tron

Čakal som strašnú a lacnú a strašne lacnú (po finančnej, ale i scenáristickej stránke) hovadinu a tak som bol nakoniec milo prekvapený. Mnohí režiséri si myslia, že ak dej umiestnia do podzemia, hlboko pod zem, do priestorov, do akých ľudská noha nevstúpila minimálne niekoľko posledných desaťročí, tak automaticky bude ich film vyzerať úžasne. Často však dosiahnu presný opak a ich film vyzerá vizuálne odpudivo, nakoľko podzemné lokality zvyknú vyzerať škaredo, ak sa s nimi nedostatočne pracuje. V prípade Urban Explorer sa našťastie tvorcom podarilo nájsť kvalitnú výpravu, ktorá určite má niečo do seba a nejeden raz z nej príjemne nepríjemné mrazí a fakt sa cíti byť spolu s hrdinami dôkladne izolovaní od sveta tam hore. Berlínske podzemie proste má niečo do seba. A vôbec nie málo. K tomu fajn kasting, skvelý ústredný pošuk (celkom rád by som videl dvojku, v ktorej by sa ukázalo, že má staršieho brata a toho by hral Ron Perlman) a niekoľko nezabudnuteľných momentov, ktorým pravdepodobne šéfuje „košeľa“. Niečo ako (podzemné) Ruiny vs. Metro s Frankou Potente. Jeden z mála dobrých nemeckých filmov, aké som videl.

V strede sa nachádza neuveriteľná akčná scéna, ktorá trvá dlhšie, ako dve-tri finále v iných akčných filmoch. K tomu uveriteľný tvrďák Chris Hemsworth a fajn obeť, ktorú musí chrániť. Hoci podľa mňa medzi sebou on a Hemsworth nemali žiadnu chémiu, čo je škoda, ale dalo sa to prežiť, lebo veľa dialógov nemali. Šlo skôr o neustály boj, počas ktorého logicky nebol dostatok času na psychológiu (čo je niekedy dobre). K tomu plno hnusných záporáckych ksichtov, ktorým prajete najhoršie, a originálne, dynamické prostredie. Po „tej“ šialenej akčnej scéne sa tempo (nevyhnutne?) spomalí, čo nie je bohviečo, ale našťastie to netrvá dlho a nasleduje ("prekvapivo") akčné finále, ktoré nie je až také epické, ako „tá“ scéna, ale aj ono je zvládnuté perfektne. Každopádne áno: toto je prípad akčného filmu, kedy vyvrcholenie prišlo o 40 minút skôr, občas sa také filmy objavia. Herecky sa mi každopádne najviac páčil nezastaviteľný Terminátor Randeep Hooda.

Je to predvídateľný gýč... ale dobrý predvídateľný gýč. Veľmi veľa tomu dáva prirodzená, sympatická a zohratá ústredná zamilovaná dvojica Britt Robertson/Scott Eastwood a vo vedľajšej úlohe fajn Alan Alda. Je to dlhé a scenár skutočne nepredstavuje žiadny zázrak (trocha mi to pripadalo ako keby niekto chcel strašne silou mocou natočiť nový Zápisník jednej lásky, takže som spadol zo stoličky pri pohľade na meno autora literárnej predlohy), no musím sa priznať, že to na mňa i vďaka atmosfére, krásnej prírode, spomínaným hercom a (najmä ku koncu) dojímavému scenáru fungovalo (hoci to často vypadávalo z tempa). Pár plusov k dobru aj za prostredie rodea, čo mi pripomenulo svojho času najlepšie roky môjho života, ktoré som strávil v stajni pri koňoch, čo naozaj nie je úplne to isté, ako rodeo, ale v istých ohľadoch to k sebe zas až tak ďaleko nemá. Takže s prižmúrenými očami 4*. Ale iba ak práve máte chuť na stopercentne americký romantický doják.

