Martinius

GTA vo filmovej podobe :)

land of the blind je ozaj kuriozne, tazko zatrieditelne a tym padom v podstate unikatne dielko s vybornym hereckym obsadenim (bravo najma tomovi hollanderovi za mimoriadne presvedcive stvarnenie svojej role). nie je to alternativa, z ktorej bolia oci, na druhej strane to urcite nie je ziaden kasovy trhak urceny platnam kin pre siroke masy, aj ked poskytuje celu radu nenutene zabavnych momentov. z hladiska samotnej filmarskej zrucnosti posobi sice mierne amatersky az studentsky, na druhej strane ma mimoriadnu vypovednu silu (a tym padom aj hodnotu) svojim kontextom. v casoch politickej korektnosti a pochybnej europskej kajucnosti voci roznym formam despotizmu po celom svete (alibizovanej respektovanim inych kulturnych mentalit a zvykov) vznikne prave v europe dielo, ktore paroduje a bez servitky si berie na musku diktatorov a ich rezimy zo vsetkych koncin planety. medzi riadkami tak uvidite narazky na juana perona, mao tse tunga a najma mohammeda rezu pahlaviho a jeho vystriedanie ayatollahom chomeinim. posolstvo filmu je velmi jasne a priehladne: revolucia poziera svoje deti. casto neznamena ziadnu zmenu k lepsiemu, ba prave naopak. jedneho diktatorskeho psychopata vystrieda este totalitarnejsi rezim. prave iran nam je toho krasnym prikladom...

priznavam, ze ide o vyrazne predramatizovany teatralny patos navodzujuci comicsovu atmosferu podla svojej predlohy okrem ineho hnedastym filtrom a prestylizovanymi spomalenymi bojovymi efektmi a la matrix. to vsetko je vsak len forma filmu, ktora nijako negativne neovplyvnuje jeho obsah ci posolstvo: svojske zobrazenie bitky o termopyly, pricom samotna bitka nebola ziadnou prechadzkou ruzovym sadom, ale krvavy masaker. podla mnohych historikov jedna z osudovych bitiek europy a takmer bezkonkurencny priklad hrdinstva, odvahy a taktickeho dovtipu. napriek comicsovej predlohe nesuhlasim s namietkami, ze by film nejako zavazne skresloval historicke udalosti (az na to, ze platajam predchadzala rozhodujuca namorna bitka pri salamis). faktom nadalej zostalo, ze v termopylskom priesmyku stalo proti 170.000-ovej multinarodnej perzskej armade 300 spartanov + 1000 thespaincov zovretych do nepriepustnej falangy, na ktorej si perzania kontinualne vylamovali zuby. bitku napokon vyhral xerxes len vdaka obkluceniu priesmyku a za cenu priblizne 20.000 mrtvych. termopyly mali svoj realny i symbolicky vyznam. greci (hlavne atencania) ziskali cenny cas na ustup a reorganizaciu sil a na evakuaciu aten. tazke straty na perzskej strane vyrazne demoralizovali xerxesovu armadu. tu vznikol akysi grecky syndrom, kedy si perzania zacali byt vedomi toho, ze priama konfrontacia ich lahkej pechoty so silne pancierovanymi, vyborne trenovanymi a disciplinovanymi hoplitami s dlhymi kopiami je sebevrazdou (comu nasvedcuju aj vsetky dalsie grecko-perzske bitky az po alexandra velkeho). bitka o termopyly si preto vsetok patos, dramatizaciu i divadelnost bojov pravom zasluzi. je poctou hrdinom. aj termopylam vdacime za to, ze sme si ako europania mohli vychutnat epochu vyspeleho helenizmu i vsetkeho, comu bol (i stale je) zakladom a nestali sme sa len dalsou sucastou bezutesneho orientalneho despotizmu. len skoda, ze za nas taketo filmy musia tocit americania. aj ked, na druhej strane, keby tento film v sucasnosti tocili sucasni europania, bol by urcite tradicne plny apologetizmu, pokrytectva, politickej korektnosti a sypania si popolu na hlavu pred vsetkymi svetovymi diktatormi. povodne som filmu chcel dat 4 hviezdicky, ale akonahle som sa dozvedel, ze poburil nabozenskych pedofilov s handrami na hlave v teherane, davam mu aj desat hviezdiciek. z principu... p.s.: marius, tie tvoje ideologicky domyslene picoviny sa ozaj nedaju citat, bratmm.

