Martinius

bububububu

nepoznam sice filmovu predlohu, na zaklade ktorej lake house vznikol, avsak po mojich doterajsich skusenostiach s korejskou kinematografiou priznavam, ze som mal do cinenia akurat s pseudointelektualnou a pseudofilozofickou crevnou chripkou. cize uz len na zaklade tejto skutocnosti nepovazujem americky remake korejskeho alternativneho filmu za zly napad, skor naopak. lake house posobi povodne, prirodzene, nenasilne. je to film, ktory sa nevnucuje, ktory vtiahne divaka do svojej jesenno-zimnej melancholickej atmosfery umocnujucej tuzbu po vztahu, po laske, po zivote vo dvojici. rovnako vsak tato atmosfera spleenu zozltnuteho listia navnadi tazobu z cakania a vzajomneho minania a obchadzania sa (milenci "strateni" v case). vdaka vybornej atmosfere, rezii a obzvlast hereckemu obsadeniu (keanu reeves, sandra bullock) vam lake house sprostredkuje vsetky emocie, dojmy ci vnutorne rozpolozenia oboch akterov i sklucenost ich patovej situacie priamo a hodnoverne. je to film, ktory jednoznacne zanecha v dusi divaka otlacok, echo v jeho citoch i dozvuk, prijemne svojou farebnostou spestrujuci vsednost bezneho dna...

film, ktory v podstate skomponoval hans zimmer.

aby bolo jasne: der wixxer je dielom znameniteho nemeckeho komika a kabaretistu (podla mna najlepsieho zijuceho) olivera kalkofeho, ktory okrem rezie a snad nejakeho upratovania kulis spravil uplne vsetko: produkciu, scenar i zahral hlavnu postavu inspektora "even longera" (co na csfd chyba). je trochu skoda, ze film je okliesteny na nemecke pomery - konkretne ako parodia nemeckej filmovej a televiznej sfery. ak viete po nemecky, poznate nemecku kinematografiu, pozeravate RTL, SAT1, PRO7, atd, bude pre vas rozkosou sledovat ho. podkladom nametu su nemecke povojnove sfilmovania knih anglickeho autora detektivok edgara wallaceho. kalkofe pritom paroduje nie len vybrane filmove zanre, ale bez zabran si podava rozne (trapne) hviezdy a hviezdicky nemeckeho show biznisu, ktore bezne vo svojich satirickych vysielaniach (kalkofes mattscheibe) zosmiesnuje.

"my ste chteli jiny auto." "vy ste chteli mini auto? tak budete mit mini auto." :) na viac to vsak nestacilo. ani napriek nostalgii z detstva.

na rozdiel od inych novodobych zmatocnych nesurodosti ako hunger games ci atlas mrakov ide o film s kvalitnou a inteligentnou kniznou predlohou, s putavym dejom a zaujimavou myslienkou. natoceny solidne, vieryhodne, bez patosu a gyca. zda sa, ze rok 2013 sa do dejin zapise ako rok kvalitnych sci-fi filmov. len tak dalej :)

sci-fi je skratka vedeckej fikcie. cize pod zaner sci-fi spada cokolvek, co ma aspon aky-taky vedecky zaklad, nech uz je akokolvek spekulativny. pre filmy ako equilibrium by sa mal definovat novy zaner - absurdna fantastika - pretoze s vedou, ci aspon minimalnym zmyslom pre realitu, nema nic spolocne. a toto je hlavnym kamenom urazu inak celkom slusne natocenej snimky. dej je situovany do prvych rokov 21. storocia po tretej svetovej vojne. globalna (nuklearna) vojna je vsak v sucasnej dobe silnym anachronizmom a je rovnako realna (ci nezmyselna) ako likvidovanie protivnika so sice velmi elegantnou ale maloraznou utocnou puskou heckler & koch G36 cez tehlove steny. staci iste vseobecne vzdelanie a davka pragmatizmu, aby si mohol reziser (i tvorca myslienky filmu v jednej osobe) uvedomit, ze uz pomaly 20 rokov nezijeme v bipolarnom mocenskom svete, tazisko vojnovych konfliktov je lokalne a ich charakter asymetricky. jednoznacne najabsurdnejsia a az beckovo lacna je predstava ludstva bez emocii. pri pohlade na vykonstruovany model spolocnosti som si dovolil odhadnut, ze taketo ludstvo by neprezilo ani desat minut. reziser sice az bezocivo okato vykradol (coby, vyplienil!) orwellov 1984 a okopiroval matrix, startrekovych vulkancov sa mu vsak z ludi vytvorit nepodarilo ani naznakom. akcne sceny su sice dobre pozeratelne, aj ked na zaver cerpaju z oblubeneho klise (ci bugu zo serie hier civilization? :) ), ze sasek s japonskym mecikom zvesi pomaly aj prudove lietadlo. ledva tri hviezdicky za balea s kamennou tvarou, emily watson, sympatickych zaporakov a bernske stena. podstatne viac vsak odporucam spielbergov minority report (ma k sci-fi vyrazne blizsie), ktory vysiel v rovnakom roku a pravom postavil tento film do tiena.

eragon je plytkejsi ako rozliaty moc, s adolescentnym dejom a skolkarskymi dialogmi. niet sa comu divit, ved jeho pribeh svojho casu napisal akysi teenager, ktory este pre seba nestihol objavit caro masturbacie a tak sa rozhodol mstit sa svetu svojou literarnou tvorbou. dovolim si oponovat tvrdeniam, ze sa jedna o odvar odvarov z tolkiena, pretoze tolkien ponuka tak neskutocne komplexny a posobivy pribeh, ze sa aj na radovo posledneho plagiatora nieco z neho nalepi. v tomto pripade vsak predpokladam, ze spominany pubertiak iba podlahol nutkaniu dopisat pokracovanie svojej oblubenej pocitacovej hry (ruku na srdce, gameri, poznate ten pocit? :) ) film nam tak predostrie instantne rychlovarne fantasy so smiesnymi menami, skaredym drakom (ci niecim medzi papagajom a archeopterixom), nesympatickym hlavnym hrdinom, skaredymi kostymami a zaverecnou bitkou "pod leseniami" medzi dobrymi pestrofarebnymi a zlymi potetovanymi panacikmi. herci ako jeremy irons a john malkovich nemali ani naznak sance prejavit sa. hviezdicka patri sienne guillory, ktora zaziari, kde sa zjavi nezavisle od filmu a ktoru povazujem za jednu z najpovabnejsich hereciek sucasnosti.

za tieto telenovely by som nechal mexiku vyhlasit vojnu a obsadit ho jednotkami OSN...

komedia s prekvapivo dobrymi gagmi na urovni bratov zuckerovcov, ktore kupodivu celkom slusne drzia pokope cely pribeh. nebyt teenagersky trapneho romantickeho zaveru, je z filmu normalne skvost. potesili kozy, ftaci (mna skor kozy...) i ine odvazne ci sproste sceny. bratislava bola priam nadherna, skoro ako v realite. rehotal som sa, az som si nechtiac znicil klavesnicu a teraz to ako chuj pismenko po pismenku tukam z mobilu. scusi?