späť, kde sa nakoniec aj tak ukáže, že za všetko môže beloch. Napriek druhotriednym parametrom ale nejde o až taký zlý film. Finále ale už takého TV Doma typu. Troy Scott nie je žiadny Tony Scott alebo Ridley Scott.

Veľmi ťažká choroba a mohol to byť aj zaujímavý film, ale herecké obsadenie je výstava mrzkých osobností v emocionálne dezorientovanej štruktúre. Vraj natočení podľa divadelnej hry Kaite O'Reilly, dôležité však bolo, aby z dvoch párov bol „neštandardný“. Sexuálnych abecedárov+ si teda môžeme odfajfknúť, ale prečo nie je ani jedna postava čierna? Zase tá biela nadradenosť?

Nádych. výdych a otvorený koniec. Vymanila sa, alebo sa nevymanila z tých okov? Kendrick zahrala postavu utrápenej, psychicky týranej dobre, až sa zdalo, ako by to sama kedysi zažila. Ale šla aj na nervy. Film nemá vysoké hodnotenie, pretože nejde až tak do hĺbky, dejovo je v podstate prázdny, všetko je to skôr o pocitoch hlavnej postavy. Chybou ale bolo, že tie pocity neboli vždy zdôvodniteľné. Tie výpady zo strany partnera boli, ale neboli až také, aby si ženská trhala vlasy. K žiadnej eskalácii nedôjde, okrem jedného kameňa v okne, a posolstvom tak len ostáva toxická maskulinita, čoby progresívna mantra.

Skutočne mrzká osemnástka napriek strapatému kastrólu na krku otehotnie, ale veď je bohatá tak čo. Lenže veci sa vymknú z rúk, keď ona absolútne nerešpektuje otca dieťaťa, veď to je len priateľ, ale bohatého otecka poslúcha na slovo, veď je to predsa sugar daddy bez koitu. Ale zlý je ten chudák, čo ju oplodnil a jeho práva sú obmedzené na úroveň černocha v kruhu kukluxklanu. Film úplne obracia rolu obete a to všetko za pochodu umeleckých výkonov, oproti ktorým by aj Kemka bol charakterový herec.

Typické nezmyselné strieľanie, dejový chaos, Bandera pobehujúci, ako keby sa mu tangá zarezali do rekta, celé pritiahnuté tak za vlasy, že by to bolelo i plešinu Jaroslava Naďa.

Tak dievča má ADHD a potom ešte jednu poruchu. Celý čas je na chlapcov, no odrazu zistí, že je vlastne na dievčatá. Pritom nám hovorili, že to je vrodené. A aby to bolo perfektne odôvodnené, minimálne dvakrát nám ukážu sexuálny styk s chlapcom, ktorý je absolútne nemehlo. Len dnu, von a žena môže prevracať očami. Pri takýchto mizerných chlapských výkonoch je samozrejmé, že útechu hľadá v homo vzťahu. Tým je účel tejto sociálnej drámy splnený. Pre dnešnú mládež najjednoduchšie riešenie. A ten zvyšok s otcom, nebohou matkou, ADHD, liekoch, to už je len taký kvalitný obal, ktorý zakrýva to jadro, na ktoré sme v skutočnosti chceli poukázať,

Vraj pôvodný zámer bolo urobiť z toho pokračovanie supertrháku Sedem. Potom to zmenili. Asi rýchlo zistili, že toto nie je ani dvanásta odmocnina zo sedem. Hopkins až príliš pripomína Lectera, režijný kaliber deravý ako výfuk na embéčke, scenár namiesto stmeľovania a väčšej dynamiky dej rozbíja. Koniec absolútne očakávaný, nikoho prekvapiť nemohol.