Ephemeris

Nuž, ako sa spieva v tej starej džezovej balade... "We´ll have this moment forever, but never again". O preklad sa pokúšať nebudem. Každý zažil v mladosti podobný príbeh, dovolím si tvrdiť, že možno aj lepší. Ale práve to civilné poňatie a pre niekoho neatraktívny vzhľad hlavného hrdinu mňa napríklad oslovili. Aspoň na prítomný okamih, keď už nie navždy.

Jedna chybička sa tvorcom do filmu predsa len vlúdila. Keď išiel Grishnackh zavraždiť Euronymousa, požičal si od jedného svojho kamaráta biely sveter, aby vyzeral menej satanisticky. Pre mňa osobne to bola vždy asi najfascinujúcejšia časť tohto reálneho príbehu. Čierna je naozaj výrazná a hlboká farba. Ale aby niekto v tej svojej skrini nemal absolútne nič inofarebné, to už je naozaj "orthodox".

Každá nevesta by mala mať niečo modré, pretože modrá je farbou vernosti. Niečo požičané od inej šťastnej nevesty, aby to zabezpečilo šťastie aj jej. Niečo staré, čo bude chrániť jej budúce dieťa. No a niečo nové, čo symbolizuje nový začiatok. Do ľavej topánky mincu pre šťastie a prosperitu. Toľko k anglo-saskej mytológii a symbolike. A teraz nech mi niekto povie, že všetky tieto veci niekomu mohli zabezpečiť skutočné šťastie. No asi ťažko, drahí veriaci! To už je ozaj zmysluplnejšie požičať si rovno chlapa svojej najlepšej celoživotnej kamarátky. Na večerný klystír mozgu takýto film úplne stačí, ale to je asi tak všetko.

Hlavný hrdina má trable podobného typu ako rómska rodina v jednej slovenskej osade. Na plynovom sporáku sa im vytvoril obraz Ježiša Krista a všetci osadníci sa k nim chodili hromadne modliť! To bola aféra! Až starosta tie dvierka sporáka musel zobrať do obecného trezoru, nech majú pokoj... Toto je o dosť iný a rovnako zaujímavý príbeh. Deprimovaný zlomený muž a jeho susedka zo Silent Hillu tvoria pozoruhodný pár. Mlčanlivé dievčatko má charizmu väčšiu než polovica Kalifornie a latinsko-americkej veriacej som uverila úplne všetko. K tomu ambientná hudba, toto nemôže byť na menej než päťhviezdu...

V priebehu natáčania tohto filmu bolo zabitých: mnoho vlkov, mnoho oviec, elementárna logika aj divákova trpezlivosť. Absurditu života v nehostinnej kazašskej stepi veľmi výstižne opísal už Čingiz Ajtmatov vo svojom slávnom románe "Deň dlhší ako ľudský vek". Tu sa na rozdiel od literárneho veľdiela žiadny zázrak nekoná. Ostala len absurdita života, absurdita konania úplne všetkých zúčastnených postáv a aj vlkov. Tretia hviezda je len z ohľaduplnosti...

Post-truth internetová doba je fakt na hovno obdobie pre život. Naša zlatá digitálna mládež dokáže mozgovo pobrať asi len memes, pokémonov a slovenský hip-hop. Tak sa úplne pokojne môže stať, že v ankete o najväčšieho Slováka dejín zvíťazí poloretardovaný velocipedista Sagan žijúci v Monaku, inteligencia je na výsmech a celkovo je to tu úžasné a krásne. Mnohé historické činy sa znevažujú, resp. sa o nich ani nevie. Tu si z komentárov rôznych mudrlantov môžeme prečítať, že v prípade Palacha sa oslavuje duševne chorý človek, čo si nevážil svoj vlastný život a ktorého čin bol úplne zbytočný. No, z pohľadu priemerného konzumného jedinca súčasnosti je asi naozaj ťažké pochopiť, že sú ľudia, pre ktorých ich vlastný život nepredstavuje tú najvyššiu hodnotu. Film samotný je vizuálne atraktívny, dobové reálie zvládnuté veľmi dobre, autori sa vyhli pátosu (pátos je niečo, čo dokáže zničiť veľa historických filmov). Celé to pôsobí mimoriadne civilne a sviežo. Záverečná scéna je mrazivá a v kombinácii so skvelou hudbou ostane divákovi ešte veľmi dlho v hlave.

Len by som chcela pripomenúť, čo písal v jednej zo svojich kníh nedávno zosnulý izraelský spisovateľ Amos Oz: "Takmer všetky konflikty na svete sa dajú charakterizovať ako súboj dobra a zla. Je jasné, kto sú tí dobrí a kto sú tí zlí. Súboj Izraelcov a Palestínčanov je však súbojom dobra a dobra, kde nebojujú tí správni chlapci s tými zlými chlapcami, ale kde bojujú správni so správnymi." Tak si vyberte. Ale to je vlastne nemožné. Taký Radek99 to vo svojom komentári vidí inak a presne jemu boli predošlé vety určené. Odhliadnuc od filozofickej roviny, film je pútavý, dynamický a jeho ozdobou sú herecké výkony. Prestrihávanie na tanečný súbor je efektné a režisér veľmi dobre vedel, čo robí. Za mňa veľmi dobre, pozriem si to pokojne aj viackrát.

Zaspomínam si na svoju seminárnu prácu o bratoch Grimmovcoch a Charlesovi Perraultovi... Človek by neveril, do akej hĺbky sa dá pri analyzovaní rozprávok zájsť... Červená čiapočka znamená nastupujúcu menštruáciu a premenu dievčaťa na ženu a tak celkovo, Matka hus by sa asi divila, o čom tie jej rozprávky vlastne boli... Základných motívov je len pár, dobro musí vždy zvíťaziť nad zlom a podobné vzorce... Týmto sú tvorcovia rozprávok dosť limitovaní a raz sa tá studnica proste vyčerpať musí. Je to asi ako s hudobným štýlom trance, tí úbohí DJs už tiež posledných pár rokov len vykrádajú sami seba... No a je tu Štedrý deň 2018 AD. Po zhliadnutí Žita na ČT1 už som sa o nenávratnom vyčerpaní rozprávkovej invencie definitívne presvedčila. Zrejme v kontraste so spomínaným paškvilom pôsobí zrazu kováč Martin pomerne osviežujúco. Umiernená stopáž, pomerne inovatívne pôsobí hlavný hrdina s jeho zrakovým hendikepom. Taktiež mierne temnejšia struna, zaváňajúca Pavlom Dobšinským. Toto je možno jeden z posledných záchvevov určitej originality, osobne považujem televíznu rozprávku už za kompletne mŕtvy žáner.

Naozaj nemám problém s týmto námetom. Veď ja nemám zásadný problém ani s motivačnými citátmi na facebooku! Zdieľajú ich ľudia, čo sú sami psychicky v totálnych sračkách, v domnienke, že tak zapôsobia na iných, prípadne im pomôžu. Nemám problém ani s tým, že Boh vyzerá ako tlstá Mississippi Mama. S čím však už problém mám, sú bezobsažné dialógy. Nesledujú štruktúru "otázka A - odpoveď A", ale skôr "otázka A - odveci tliachaniny B". Takže tu sme sa vskutku k žiadnym odpovediam nedostali. Ešte dobre, že sme tu žiadne ani nehľadali...

https://www.youtube.com/watch?v=rH9AriEezeI nie je veľa hudobných klipov, čo by boli lepšie.