Plaque

Na začiatku bolo predsavzatie, že nech si doma pozrieme aj niečo, čo je skôr pre ženy... Manželka to (vraj) ocení, ak sa ohľaduplne a blahosklonne obetujem. Na konci je už len tichá výčitka, že aj tak sme všetci chlapi rovnakí a najradšej by sme mali Gilead aj v skutočnom živote. S tým sa nedá nesúhlasiť. Neviete, náhodou, kde sa dajú zohnať tie rúška na ústa (nemusia byť ani vyslovene červené - na farbe v tomto prípade skutočne nezáleží, dôležitá je rýchlosť dodania) a či sa cez tie krúžky na pery môže jesť aj pizza?

V duchu 90 rokov môžem povedať len toľko - "to je žrádlo"! Svižné dve hodiny sa prelínajú v nadupanom deji, skvelých kulisách, dokonalých efektoch, perfektných hereckých výkonoch a nostalgických odkazoch. Môže sa to niekomu nepáčiť?

Perfektný seriál. V krátkych medailónoch vystihne to podstatné a pritom zaujímavou a pútavou formou ukáže, že Slovensko bolo prehnité až na kosť. Uvažujem, aké ponaučenie z toho plynie do dnešných dní, hm?

Kvíííík, kvííííík, nie, nestraší ti vo veži, to len počuješ moje krochkanie! Slastne kvičím nad absolútne bravúrnym spracovaním nápadu plného nelogičnosti. Tlieskam, ochkám, achkám, slintám, už dávno som sa tak dobre nebavil a netŕpol, hoci som veľmi jasne tušil, kam sa celý príbeh poberá a čo bude nasledovať v ďalších záberoch.

Tak trochu som si zvykol, že súčasné animáky suplujú aj komédie a ak sa chce človek naozaj z chuti zasmiať - animák to väčšinou istí. Coco posunulo latku zase o stupeň vyššie. Morbídne vtípky, ale aj tie neškodné (a že ich nebolo málo) sa vo filme o svete mŕtvych ponúkajú samé, ale tentokrát to bolo aj o skvelej zápletke, dokonalom scenári, vynikajúcich odkazoch a hodnotách, jednoducho perfektné po všetkých stránkach. Zaslúžený Oscarko, klobúk dole.

Problém artových filmov spočíva zväčša v ich artovosti. Majú dobrý nápad, zaujímavú myšlienku, obstojné herecké výkony a aj nejakú tú pridanú hodnotu v podobe kamery, hudby, scenára alebo čohosi iného, akurát... Utopia sa vo svojej artovosti. Cez dlhé, nudné zábery, ktoré zväčša asociujú filozofické odkazy, morálne hodnoty alebo výlev emócií sa vygrcajú z vlastnej podoby do nejakej hnusnej, nekonzumovateľnej podoby, nad ktorou väčšina híka nie preto, že by sa im snímok páčil, ale preto, že híka sused z vedľajšieho sedadla... Toto, našťastie, nie je ten prípad. Dlho som si to myslel, veľmi pozorne a skepticky som hľadal každú pičovskú artovinu bez funkcie (áno, jelene sa mi tak dlho javili), ale nakoniec som musel sklopiť uši a ponížene priznať, že tentokrát moja krížová výprava proti pózerom nevyšla. No nič, tak nabudúce ;)

Film, ktorému úplne jednoznačne vládne týchto zopár vecí: 1. scenár - vybrúsený do tých najmenších detailov a dokonca ani slovo fuck v ňom nie je samoúčelné. Miestami mi to príde ako tarantinovská záležitosť, keď sa postavy stretnú, aby rozprávali o podstate A a pritom väčšinu času venujú banalite B. 2. Hlavná hrdinka Frances alebo skôr Franco? Jej maskulínne materstvo a každá jedna grimasa, sú absolútne dokonalé. 3. Vedľajšie postavy - Áno všetka česť voči Woodymu a Samovi, veď aj akadémia ich uznáva, ale mám na mysli všetkých, ktorí sa tam mihli. Tirion, Željko, zubár či majiteľ billboardov hrali svoje úlohy s takou bravúrnosťou, až som mal pocit, že každý z nich vyrastal v podobnom vidlákove. 4. celkové spracovanie - réžia, kamera, hudba, jednoducho všetko toto pracovalo ako jeden stroj a Ebbing so svojimi obyvateľmi vďaka tomu pripomína ktorúkoľvek väčšiu ves či menšie mesto, v hociktorom kúte sveta. Áno, miestami som sa pristihol, že situáciu alebo postavu komentujem slovami: "To je ako u nás..."

Je to taká tá klasická gangsterka s veľmi charizmatickým hlavným hrdinom, ktorého si síce nemôžete obľúbiť, ale aj tak vám je v istom smere sympatický. Vinco tu dokonale stvárnil typicky podmanivého BadBoya s masívnymi prvkami sadizmu. Sekunduje mu partička vynikajúcich kolegov a aj druhý najznámejší ruský občan a galský silák Obelix v jednej osobe, ma tu celkom bavil. Gangsterka má mať trochu ťahavý dej a tu to bolo tak akurát, miestami možno chaotické rozprávanie o živote najznámejšieho zloducha trikolóry, ale za to celkom realistické, také, že ani na červenú neprešli bez následkov a ani také, že nábojnice sa od nich neodrážali. Takže za mňa plná paľba, i keď to nebola žiadna sága rodu Corleone ;)

Dvojka ďaleko lepšia ako jednotka a to som považoval prvú časť za vynikajúcu po všetkých stránkach. Anjel Pána naprataný hláškami a humorom sa zjavne utrhol z reťaze a tie religionistické fóry nabrali na sile, častosti a intenzite, čo je len dobré. Už teraz patrí medzi rozprávkovú vianočnú klasiku...

Mne je to asi fuk, či to boli malé mikropríbehy, ktoré už kdesi odzneli alebo by to bol ucelený príbeh hodný veľkofilmu... Pat a Mat sú ako Vianoce... Je jedno aké zvyky, aké ryby, či aké polievky podávate, všetci sa na ne tešíme a užívame... A ja som si užíval, ako keď som bol malý, Večerníček zažínal svetielka a ja som sa modlil, aby tam nebola nejaká trapošina, ale ďalšie dobrodružstvo týchto skvelých domácich majstrov...