sniper18

Mimoriadne prekvapenie. Toto je presne taký typ filmu, ktorý predbežne vôbec nesledujem, nevidel som ani trailer, ale tématika nie je zlá, seriál Stranger Things ukázal, že deti riešiace problémy dospelých dokážu stále nadmieru zabaviť aj dospelého diváka a tu som dostal rovno v hlavnej úlohe aj jeho najlepšiu postavu, tak som pri správnej nálade neváhal a pustil si to, ale že ma to bude až tak moc baviť, to som teda nečakal. O príbeh tu vlastne ani tak nejde, pátranie po matke nie je až tak nápadité, rovnako ako ďalšia zápletka s ochranou markíza, kde už logika aj dosť hapruje už vo svojej samotnej podstate a na pomery Holmesa to nie je zase tak rafinované, ako by možno niekto čakal, ale tu sú klady úplne inde. Celé je to strašne hravé, má to perfektnú oddychovú atmosféru, skvelé tempo bez jedinej slabej scény a s úžasnou Millie Bobby Brown, ktorá je tu dokonalá, prakticky nezlezie z obrazovky a je to presne ten typ postavy, ktorý sa nedá neobľúbiť. Tá správna rebelka a bojovníčka, ktorá má vždy vlastný názor a nenechá sa ovplyvniť spoločnosťou okolo nej. A celé samozrejme v zábavnej forme. Dokonca aj to neustále prihováranie sa divákovi ma vôbec nerušilo a užíval som si to. Toto ma už od prvých minút chytilo a pustilo až na konci s pocitom, že by som chcel ešte viac a užíval si s týmito postavami ďalšie minúty a dobrodružstvá. Všetko je tu tak správne dávkované, troška napätia, nejaká tá akcia, ale našťastie iba v umiernenej forme, tu som nič veľké nechcel a kopa prirodzeného humoru. Tu som sa usmieval po celý čas. Toto skutočne celé stojí na Millie Bobby Brown, ale to som len rád, že sa z toho nestala žiadna rodinná tímovka, ako to býva väčšinou zvykom, hlavná hrdinka si všetko vyrieši sama s menšou pomocou jej nového priateľa, markíza, ktorý je úplne bez problémov. A hviezdy ako Henry Cavill, alebo Helena Bonham Carter tu nakoniec nemajú až tak veľký vplyv, ale aj ich postavy sú dostatočne sympatické a zaujímavé a tak ma aj v tom málom bavili. Vizuálne to vyzerá veľmi dobre, výprava je očakávanie trochu digitálna, ale v tomto type filmu to vôbec neprekáža, lokácie sú atraktívne, parádne k tomu sedí aj hudba, takže ani v tomto filmu nemám čo vytknúť. Takže skutočne mimoriadne príjemné prekvapenie, objektívne sa tomu dá niečo vytknúť, ale mne tu nevadilo vôbec nič, dokonalý rodinný film s perfektnou atmosférou, postavami, humorom a technickým prevedením, už pár mesiacov som si nejaký film takto neužil. Hneď by som bral pokračovanie. 85%

Natočiť pokračovanie Osvietenia sa už od začiatku javilo ako dosť ambiciózny a náročný nápad, predsa len je to kultový film s viacerými prvotriednymi zložkami a prakticky jediný svojho druhu, ale Mike Flanagan je veľmi schopný tvorca a režisér, ktorý sa stále len zlepšuje, čo ukázal už v jeho nedávnom seriály The Haunting, ktorý sa mi veľmi páčil, takže som sa aj napriek slabším trailerom tešil, ale výsledok ma doslova až šokoval. Ale len v pozitívnom zmysle, lebo až takýto úžasný výsledok ma nenapadol ani v tých najoptimistickejších predstavách. Tu ani neviem, kde začať s chválou, ako sa to nesmierne vydarilo. Dĺžka je nielen na pomery žánru riadne nadpriemerná, ale nakoniec to nie je ani najmenší problém, práve naopak, chcel som len viac. Flanagan tu využíva skôr taký moderný seriálový systém, takže ten hlavný dej by sa určite dal vyrozprávať aj za polovicu času, ale načo, keď sa všetko môže pekne pomaly budovať a odhaľovať, dostanem tu niekoľko skvelých postáv na niekoľkých stranách, ktoré majú svoje scény, ktoré ich lepšie vykresľujú a celá tá mytológia je veľmi zaujímavá. V tomto žánri som sa s takto skvelým scenárom, ktorý by ma takto vtiahol a nepustil ešte