tron

tron

Ivan Kučera

okres Nové Mesto nad Váhom

homepage

Facebook: profile.php

400 bodů

Moje oblíbené filmy

  • poster

    Šéf (2014)

    Šéf je skvelý film pre každého, kto miluje jedlo a varenie. Vidno, ako veľmi si pri ňom Jon Favreau (po ťažkom natáčaní 200-miliónového Iron Mana 2) potreboval oddýchnuť. A ako si oddýchol. Relax a feel good – to sú slová, v ktorých znamení sa snímka ladne, nestresovo nesie. V jej priebehu sa nestane nič tragické, nikto neumrie, nikto nikoho neokradne, dokonca ani ten policajt im nedá pokutu. A to je úžasné. Zároveň je vidieť, že Favreau téme mimoriadne dobre rozumel (alebo si najal niekoho, kto jej mimoriadne dobre rozumel), vďaka čomu Šéf ponúka množstvo veľkých kuchárskych právd (street food skutočne za istých okolností môže výrazne predbehnúť kvázi renomované kamenné reštaurácie, varenie z čerstvých a kvalitných surovín, príprava pokrmu priamo pred zákazníkom atď., láska ku kulinárstvu je očividná z každej dynamicky natočenej scény s nákupom surovín, varením a následným jedením). Zároveň je na tomto filme strašne osviežujúce, že jeho postavy sú ľudia a aj sa tak správajú, čo je vidno na vzťahoch medzi otcami a synmi alebo medzi bývalými manželmi, ktorí po rozvode zostali veľmi dobrými priateľmi. Jon Favreau tento film veľmi potreboval. A my tiež, hoci sme si to neuvedomovali. Díky Jon, máš to u mňa, kamoš. P.S. – A John Leguizamo je samozrejme fantastický (a Oliver Platt boží).

  • poster

    Vetřelec (1979)

    „Je to dokonalý organizmus. Nezdržujú ho emócie, strach, ani zbabelosť.“ Najlepší sci-fi horor na svete? Ridley Scott zostáva dráždivo tajomný (Space Jockey), nejednoznačný (dusenie časopisom ako parafráza na blowjob), kontroverzný (otvárajúce sa votrelecké vajce až príliš okato pripomínajú hádajte čo) a záhadný (vystrihnutá scéna z „hniezda“). Vizionárska atmosféra starého Nostroma, kde stále niečo kvapká, syčí a nefunguje. Dokonalé herecké obsadenie (mojím favoritom vždy boli John Hurt a Tom Skerritt), nezabudnuteľné scény (pôrod, nohavičky, hovoriaca hlava), špičková výprava,skvelý strih zvukových efektov a šokujúca, kultová maska švajčiarskeho blázna H.R. Gigera.

  • poster

    Život pod vodou (2004)

    „Myslím, že tá lesba je voči nám zaujatá.“ – „Nie je lesba. Veď je tehotná.“ – „Aj lesba môže otehotnieť.“ Neopísateľný film neopísateľného Wesa Andersona, kde okrem bonbónových krabov a pastelového koníka exceluje Bill Murray v červenej čiapke, dvojica prenikavo inteligentných (resp. megablbých?) delfínov, jeden možno áno ale možno aj nie biologický (alebo aký) syn a názor, že všetci na planéte sú (skôr áno, ako nie) bisexuálni. ŽIVOT POD VODOU rozhodne nie je pre každého, ale ak sa vám zapáči, pravdepodobne sa stane jedným z vašich... čo ja viem... sto?... najobľúbenejších filmov na svete. Vrátane strhujúceho finále v ponorke. "Možno si na mňa ešte pamätá."

  • poster

    Sám doma (1990)

    „Ale vylízal sa z toho. Za takých šesť, sedem týždňov. Dokonca začal znovu rozprávať.“ Spolu s dvojkou, PERINBABOU, MRÁZIKOM a griswoldovskými VIANOČNÝMI PRÁZDNINAMI, najultimátnejší vianočný film na svete. Môžete ho pozerať dvakrát do roka: na Vianoce vás naočkuje (ak ju ešte nemáte) "správnou" zimnou náladou (rozprávková výprava tichej zasneženej uličky, do chladnej noci svieti vianočná výzdoba, jedinečná hudba Johna Williamsa, chorál z kostola) a cez leto vás schladí a vráti vás v čase do doby, kedy svetu vládli ticho a pokoj. Chris Columbus režíruje jedna radosť a ak môžeme niečoho ľutovať, snáď len toho, že rolu Daniela Sterna odmietol tvorcami pôvodne zamýšľaný Robert De Niro, čím by dosiahla kombinácia s malým jedovatým Joeom Pescim (MAFIÁNI) maximálnu brutalitu. I bez toho sa však jedná o stopercentnú vianočnú rodinnú komédiu s diabolskými akčnými komiksovými scénami, výborným hereckým obsadením (Culkin, Heard, Candy) a s vynikajúcimi dialógmi. Keď som bol malý, samozrejme bola absolútnou bombou hlavne druhá polovica na tému home invasion, ale čím som starší, tým si viac vychutnávam aj prvú. Kultový film. "Jasné, že môžeš spať spolu so mnou. Ale len cez moju mŕtvolu."