akosi neviem prist nolanovmu batmanovi na chut. prekaza mi skostnatenost pribehu, zbytocne namocena do nepresvedcivej vazne sa tvariacej psychologicko-filozofickej omacky. nieco, comu sa majster burton s brilantnou lahkostou vyhol. holt, nolan nie je burton, bale nie je michael keaton. a baleovo hrdelne chrochtanie mi dost lezie na nervy... PS: liam neeson ako zaporak nula bodov.

diletantsky natocene vesmirne cecko s podpriemernymi hereckami a hercami (ktori posobia ako vypozicani z pornofilmu), naivnym az inzitne prevedenym nametom a do oci bijucimi lacnymi neinspirovanymi kulisami, ktore su trochu podtrhnute predpotopnou digitalnou technikou. zaujimava myslienka, zalozena na badani publicistu zachariu sitchina a jeho pre-astronautickom vyklade starosumerskych textov o stvoreni, tak uplne minula svoj zamer (ak nejaky vobec mala).

kto (z hracov...) nepozna kultovy doom, ktory vysiel tesne pred vianocami roku pana 1993? mnohi z nas, vtedy cerstvi dvadsiatnici, patria do generacie pionierov a svedkov zrodu veku pocitacovych hier. odskakali sme si svoje ci uz cez ZX spectrum, atari XL, neskor ST ci amigu, zazili nastup dnesnych pc-ciek. a doom bol nieco ako symbolicky milnik, revolucna hra, vdaka ktorej sme zrazu zanedbavali skolu, pracu, zaujem o opacne pohlavie, jedenie, pitie, chodenie na zachod a vobec – mohol nam byt ukradnuty uplne cely svet hlavne vtedy, ked tie hnede bestie metali po nas ohnive gule, ktorym sa bolo treba vcas vyhnut, nabit brokovnicu a palit po tych rohatych diabloch, co len klavesnica stacila... uz len preto som bol na sfilmovanie tohto kultu patricne zvedavy. samotny film sa po vizualnej a dizajnovej stranke drzi hlavne predlohy hry doom3 z roku 2004, kde sa 'pribeh' odohrava na marse vo vyskumnych vedeckych zariadeniach jednej sukromnej spolocnosti. v hre je zapletka jednoducha: vedci narazili na portal do pekla, odkial sa valia tie najdesivejsie prisery, diabolske fluidum sa prenasa na ludi a meni ich na zombies. ulohou hlavneho hrdinu je vsetko postrielat. recept, ktorym si hra ziskala tolkych fanusikov bol sice jednoduchy, ale elegantne sarmantny: sarkasticky humor na hranici sebaparodie kombinovany s konfrontaciou s infernalnymi monstrami s permanentnou hororovou atmosferou ustiacou do bohapustej strielacky. predstavte si tu nadhernu surrealnu situaciu, kedy pred vami stoja desive demonicke zjavenia, pred ktorymi sa ludstvo triaslo cele tisicrocia a vy na ne s posmesnym uskrnom a uplne bez respektu vychrlite davku olova alebo s vreskom vyletite s motorovou pilou. a tu, kde hra tak bodovala, film pada. zamotava sa totiz do potreby akejsi vlastnej, smiesne lacnej zapletky a degraduje konfrontaciu s peklom samotnym na akesi nudne geneticke experimenty. sfilmovany doom sa tak stava klasickym akcnym instantnym beckom, kde treba len pridat miznucich hlavnych hrdinov, trochu neosobneho masakru, lacnych protivnikov a konfekcne finale. cest doomu zachranuje poslednych 15 minut ironickej machistickej strielacky, v ktorej duchu sa mal niest cely film. a keby sa k tomu pridruzilo finale so samotnym cyber-demonom (a nie s pomatenym serzantom), pricom by sa vyborny hudobny podmaz (NIN) neobmedzil len na zaver, film by odo mna ziskal s kludnym svedomim pat hviezdiciek. takto je vsak z originality jednej svojskej hry len obycajna akcna trenica...