nestretol. Aj keď to vlastne ani nie je horor. Skôr také inteligentné temné fantasy pre dospelých, ktoré ale skvelo funguje aj v tej dramatickej rovine. A tak mi vôbec neprekážalo, že trvalo možno trištvte hodiny, kým som sa v tom celom zorientoval, film ma vtiahol od prvej minúty a nepustil až do konca. Aj keď tá posledná fáza je predsa len najslabšia. Sama o sebe je výborná a rešpektujem, že to chceli tvorcovia viac previazať s pôvodným Osvietením, ale keď si šli svojou cestou, bavilo ma to viac, predsa len to bolo úplne nepredvídateľné. Ale aj tak je to jeden z tých filmov, akých je veľmi málo, kde sa tvorcovia z každej scény snažia vyťažiť maximum, audiovizuálne, herecky, aj scenáristicky, takže by som nevystrihol ani jednu minútu. A preto som veľmi rád za Director cut, ktorý film síce nijak zvlášť nezlepšuje, ani nezhoršuje, ale dostal som ďalšiu polhodinu s týmito skvelými postavami navyše. Obsadenie a ich postavy, to už nemohlo dopadnúť lepšie, Ewan McGregor snáď ešte nikdy nesklamal a aj tu je výborný, ale Rebecca Ferguson je tu úžasná, v súčasnosti je to asi moja najobľúbenejšia herečka a tu má nesmiernu charizmu, ale strašne sa mi páčila aj mladá Kyliegh Curran, ktorú môžem rovno označiť za najobľúbenejšiu detskú postavu. To jej sebavedomie a skvelý prejav, mimoriadne prekvapenie. A tie jej dva mimotelové strety s Ferguson sú vrcholy filmu. Takže hlavné trio už nemohlo dopadnúť lepšie, ale okrem toho aj Cliff Curtis, ako blízky priateľ hlavného hrdinu je tu mimoriadny sympaťák, poteší postava kamaráta ducha známeho už s Osvietenia a aj záporáci majú ešte charizmatického vranu a novú členku, ktorí tiež svoje scény vedia využiť. Tu sa nedá na nič sťažovať. Režijne a technicky je to čistá dokonalosť, úžasný vizuál, skvelá kompozícia záberov, taký prílet do domu by som mohol pozerať donekonečna, skvostná scéna a aj atmosféra je špičková, len nie úplne v hororovom duchu. Rovnako záporáci nie sú typickí hororoví záporáci, ale majú omnoho viac priestoru a dokážu si získať aj určité sympatie, ako by aj nie, keď majú takú herečku ako spomínaná Ferguson. A ten ich prístup je teda dosť sadistický a to sa mi páčilo a tak aj tie ich pomaly orgie pri zabíjaní majú niečo do seba. A hudba teda tiež vie riadne zapôsobiť, ten tlkot srdca bol skvelý nápad. Takže síce ma asi trochu mrzí to finále, ktoré ma nebavilo až tak moc, ako celý zvyšok filmu predtým, ale rešpektujem takéto ukončenie, aby sa to vrátilo tam, kde to celé začalo, inak je to vlastne dokonalé. Tu ma nenapadá nič, čo by som mohol vytknúť. Ešte si to určite pozriem veľakrát, ale aj tak viem, že som videl nielen rozhodne najlepší film roku, ale aj jeden z mojich najobľúbenejších filmov. 92%

Na ruské vojnové filmy sa dá v posledných rokoch celkom spoľahnúť, ale Balkanskiy rubezh ma teda mimoriadne potešil. Využíva atraktívnu tématiku balkánskeho konfliktu, ktorý mi príde pre tunajšieho diváka dosť citlivý, predsa len sa odohrával neďaleko, trápil ľudí žijúcich prakticky ako my a pred relatívne krátkou dobou, sám si veľmi dobre na tú celú situáciu spomínam. Je to film, takže vôbec neriešim nejakú politiku a pohľad z druhej strany, ako je prezentovaný západom, tieto otrasné polovojenské jednotky tváriace sa ako bojovníci za slobodu a nespočet nevinných obetí boli na oboch strán, takže nevidím dôvod, prečo by som mal akýkoľvek film na danú tému kritizovať, len preto, že si vybral tú jednu konkrétnu. A navyše Balkanskiy rubezh šiel v tom hlavnom na to podobne ako britský Warriors aj napriek tomu, že sú z opačných strán. Grázli si robia svoje a nevinní trpia. Len tu samozrejme v podstatne blockbusterovejšej rovine a tu je aspoň pocit zadosťučinenia, keďže tu