Zo začiatku skvelé a ku koncu to nebolo márne. Lenže v strede sa „niečo“ stane a od hororu sa to začne prikláňať skôr k takému tomu typu hororov, ktoré sa nám snažia niečo povedať, ale jednak to príliš nefunguje a jednak sa vytráca hororovosť a prichádza iný žáner, po akom príliš netúžite. Chcieť niečo povedať nemusí nutne byť mínusom, ako ostatne podľa mňa v praxi parádne dokazujú hororové pecky Jordana Peelea. V prípade filmu BR1 ma to ale každopádne dosť otravovalo a s pribúdajúcimi minútami výrazným spôsobom klesal môj stupeň bavenia sa. A nepomohla ani sympatická hrdinka a pár nepríjemných scén k tomu. Škoda, ak by to bolo trochu inak vystavané a podané (a proste viac hororové), v pohode by som to radil medzi 20 najlepších hororov roka. Takto neviem. Fakt neviem. Každopádne som určite za to, aby sa robilo oveľa viac činžiakových hororov, lebo je to výborný nápad a pre horor fantastické a vďačné prostredie.

V 90. rokoch boli v móde teórie o únosoch mimozemšťanmi a nikto o tom nevie rozprávať lepšie, ako Akty X. V rovnakom roku, ako sa na trhu objavila prvá séria, do kín zavítal zaujímavý sci-fi triler s Robertom Patrickom, vďaka ktorému sa o pár rokov neskôr uzavrel kruh, keď vystriedal Davida Duchovneho práve v Aktoch X. Oheň na nebesiach vtedy príliš nezaujal a vyšumel do prázdna, ale s odstupom desaťročí ide o zaujímavý film so slušnou atmosférou a v dobrom šialeným finále. Každopádne k úvodnej vete, že je to natočené podľa skutočných udalostí, by som bol „trochu“ skeptický.

Najradšej by som dal iba 3*, lebo scenár proste nie je zázrak. Ale nedá mi to. Nemôžem. Poprel by som tým v sebe niečo temné a hororové, niečo, vďaka čomu od detstva vyhľadávam horory. The House of the Devil je v rámci možností pecka, ale osobne by som ju predsa len zrejme odporúčal skôr tvrdým hororovým fanúšikom, než divákom, ktorí si pozrú 10 light hororov do roka. Na tomto filme oceňujem skvelú retro atmosféru, kedy od začiatku viete, že niečo je strašne zle, ale neviete ČO presne. No tušíte, že to nič pekné nebude a že to radšej hádam ani nechcete vidieť. Body k dobru aj za výborný kasting (zábavná Greta Gerwick, mrazivý Tom Noonan a sympaťáčka Jocelin Donahue) a skvelý dom.

Ja som to vedel, že ak raz bude Mark Wahlberg v nejakom filme plakať, nebude to akčný film ani triler (ani akčný triler), ale niečo ako toto. Skvelá vec a ak premýšľate nad adopciou alebo ste dokonca už „v tom“, prirátajte si aj piatu hviezdu. Kasting je veľmi silný, ale ono nakoniec aj tak ide hlavne „len“ o scenár, ktorý je hravý a vtipný, ale tiež dojemný a silný a v rámci možností sa nebojí jemne kontroverzne poukázať aj na temné, zákerné a menej idylické veci súvisiace s adopciou, o ktorých sa príliš nahlas v spoločnosti nezvykne rozprávať, hoci by sa malo, lebo ono to naozaj s rozprávkou nemá nič spoločné. Veľmi sa mi to páčilo.

Ak čakáte žraločí horor, hoci len béčkarský, rýchlo zaraďte spiatočku a cúvajte. Hon na žraloka je skôr (céčkarský) mix akcie, humoru, exotiky a romantiky, kde hrá žralok naozaj len druhé husle, často z deja mizne doslova na desiatky minút (!) a jeden masaker s ním dokonca nevidíme, iba počujeme, ako o ňom neskôr hovoria preživšie postavy (!!). Nepatrný bod k dobru za sympatického hlavného hrdinu, ktorý sa podobá na Chrisa Hemswortha.

Stodoly, farmárske domy, ranče a okolo iba samé lesy, malé mestečká a polia a v nich strašiak do „maku“, to je dokonalé prostredie pre horor. Ale toto je ozaj ťažké céčko s tomu odpovedajúcimi trikmi, scenárom, aj hercami. Vlastne to ani nestojí za koment. Odporúčam len fanúšikom pod-žánru o „scarecrowoch“. Síce budú trpieť, ale na doplnenie vzdelania by mali vidieť VŠETKO.

"No neviem, ja decká moc nemusím. Skôr korčule."