povodne som tomuto filmu chcel dat aspon jednu hviezdicku, ale potom som sa spytal - za co? za prave otrcene kozliatka dvoch originalnych slovenskych polusoviek v saune? za skanzen prehistorickych vozidiel? za stretnutie fanklubu tatry 613? za propagacne zabery ceskeho krumlova? za pohlad na nenalicene pornoherecky? nebola by to skoda hviezdicky? a vobec - aj vas trapia nasledovne otazky: kto je vlastne eli roth? zeby nejaky netalentovany magor s bohatymi rodicmi, ktory dostal k narodeninam stavebnicu filmoveho studia od firmy lego pre deti nad 18 rokov? bol tarantino sfetovany, ked sa podpisal pod produkciu filmu? preco sa do bratislavy jazdi cez "poricany"? keby namiesto nedoveryhodnych slovenskych gangstrov angazovali triumvirat fico, meciar a slota, nebol by cely pribeh podstatne autentickejsi a hodny rovno piatich hviezdiciek? je tento film horor, nedobrovolna komedia alebo pokus o video-bedeker pre vychodnu europu? alebo je to len film o uchyloch od uchyla? privela tych otazok? su na ne nejake odpovede? a zaujima to vobec niekoho?

ak ocakavate od rezisera trilogie pana prstenov podobny velkolepy epos, mozete byt velmi sklamani. dalsi remake king konga (tentokrat najvernejsi povodnej predlohe) sice zacina v ocarujucom new yorku 30. rokov a vtiahne vas do jeho atmosfery natolko, ze sa neviete dockat dalsich scen a sprevadzania hlavnych hrdinov na ich ceste za dobrodruzstvom. na neobjavenom ostrove vsak expedicia rychlo stroskota a reziser hned s nou. pociatocny sympaticky dej sa strati v kaskade bezhlavych akcnych scen, kde v absurdnosti a nezmyselnosti konkuruje jedna druhej a zvysok filmu je uz len cakanie na koniec. pri pozerani spominanych scen sa divakovi okrem skodoradostneho uskrnu natiska otazka, ako k nim jackson vobec dospel. ci sa stratil v lese pri hladani lysohlavok, alebo precvalal ozraty zvysok dna na hupacom konikovi po obvode obyvacky. urcite si vsak zabudol vsetku logiku a zdravy rozum niekde na novom zelande. king kong z tohto dovodu nepresviedca ani ako dobrodruzny film ako je napriklad indiana jones a ani ako dobrodruzna fraska ako je trebars quatermain. film postrada dramaticke momenty, kvazi-humorne elementy koliduju s hororovymi natolko, ze vas ani nehne, ked zacnu nahle ludia chcipat ako muchy (najma ocividne za tymto ucelom na ostrov privezena pocetna posadka maleho parnika). summa summarum - namiesto remaku povodneho veldiela tu mame roztahaneho bezzubeho mackopsa s animaciami na urovni priemernej pocitacovej hry a davkou lahkej romantickej sodomie. je preto priam neuveritelne, ze tento film ziskal troch oskarov. jedine ocenenie, ktore by som mu udelil, by bola nejaka cena utechy od PETA.

pre filmy ako tento by sa hranica hodnotenia mala posunut este aspon o tri kategorie smerom do odpadu. lestera, ktory so svojimi "triedami" natocil kedysi celkom obstojne beckove snimky, by mali kvoli pokrocilemu stadiu alzheimera zbavit pricetnosti a hodit ho za jeho posledne dielo do pterodaktylieho hniezda, nech sa uz o dalsi nepokusi. na tomto filme je zle a naruby uplne vsetko, pocnuc tureckom, ktore vyzera az prilis ako ceska republika, konciac tym, ze vojaci specialnych jednotiek nevedia drzat svoje hrackarske zbrane. plusom je, ze sa nenudite. film bezi od akcie k akcii a je tak neuveritelne stupidny, ze je nedobrovolne komicky a ak ho nevypnete, celkom dobre sa pobavite na blbosti jeho tvorcov.

tato bohapusto plytka, nudna kravina s lacnymi zvratmi ma byt najuspesnejsou hororovou seriou vsetkych cias, zaznamenanou v guinessovej knihe rekordov? tak uz len tato predstava je vskutku desivo hororova... P.S.: ako silence trefne poznamenal, je to obycajne bezocive vykradnutie o niekolko tried lepsej kocky.