kladné postavy problémy riešia silou a tak to má byť. Niekoho možno može vydesiť dĺžka, ale tých dve a pol hodiny prejdú parádne. Jedine úvodná štvrťhodina mi moc nesadla, úvodná akcia je jedna spomaľovačka za druhou a obsahovo úplne neprehľadná a aj to následné bombardovanie nemocnice je až moc umelé, aj keď samozrejme chápem, čo tým chceli tvorcovia povedať, ale potom sa to už začne rozbiehať a z filmu som bol nadšený až do úplného záveru. Na samotné obsadenie a bránenie letiska si síce treba pomerne dlho počkať, ale práve dovtedy mi to dejovo perfektne vyhovovalo, je tu plno skvelých výrazných sekvencií, a dostatok priestoru majú aj postavy, ku ktorým sa dá vytvoriť vzťah a vďaka nim sa na to skvelo pozerá aj mimo akcie. S takýmto sympatickým zložením bojovníkov som sa už dlho nestretol. Hlavný hrdina Šatajev, sestrička, mimochodom ich spoločná línia ťahajúca sa celým filmom sa mi veľmi páčila, dej ich občas spojí a vyvrcholí to perfektnou záverečnou scénou, sniperka, duo policajtov, kde sa mi zase páčilo, že film sa netvári čiernobielo, že kresťania sú dobrí a moslimovia zase nutne zlí, ale aj všetci ostatní, s touto zostavou by som si dal aj nejaké pokračovanie, kľudne aj mimo tohto konfliktu. A záporáci sú zase zostava banditov, pri ktorých som sa tešil len na ich smrť. Obzvlášť ich veliteľ, ktorý je ale aj výborne zahraný, toto bola dobrá postava. Akcia za zvyškom filmu trošku zaostáva, ale aj tak sa mi páči. Nie je zase až tak nápaditá a aj vizuálne občas pôsobí trochu viac umelo, než by bolo vhodné, ale aj tak sa na všetky tie prestrelky výborne pozerá, zabitých je plno, pôsobí to efektne, hlavne zásahy z ťažkých guľometov, všetky tie popravy zase drsne a hlavne fungujú tie postavy, čo je v tomto filme mimoriadny plus a tak som sa jednoducho vždy tešil, ako táto zostava správnych chlapov a ženy pozabíjajú čo najviac takýchto odporných banditov. A tak síce technická stránka nie je dokonalá, dalo sa to v mnohom doladiť, ale je to veľkolepé, emocionálne, správne patriotistické a užíval som si aj tie obyčajné scény, kedy sa postavy len rozprávajú, takže režisér odvádza dobrú prácu. A k tomu tá hudba. Je typicky ruská, naháňačka transportérov alebo nábor, to divák hneď vie, že to nie je žiadny Hollywood, ale občas dosť vykráda aj Interstellar, taký útok nákladiaka na mínomety sa snáď ani nedá poprieť, ale filmu to teda neuškodilo a scény s ňou sa mi páčili. Takže mne je úplne jedno, či je to americký, ruský, alebo čínsky film, všetci vedia natočiť dobré vojnové filmy, ale ich aj skaziť, rovnako pracovať s patriotizmom, občas sa vydarí a občas nie, ale Balkanskiy rubezh mne teda sadol perfektne a musel som si ho dať v priebehu pár dní dva razy, aby som si to potvrdil. Skvelý dej, parádne postavy, veľkolepý vizuál, plno emócií, je to parádne militaristické a patriotistické, pre mňa to bude klasika. 87%

V deväťdesiatych rokoch, kedy séria len začínala ma prakticky vôbec nezaujímala, až na možno dve scény to bol len čistý priemer, čo sérii ešte pár dielov vydržalo, ale teda nikdy by ma nenapadlo, že o dve dekády neskôr zasadne prakticky na vrchol akčného žánru. Teraz sa už tvorcovia úplne vykašľali na všetky tie nemožné prieniky do najzabezpečenejších budov sveta, čím sa séria síce pripravila o svoj hlavný trademark, ale dostala sa niekde inde, presne tam, kde ju minimálne od štvorky, kedy som si začal všímať, že Tom Cruise je mimoriadny frajer, ktorý môže v odvahe a odhodlaní len ťažko hľadať konkurenciu, chcem. Dokonca aj príbeh sa mi tentoraz zdal trochu atraktívnejší, síce tu zase ide o zničenie rovnováhy sveta, takže globálne problémy, čo v akčnom žánri nemusím, radšej mám niečo komornejšie, ale tu sa