  • poster

    Dobrý ročník (2006)

    „Časom zistíš, že výhrou muž nič nezíska. Naopak, akt prehry však môže byť zdrojom dôležitého poznania.“ Najlepší film na svete. Vážne, vážne vážne dobrý oddychový film. Víno, dážď, hrozno, traktory, jedlo, pes, bazén, tenis, kaviarne, tiché cesty, dreváky, fajky, motocykel. Skvelý, nádherný, vláčny, malebný, lahodný a hladký film so snovou atmosférou francúzskeho vidieka. K tomu parádne záverečné (!) titulky, skvelý soundtrack, malebná výprava a axióma, že vo Francúzsku hosť NIKDY nemá pravdu. A že vziať si tu sesternicu je trestný čin len ak je škaredá.

  • poster

    500 dní se Summer (2009)

    „Na svete sú dva druhy ľudí... Muži a ženy.“ Takéto dobré filmy by som mohol/vedel/chcel pozerať každý deň. Ani neviem, či ma viac potešila skvelá „technická stránka“ (rozdelenie plátna, hraný film plynulo prejdúci do kresleného, melodráma do muzikálu), v romantických filmoch nečasté (ale niečo by sa našlo) „rozdelenie síl“ (chlapec zodpovedný, dievča nie) alebo prirodzené herecké výkony. Zooey Deschanelová je „len“ veľmi dobrá, ale to, čo predvádza konečne pre dobro veci/divákovo skrotený pošuk Joseph Gordon-Levitt („Takí normálni mimozemšťania“, HALLOWEEN: H20, RANA ISTOTY, POČIATOK), je sila, pretože obyčajnosť zvládnu zahrať len herci, ktorí sa dokážu VEĽMI krotiť a nepreháňať. Pôsobivé, milé, hravé, smiešne, svieže, rozkošné, smutné, smutné hlavne – ale s pár milimetrami ďalšej nádeje do dňa s číslom 501. KEĎ HARRY STRETOL SALLY pre divákov, narodených povedzme po roku 1990. Viac v mojej recenzii na Recenzie.org.

  • poster

    Dolores Claiborneová (1995)

    „Lenže ak človek padá, nepadne zo dňa na deň. Padá v priebehu rokov." Strhujúca filmová adaptácia pravdupovediac nie najgeniálnejšej novely Stephena Kinga. Snímka divákom predstavuje jednu z najsilnejších ženských hrdiniek americkej kinematografie a zároveň sa jedná o akési "ospravedlnenie" pre fenomenálne úžasnú a jedinečnú Kathy Bates, ktorá v predchádzajúcej kingovke Misery nesmie zomrieť dostala takú sku*venú rolu, že by z toho jednému zliezla koža z tváre. Tentokrát sa predstavuje ako Dolores - týraná, no napriek tomu (alebo práve preto?) mimoriadne silná žena, ktorá za žiadnych okolností nedopustí, aby dobehol rovnaký osud aj jej dospievajúcu dcéru Selenu. Fascinujúca mainská sychravá atmosféra (to more!) a výborné herecké výkony. Okrem parádnej Kathy Bates fenomenálne mrazivo-desivá Judy Parfitt, ale od veci prekvapivo nie sú ani ničomný úbožiak David Strathairn, odporne posadnutý Christopher Plummer (ktorý ale, keď sa to tak vezme, hrá najkladnejšiu postavu v celom filme!), Bob Gunton v dojemnom (ak vezmeme do úvahy to, čo postváral vo Vykúpení z väznice Shawshank) cameu, krehká bábika Jennifer Jason Leigh ako keby čakajúca na poslednú ranu od života a v neposlednom rade aj milý John C. Reilly. K tomu nezabudnuteľné scény (v banke, na trajekte, s valčekom v ruke...) a veľmi silná neprikrášlená myšlienka o tom, že matky za istých okolností môžu (musia) byť najväčšie suky na svete. Jedna z mojich najobľúbenejších filmových kingoviek s vizuálne podmanivou spracovaním zatmením slnka.

  • poster

    Marley a já (2008)

    „Zlato, ja sa síce smejem, ale myslím to vážne.“ Podobne, ako najlepšie športové filmy, ani najlepšie filmy o zvieratách nie sú o zvieratách: šport/zviera sú len šikovný prostriedok, ktorým tvorcovia hovoria o ľuďoch. Marley a ja nie je o psovi, hoci je skoro v každom zábere. Je o nás, o tom, ako domáce zviera (nenápadne, milimeter po milimetri) ovplyvňuje náš stereotypný život, našu súčasnosť, našu budúcnosť a keď umrie, stratíme kúsok zo seba, z vlastnej minulosti a naša terajšia prítomnosť sčasti zošedivie. Výborne zrežírované tony klišé, ktoré sú presne na tých miestach, na ktorých mali byť, aby to na nás čo najviac zapôsobilo, vrátane povinného, ale fantastického, finále (vy viete akého, ak ste mali zviera, veľmi dobre to viete).

  • poster

    Stůj při mně (1986)

    „Boli sme preč len dva dni. Ale mesto nám zrazu pripadalo menšie.“ Strhujúca adaptácia skvelej novely Stephena Kinga. Silný, krásny film o tom, čo so sebou prináša dospievanie. Disciplinované herecké detské a mládežnícke výkony (predovšetkým River Phoenix a Kiefer Sutherland), pôsobivý monológ dospelého rozprávača (Richard Dreyfuss z Čeľustí) a nádherná príroda zaspatého amerického vidieka z dôb, keď ešte niektoré domácnosti nemali ani pevnú linku a lesy boli tajomné. Nechýbajú atmosférické dobové songy („Lolipop“) a nezabudnuteľné scény (vlak, pes, nočný les, srna). Jeden z mojich najobľúbenejších filmov.