Arsenal83

Všetko dobre dopadlo. Fosca pozná podľa pachu smrady na sto honov, takže márne odhodíte ponožky niekde v stajni, ona ich zacíti aj v kuchyni. No a zväzky všetky vyšli, aj tie podvodné, aj tie homo, aj tie smilniace, aj tie akože romantické, pritom sú skôr, súdiac podľa Foscy-Trosky, ropušné.

Nič extra sa nedeje, v podstate časť, ktorá z hľadiska historického vývoja nikam neposúva a kľudne by sa mohla premenovať na Príbeh o troch predavačkách. Tie tu totálne prevzali kontrolu, čo je len na škodu.

Výborné "domáce videá", dokonca dieťa fajčí cigaretu, aj takého sa dočkáme, ale ten komentár, hoci má význam, dáva informácie, je zatiaľ taký pre fakíra na uspatie hada.

Úžasná, pritom krátka veta: "Svedomie je luxus." Tak to vtedy bolo a rozhodnúť sa "správne" bolo veľmi ťažké. A kto vedel, čo je správne v roku 1939, 1940, keď situácia vyzerala úplne inak, keď o plánoch na vyhladzovanie sa ani nevedelo? Vedel len to, že asi nie je správne istú skupinu obyvateľstva pranierovať, trestať, prenasledovať, ochudobňovať, ale na to potrebuje práve to svedomie a vyhnúť sa koncentrovanej a zmanipulovanej nenávisti, kedy sa zlo relativizovalo a dokonca považovalo za dobro - my trestáme tých nehodných, tých, ktorí nás nenávidia... Veľmi ťažká vec a preto by každý mal nahliadať na dané obdobie očami ľudí, ktorí vtedy žili, aké boli vtedy postoje, čo sa považovalo za "normál". Lebo dnes je ľahké tváriť sa aký som progresívny antifašista, pritom praktiky, názory, nálepkovanie a kádrovanie mám presne to isté, ako tí náckovia a tých "nezodpovedných" by som najradšej deportoval do tretích krajín, prípadne im praješ nech skapú. Takí by v dobe druhej svetovej patrili presne do tábora tých najväčších náckov a dnes sa hrajú, akí sú antifašisti a demokrati - pretože im je to jedno, za akú vlajku bojujú, hlavne, že môžu byť aktivistami. Škoda len, že film nebol silnejší, ukázal zbytočne veľa ľahkých žien a pijatiky, radšej mohol ísť výraznejšie po stope tej vety - aký luxus je mať to svedomie, keď každý na teba tlačí, aby si ho nemal.

Spuchlá troska, po ktorej túži každý nevidiaci chlap a tí vidiaci majú smolu, lebo pol mesta sú lesby. Našťastie prípad celkom zaujímavý a neriešili sa tu len progresívne blbiny, na ktoré je seriál akoby úmyselne natočený.

Mišík sa zase chytil britskej predlohy, pretože naši kvalitný seriál neurobia, jedine, že si ho preložia a len vymenia hercov. Tak je tu nádej, že to bude taká istá kvalitka, ako pri seriáli Doktorka Fosterová. U Issovej chválim odvahu ísť do slovenčiny a darí sa jej to celkom zdatne. Je to ale len prvá časť a tak zatiaľ tu na zvraty, ktoré sa dajú očakávať, nie je ešte priestor.

Zaujímavý príbeh, ale podaný do očí bijúcim televíznym a nie do hĺbky idúcim spôsobom. Už len tie krimi činy, keby boli nejak ukázané, keby sme sa dostali do obetí, keby ukázali myslenie zločinca. Tu šlo len o rodičov, ale ako sa do nich vcítiť, keď sami máme neutrálny pocit zo samotných krimi činov? Plusom je, že sa filmu darí pomerne dlho udržiavať diváka v neistote, ako sa udalosti vlastne stali.

J. Lo sa má čo ešte učiť. Tento pán pridal len pár písmeniek, v rodnom liste mu stojí Jho Low, a je to hneď rozdiel. Nadváha síce asi metrák, ale on sa nepotrebuje retušovať ako pani diva, keď spreneveril skoro 5 miliárd dolárov. A fotečky s Leonardom DiCapriom tiež má a bez jeho 100 miliónikov by film Vlk z Wall Street možno ani nevznikol. Odrazu si celebrita, no a keď ti na to konečne prídu a ty máš prachov plnú prdel, tak na čo by si do teplých krajín utekal, keď hen za rohom sú starí dobrí komunisti, kde je každé súkromné vlastníctvo pochybné? Takže vlastne pán Jho Low už oficiálne nič nemá a v Šanghaji môže fajčiť smog.

Kedysi hit, dnes už "čo ja viem", ale dalo sa, lebo kto nemá rád šípy v chrbtoch a tak. Ale tiež sa čudujem. že dvojka je v červenom a jednotka nie, hoci dvojka lepšia nie je. Film so smiešnymi mejkapmi, kde najväčším sympaťákom je, ako inak, ožran.

Dostojevskij je majster psychológie a také je aj filmové dielo strihnuté hlbokým poetizmom a kráľovským hereckým výkonom Ctibora Filčíka, ktorý to inak ani nevedel. A aj Vášáryová vo svojej vrcholnej mladej forme, ktorú "spestrovala" odhadzovaním šiat, tu ešte decentným spôsobom. Postavy, ktoré sa zbláznia jej išli - aj v Alžbetinom dvore mala rovnaký pohľad a prázdnotu. A ostalo jej to dodnes, dokonca aj keď si myslí, že hovorí múdro.