mi dej veľmi páči. Síce výrazne ubudol humor a celkovo odľahčené prevedenie, ktoré sa mi tak páčili pri predchádzajúcich dvoch dieloch, ale je to podstatne dramatickejšie, osudovejšie a miestami aj také trochu smutné. Veľkým plusom je prepojenie s predchádzajúcim dielom, ktorý už rozdal karty, takže sa nič nemusí vysvetľovať, divák je oboznámený so všetkým dôležitým, ale film si aj tak drží spočiatku také pomalšie tempo, ktoré mi vyhovovalo a je z toho parádna hra niekoľkých organizácií, z ktorých každá ide za seba a robia si problémy. Ale od zoskoku sa to už naplno rozbehne, film si už drží skvelé tempo a neustále len graduje, že na konci som chcel len viac. Aj keď neviem, čo viac by som po tom finále mohol ešte chcieť. Film síce nevyužíva tak atraktívne lokácie ako predchádzajúce diely, ale aj Paríž, Londýn a samozrejme hlavne Kašmír majú niečo do seba, film ponúkne niekoľko dlhých akčných sekvencií, ktoré sú ale skutočne dlhé a medzi nimi je síce plno dialógov, ktoré možno miestami dej ani moc neposúvajú, ale je tu perfektná chémia medzi postavami, ktorých som si už veľmi obľúbil a tak ma veľmi bavili aj tie ich spoločné scény. K tomu dostatok nečakaných zvratov, ktoré sa mi páčili a film pôsobí tak správne osudovo, plno momentov sa mi veľmi páčilo. Napríklad taká záchrana policajtky, krátka sekvencia, ktorá pre film mala zanedbateľný význam, ale mala humor, emócie, akciu a ešte som si behom nej len viac obľúbil Ethana Hunta. K postavám tu tentokrát nemôžem mať žiadnych výhrad, Tom Cruise tu vzhľadom na svoj vek odvádza úžasný výkon, síce nepôsobí tak uvoľnene, ako je u neho bežne, ale takýto akčný hrdina sa mi páči viac, akoby mal svojich vnútorných démonov. Opäť ho kryjú Simon Pegg, Ving Rhames a Rebecca Ferguson, ktorá je po Cruisovi jednoznačne najlepšou postavou série. Sean Harris je stále správne démonický, veľmi poteší menší priestor pre Michelle Monaghan, pri ktorej ma teda prekvapilo, ako sa posunula, ale bola to dobrá voľba, no a z nových postáv určite poteší Henry Cavill, ktorý konečne hral v poriadnom filme a aj poriadnu úlohu a ani Vanessa Kirby nie je zlá. A teraz už k tej samotnej akcii, ktorá je jednoducho dychberúca. Tom Cruise môže mať neprajníkov, koľko chce, ale je to jednoducho frajer a ja ho mimoriadne uznávam. Neustále sa učí a skúša nové veci a aj vo svojom vysokom veku má elánu a odvahy, o akej môže drvivá väčšina ľudí len snívať. A navyše v čase, keď sa už skoro všetko trochu náročnejše robí digitálne si on robí sám a na kvalite filmu sa to hneď podpíše. A ostatní akční hrdinovia, ktorí sa už po päťdesiatke tvária, že život skončil by si povinne mali pozrieť tento film a ísť sa hanbiť niekde do kúta. A to pritom hovorím ako ich fanúšik. Film vlastne ponúkne tri dlhšie akčné sekvencie zložené z niekoľkých častí a tak tu máme súboje, prestrelky a naháňačky na všetky možné spôsoby a hlavne hyperaktívneho Cruisa, ktorý stále nekde behá, skáče, lezie a padá. Tu prakticky každá jedna z nich by bola vrcholom iného filmu, ale tu to neustále len graduje. Úvod ponúkne parádny Halo jump a súboj na toaletách, takýto tvrdý a dynamický súboj si z amerických filmov ani nepamätám, stred filmu zase parádne naháňačky, hlavne únik na motorke a Cruisov nepríjemný doskok, no a zatiaľ čo pri iných dieloch som si sťažoval, že finále je z celého filmu najslabšie, tak tu film vygraduje až niekam, čo už ťažko vo svojej kategoŕii hľadá aj konkurenciu, najlepšia naháňačka vrtuľníkov histórie, toto sa len tak neprekoná, ale aj všetko to okolo neho, hlavne Cruisove obsadzovanie vrtuľníka, niečo takéto sa len tak nevidí. Akcia je tu jednoducho nádhera, jedna lepšia ako druhá. Režijne sa mi to nezdalo až také nápadité a mimo akcie atraktívne, ako bol minulý diel, ale tých kladov je tu tak moc, že tu nebudem nič vytýkať, tentoraz bolo v pláne niečo iné, hlavne tú osudovú atmosféru a dokonalo prevedenú akciu a to vyšlo prvotriedne. Takže prvýkrát dávam Mission:Impossible plné hodnotenie, konečne diel, ktorý mi dokonalo sadol do vkusu, akciou, atmosférou a postavami, pričom ani ten prekombinovaný scenár plný zvratov mi vôbec nevadil, tu to aspoň funguje. A Tom Cruise je dlhé roky áčková hviezda, už dávno mohol žiť len zo zotrvačnosti, ale on sa zatiaľ učí veci, ktoré zvláda len zanedbateľné minimum ľudí a ponúka to aj divákom. Klobúk dolu, má môj doživotný obdiv a rešpekt. 92%

Žiadny žáner neprešiel za tie roky takým pokrokom, ako práve muzikál. Tento žáner ma kedysi absolútne nezaujímal, aj tí najslávnejší predstavitelia boli nekonečné filmy s jednou, prinajlepšom dvomi dobrými pesničkami, ale v posledných rokoch sa to začalo zlepšovať, Bedári, tiež s Jackmanom boli výborní, rovnako nedávny La La Land a uzavrel to práve Greatest Showman, ktorý je jeho úplnou špičkou, toto ma neskutočne bavilo. A pritom dobre, že som si o filme vopred vôbec nič nezisťoval, moc nemusím tieto tématiky okolo cirkusov a rôzne postihnutých ľudí, ale toto bolo dokonalé. Dejovo tu samozrejme nič neprekvapí, ale je to výborné, opäť sa tu vyzdvihujú tie očakávané hodnoty, že sme si všetci rovní a podobne, ale takéto témy treba a kľudne aj v takejto podobe. Ale paradoxne práve pri tomto muzikále ma prekvapuje jeho krátka dĺžka. Mal viacero línií a motívov, ktoré kľudne mohli dostať aj viac priestoru, línia s talentovanou speváčkou a jej vzťah k hlavnému hrdinovi, rovnako problémy mladíka s rodičmi kvôli jeho vzťahu k akrobatke, aj samotní postihnutí ľudia mohli dostať viac priestoru práve po tej ľudskej stránke, film kľudne mohol mať aj o hodinu dlhšie, dejovo tu na to potenciál bol, ale toto nebudem kritizovať, mne toto prevedenie prišlo dokonalé a tak verím, že tvorcovia vedeli, čo robia. Samotné pesničky a vystúpenia sú skutočne úžasné, ako som spomínal, v minulosti som väčšinou našiel jednu, dve obstojné pesničky a tým to končilo, ale tu je to jedno perfektné vystúpenie za druhým, dokonca skvelo fungujú aj tie komornejšie o dvoch vystupujúcich a vrcholom filmu je pre mňa rozhodne Rebecca Ferguson a jej Never enough, nádherná pieseň. Obsadenie je vynikajúce, Hugh Jackman je môj obľúbenec, ktorý už v Bedároch ukázal, že muzikál mu nie je cudzí a tu bol ešte lepší, ma tú mimoriadne sympatickú rodinu, spomínaná Rebecca Ferguson, ktorá ma v poslednej dobe baví stále viac, dokonca ešte aj ten Zac Efron sa mi tu páčil a so Zendayou vytvoril pekný pár. Len tí postihnutí nemali moc priestoru. Vizuálne je to rovnako úchvatná záležitosť, ako aj všetko ostatné, na debutanta je to mimoriadny výkon. Toto budem vidieť ešte mnohokrát, myslím, že sa Greatest showman stane jedným z mojich najobľúbenejších filmov. 95%

Horor napatrí medzi žánre, ktoré by som zvykol bežne velebiť, aj keď ho mám samozrejme rád, ale skutočne nadšený som bol len z pár jeho predstaviteľov a aj tie boli väčšinou ovplyvnené ešte s iným žánrom, no teraz sa nebudem držať na uzde, Ritual sa vydaril teda neskutočne. Na prvý pohľad pripomína nespočet iných hororov, ale presne toho typu, aký mám rád, partia priateľov, ktorí sa stratia v lese a musia čeliť neznámemu zlu, ale po všetkých stránkach nad konkurenciou vyniká. Partia priateľov je zložená z uveriteľných a celkom sympatických postáv, ktorí sa správajú vzhľadom na okolnosti pomerne normálne a aj vedú medzi sebou úplne bežné dialógy a takto sa mi to páči, konečne ľudia, o ktorých sa aj dá obávať, nie nejaká stereotypná zostava, ktorá umiera v nastavenom poradí. A tak dejovo to možno nie je ničím originálne, ale mne sa táto turistika na uctenie si zosnulého priateľa páčila, takže ma to bavilo, aj keď sa vlastne nič dôležité nedialo, no už čoskoro začne ten pravý horor, kedy skryté zlo vyvoláva väčšie napätie a to je vždy najlepšia voľba. Lesy tu pôsobia správne tajomne a dostatočne nepríjemne a páčilo sa mi, že postavám je už zachvíľu jasné, že čelia nejakému nadprirodzenému nepriateľovi a tak musia držať spolu. A tak hlavne od časti v chatrči je to už poriadne intenzívny zážitok, ktorý berie dych a ani by som nepovedal, že to graduje, to film vôbec nepotrebuje, vysokú žánrovú úroveň si drží neustále. Finále je už očakávane trochu veľkolepejšie a celkom som sa ho aj obával, aby nepokazil skvelý dojem z filmu, ale to sa nestalo. Zlo sa už síce naplno odhalí a rovnako všetko okolo neho, ale aj na tomto si dali tvorcovia záležať a zvládli aj túto akčnejšiu a trikovo náročnejšiu fázu, pričom samotné zlo vyzerá dostatočne netradične a zaujímavo. Takže po hororovej stránke som tu maximálne nadšený, atmosféra je poriadne hustá, napätie by sa dalo krájať a všetky tie jednotlivé momenty, ale aj celé scény sa nadmieru vydarili, že som pri nich ani nedýchal. Režijne je to dokonalá žánrová práca, David Bruckner sa mi už dávnejšie zdal, ako celkom schopný režisér a teraz to predviedol naplno, hororovo je to dokonalé a vizuálne tiež, takto dobre natočené lesy som už dávno nevidel. Takže teraz nebudem v hodnotení skromný, je možné, že pri druhom pozretí už to nebude tak dobre fungovať, ale pri sledovaní som bol z filmu úplne nadšený a nenašiel som tu vôbec nič, čo by mi vadilo, takže zaslúžené plné hodnotenie. Taký dobrý horor som nevidel roky. 85%

Joseph Kosinski si po dvoch ambicióznych sci-fi veľkofilmoch vybral takýto relatívne menší a divácky menej atraktívnejší projekt, čo ma určite trochu prekvapuje, ale ja s tým nemám ani najmenší problém, v tomto prípade to len vítam. Filmy so skutočnými hrdinami ma stále lákajú a požiarnici patria medzi mojich najobľúbenejších. A aby sa film odlíšil od tých pár, ktoré sa požiarnikom venujú, miesto mestského prostredia tu máme odborníkov na boj s požiarmi v otvorenom teréne a našťastie je to rovnako atraktívne. Film je možno zbytočne dlhý, zase tak moc sa tu toho neudeje a rovnako dobre by fungoval aj pri kratšej dĺžke, ale ako fanúšikovi tejto témy mi to vôbec neprekáža. Dejovo mi to aj tak prišlo po celý čas dostatočne zaujímavé, občas poteší nejaká sekvencia z práce požiarnikov v teréne, aj keď väčšina z nich nepôsobí až tak nebezpečne, priestor má pár najdôležitejších postáv a ich manželky, tréning nováčika, ktorému takmer nikto neverí, ale on sa len tak nevzdá a našťastie nechýba ani to najdôležitejšie v tomto type filmu, pocit, že sú všetci jedna rodina a každý by dal za každého svoj život. A tak sa film prakticky celý čas drží na podobnej úrovni, až vo finále nečakane vygraduje a priznám sa, že táto fáza na mňa teda dosť zapôsobila. Filmu pomáhajú aj postavy, medzi požiarnikmi vynikajú šéf Josh Brolin, nováčik Miles Teller a Taylor Kitsch, ale nesklamú ani vedľajšie postavy ako Jennifer Connelly alebo Jeff Bridges. Samotná akcia tu možno nemá až také zastúpenie, ako by sa od filmu s touto tématikou dalo čakať, ale všetky radové sekvencie sú perfektne natočené a nechýba im prakticky až taká poetika, napríklad také sledovanie požiaru v noci a finále je zase úplne iné, než by sa od hollywoodskeho filmu dalo čakať, prišlo mi to až moc kruté, ale taký je skutočný život a film čo najviac vystihol realitu. Kosinsky ma tu nesklamal ani v najmenšom, film má nielen dokonalú vizuálnu stránku, ale získali si ma aj postavy a finále ma zasiahlo aj emocionálne. Škoda, že sa Only the brave nedostalo k nám do kín, kde by sa dala vizuálna stránka ešte viac vychutnať, ale ja som si to užil aj takto. Viacerých sklame menej akčné prevedenie, ale mne sa to páčilo a ešte si to párkrát pozriem. PS: Po druhom pozretí idem s hodnotením naplno, už mi to sadlo dokonalo po všetkých stránkach a neprišlo mi to ani trochu dlhšie, keďže všetky postavy mi tak prirástli k srdcu, že ma bavili aj všetky ich civilné scény a južanský spôsob života a finále mi aj napriek tomu, že som ho už videl prišlo ešte zdrvujúcejšie. Jednoznačne najlepší film o požiarnikoch, aký som vôbec videl a moja nová srdcovka, ktorú budem pozerávať pravidelne. 88%

Tak som sa predsa len dočkal aj plnohodnotného seriálu, síce krátkeho, ale predsa, no hlavné, že som si ho skutočne užil. Jeho súčasná akčná tvorba už samozrejme dávno nie je tým, čím bývala, ale Jean-Claude Van Damme si to evidentne uvedomuje a je to jednoducho borec, čo mi dokazuje aj tu. Tá zápletka o organizácii, ktorá chce ovládnuť svet a agentoch, ktorí jej v tom chcú zabrániť mi príde len do počtu, aby to pôsobilo zámerne béčkovo a až tak brakovo, ale čo je najdôležitejšie, celé je to postavené na skutočnom Van Dammovi a narážkach na jeho tvorbu, kariéru a vlastne aj život a toto sa teda vydarilo. Možno tu mohlo byť ešte o trochu viac humoru a aj tej akcie, ale ani toto mi nevadilo, pri vtipných scénach som sa zasmial, hlavne na tých všetkých filmových narážkach a v akcii sa tu Van Damme tiež celkom slušne predvedie, síce mu už chýba rýchlosť, akú mal pred rokmi, ale fyzicky je na tom aj tak stále dosť dobre a predvedie dostatok slušných chvatov, kopov a samozrejme aj roznožku. Ale na moje prekvapenie seriál skvelo funguje aj v tej dramatickej rovine, podobne ako film JCVD, ale tu mi tá sebareflexia sadla ešte lepšie a Van Damma mi bolo pár krát skutočne aj ľúto. Hlavne posledný diel, ktorý už humoru moc neobsahuje, ale emocionálne sa mi veľmi páčil. A romantická línia mi spočiatku možno prišla trochu nadbytočná, ale to skutočne len spočiatku, zachvíľu som si aj túto stránku seriálu obľúbil a páčilo sa mi, ako spolu obaja fungovali. Ale okrem nich dvoch už nikto vyslovene nevyniká, herci sú už menej výrazní. A čo sa týka technickej stránky, seriál má celkom kvalitný vizuál, čo je samozrejme plus v porovnaní s rôznou balkánskou akčnou tvorbou, ale prevedenie je aj tak dosť komorné, takže rozpočet nebol najväčší. Tp plné hodnotenie je možno trochu precenené, ale aj tak sa to nedá moc s čím porovnávať, takže nie je úplne mimo, ja som si to jednoducho užil a som rád, že aspoň jeden z akčných hrdinov nielen môjho detstva sa vybral trochu inou cestou a má stále čo ponúknuť. 85%

Už som bol presvedčený, že za tento rok neuvidím ani jeden prvotriedny film, ktorý budem môcť s čistým svedomím ohodnotiť plným počtom, ale Mother! to dokázal. A to som sa už dosť bál, že môj obľúbený režisér Darren Aronofsky po niekoľkoročnej prestávke, pričom jeho posledný Noe bola len komerčná a podľa mňa bezvýznamná záležitosť nebude mať čím prekvapiť, ale našťastie sa vracia v plnej sile. Moc som si o tomto filme nezisťoval, vedel som len, že to bude zase originálna záležitosť, ktorá divákov rozdeľuje na dva tábory, ako vždy, keď vznikne nejaký originálny inteligentný film, pri ktorom treba aj premýšľať a všímať si detailov a tak som bol spočiatku aj celkom prekvapený, že to pôsobí tak normálne, ale pritom rozhodne nie zle. Jednoducho len je čím ďalej viac narúšaná komfortná zóna jednej mladej ženy kvôli vplyvu cudzích ľudí, ale vlastne trochu aj nechápavého manžela a tak je z toho taká zaujímavá psychologická dráma, s čím Aronofsky nikdy nemal problém. Ale postupne to začne slušne gradovať, až to vygraduje do nečakaných extrémov, pričom celú druhú polovicu som už pozeral len plný nadšenia a s očakávaním, čo ešte príde, pričom to skutočne bolo len čím ďalej zaujímavejšie a lepšie a tak na konci mi bolo jasné, že som opäť po veľmi dlhej dobe videl zase niečo výnimočné. Niekomu to síce môže prísť absurdné, ale predsa len je to alegória, takže tu sa to dá chápať a funguje to bezchybne. Ani s obsadením tu nemám žiadny problém, Jennifer Lawrence ma baví v komerčných, ale aj tých rozumnejších filmoch, takže tu nemá problém byť v centre diania, ale ani jej okolie nezaostáva a Javier Bardem, Ed Harris, ale aj Michelle Pfeiffer si to svoje splnia. Takže Darren Aronofsky to opäť dokázal, zbytočný Noe je odpustený a opäť natočil niečo medzi Fontánou a Čiernou labuťou, pričom aj kvalitou je u mňa presne medzi nimi, takže je to pre mňa jeho druhý najlepší film. A rozhodne film roku, ktorý si pozriem ešte veľakrát. 88%

Tim Burton sa u mňa síce nikdy nezaradil medzi režisérsku špičku, ale aj tak mám jeho filmy dlhodobo rád, len v posledných rokoch som už nadobudol pocit, že sa vyčerpal, kvôli čomu prešiel do úplného mainstreamu a tak už radšej od jeho nových filmov nemám mať veľké očakávania. No práve Sirotčinec slečny Peregrinové pre podivné deti pôsobil dojmom, že by sa konečne zase mohlo jednať o niečo lepšie z jeho filmografie, ale výsledok predčil všetky moje očakávania. Síce tiež je to len čistý mainstream, ktorý navyše obsahuje množstvo prvkov, ktoré inak vôbec nemusím a väčšinu filmov s nimi rovno vynechávam, ale v tomto prevedení mi to perfektne sadlo. Mám rád toho prepojenie reálneho sveta s fantasy, takže už od začiatku som mal z toho veľmi dobrý pocit, no úroveň filmu ide očakávane dlhší čas len hore a po príchode do sirotčinca ma to už začalo veľmi baviť. Zápletka ma na prvý pohľad zase tak moc neupútala, ale dejovo je to skvelo podané a celé to univerzum ma dosť zaujímalo, no film aj tak boduje hlavne v tých iných aspektoch. Ponúkne výborné postavy a vzťahy medzi nimi, Asa Butterfield už viackrát dokázal, že týchto hlavných mladých hrdinov zvláda bezchybne, Ella Purnell s ním vytvorí veľmi sympatický pár, Eva Green je perfektná ako vždy, Samuel L. Jackson ma tiež nesklamal a túto úlohu si celkom užíva, ale aj celé zvyšné detské osadenstvo aj so svojimi vlastnosťami sa vydarilo. Rovnako celá prvá polovica sa nesie v perfektnej magickej atmosfére, ktorá si ma získala, postupne sa odhaľuje všetko dôležité a ponúkne viacero scén, ktoré sa mi mimoriadne páčili, napríklad také potápanie alebo sledovanie náletu. V druhej polovici sa z toho stane pomaly iný film, divák už vie všetko dôležité, pribudnú záporáci a film zakčnie, pričom to už pôsobí možno aj tak trochu preplácane, ale ja som bol z toho aj tak už úplne nadšený. Tu jednoducho cítiť tú lásku k filmu, hravosť a citlivý prístup ku každej scéne, opäť sa našlo pár sekvencií, na ktoré len tak nezabudnem, hlavne štartovanie lode alebo akciu pri kolotočoch. A práve pri nej najviac vyniká ten rozdiel medzi tvorcami, v drvivej väčšine filmov by ma nejaká bitka kostlivcov s netvormi prinajlepšom vôbec nezaujímala alebo by mi prišla rovno trápna, no tu ma tá hravosť, skvelé striedanie záberov a ešte v zaujímavej kombinácii s hudbou z kolotočov nadchla a celú túto sekvenciu som si nadmieru užil. Takže vizuálne tu nemám absolútne čo vytknúť, atmosféra je perfektná a hudba tiež. Takže síce sa objektívne určite nejedná o najkvalitnejší a ani najosobitejší Burtonov film, ale pre mňa rozhodne ten najobľúbenejší. Som maximálne prekvapený, ako ma to bavilo a neviem sa dočkať opakovaného pozretia. 88%