Lacike

Prvá tretina mi pripadala strašne slabá a ani raz som sa nezasmial, ale potom sa film prekvapivo rozbehol a tvorcovia mali jeden skvelý nápad za druhým. Viackrát som sa pousmial a niekoľkokrát rozosmial aj na plnú hubu. Páčilo sa m, že osobná línia pekne nadväzuje na jednotku. O.J. už tu mal menej priestoru, ale tých pár scén v ktorých si zase neskutočne vytrpí, ma bavilo. Aj Nielsen mi už pripadal vtipnejší. Tentoraz sa už dočkáme aj doslovnej paródie nejakého filmu (Ghost). Okrem mena jedného z prasiatok (Puffy) ma najviac potešila scéna, ktorá paroduje prestrelky. Záber na strielajúceho Drebina, protizáber na strielajúceho zloducha. A tak stále dookola až ich ukážu v celku a vidíme, že sú od seba vzdialený asi meter. Dokonale to vystihuje mizerné prestrelky v rôznych videobéčkach, ha ha. Takže celkovo to je o trochu lepšie ako jednotka. Keby prvá tretina nebola na hovno, tak by som dal aj štvrtú hviezdu. Snáď sa toho dočkám v trojke. 7/10.

Tak som si to zopakoval po nejakých 25tich rokoch a už to nie je taká ultimatívna pecka. Niekoľkokrát som sa síce pousmial a niektoré nápady boli keď nič iné, tak vďaka tej absurdite zaujímavé. Ale celkovo to už podľa mňa dosť zastaralo. Asi ako nejaký starý sitcom z osemdesiatok. Kadencia vtipov proste nie je tak veľká, aby som sa bavil nonstop. Napriek krátkej stopáži to je miestami nuda. Snáď jediná vec, ktorá s odstupom času získala na cene, je to neustále mlátenie O.J. Simpsona. Vzhľadom na jeho históriu si to musí každý vychutnať. Asi najviac ma prekvapilo, že aj keď mám Leslie Nielsena rád, tak dvakrát dobrý komik nebol. Má celý čas kamenný výraz pri všetkých tých volovinách a to je všetko. Poznám oveľa lepších komikov, ktorý dokázali divákovi podať zábavnejším spôsobom kdejakú hovadinu ako Leslie, ktorý mi pripadá len priemerný. No uvidím v dvojke, či problém nebol len v tom, že sa ešte len oťukával v žánri, ktorý ho preslávil až na staré kolená. 6/10.

Tak ani do tretice ma to nenadchlo a len zopakujem to, čo som nedávno písal jednému hardcore fanúšikovi tohto filmu. Na mňa je to také nemastné neslané. Ani dostatočne seriózne na to, aby som súcitil s hlavnou postavou. Na to je až príliš veľký magor. Akurát to zisťujeme postupne. Rozhodne som nemal chuť sa s ním identifikovať a v dnešnej dobe väčšina tých epizódiek, ktoré zažíva, pôsobia rasisticky, homofóbne a kritika spoločnosti zastaralo. Asi nie šom až taká konzerva ako niektorí a som viac liberálne progresívny ako som si myslel. Bohužiaľ tá snaha o serióznosť filmu podráža nohy zábavnosti. Keby sa to nadobro odtrhlo z reťaze a Douglas by všetkých tých prisťahovalcov a rôzne menšiny, ktoré ho serú kydlil hlava nehlava, tak by to síce bolo amorálne, ale aspoň by to bola aj zábava typu Natural Born Killers. V tomto prevedení to nejde v ani jednej polohe nadorat a celý čas som mal mierne znudený pocit, že sa film nekonečne rozbieha až po dvoch hodinách nastal očakávaný jediný možný záver. Z podobných filmov mám radšej serióznejší American Beauty a keď mám chuť na nekompromisnú drsnú jazdu s poriadne čiernym humorom, tak ma oveľa viac baví Miami Blues. Falling Down je pre mňa len priemerný film o jednom chudákovi, s ktorým nechcem mať nič spoločné. 5/10.

Keď to pred rokmi dookola rotovalo na MGM, tak som zakaždým videl len nejaké úseky a nechápal som, čo sa na tom mojej mame tak páči. Teraz som si to konečne pustil celé a je to pecka. Je to taký predchodca filmu Only the Lonely o slobodnom chlapíkovi po tridsiatke (Ernest Borgnine podal fakt skvelý výkon), ktorý stále býva s mamou a nedarí sa mu nájsť si ženu. Film dokáže diváka neraz dojať nad smutným osudom viacerých postáv, ale zároveň aj často rozosmiať neskutočne vtipnými dialógmi. Či už medzi Martym a jeho matkou, ktorá sa ho stále pýta, kedy sa ožení ale akonáhle si domov privedie konečne dievča, tak na ňu hneď začne žiarliť a začne ju kritizovať od hlavy po päty. Bavila ma aj vedľajšia línia s ďalším mamičkiným mazánkom, ktorý sa musí rozhodnúť, či z bytu odsťahuje matku alebo ženu. Rovnako vtipné, miestami dojímavé a zároveň neskutočne romantické je rande medzi Martym a podľa všetkých postáv naokolo, ošklivkou Clarou. Mne sa teda celkom páčila. Rozhodne mala nádherný úsmev. To ich rande plné emócií u obidvoch postáv mi pripomenulo klasiku Before Sunrise, len to tu bohužiaľ trvá podstatne kratšie. Škoda, že nemali viac spoločných scén, ale o to viac som si ich užíval a film si ma postupne po pomalšom rozbehu úplne podmanil. Proste nádherný príbeh dvoch obyčajných bežných ľudí, ktorý nie sú jak vystrihnutý z časopisu, našli svoju životnú lásku. Výsledkom je film, ktorý mi ubehol strašne rýchlo a na konci som mal chuť si ho pustiť znova. Zatiaľ dávam silných 8/10.

Jednotka bola klasická osemdesiatková inteligentná situačná belošská komédia v ktorej náhodou hralo kopa černochov. Dvojka je pre zmenu typická negerská komédia typu Soul Plane v ktorej sa černosi trápne pitvoria (tu smutne kraľuje záporák Snipes), nonstop spievajú a keby to nebolo v PG-13 ratingu, tak by sa tu nonstop fuckovalo a bolo by to plné nechutností. Najviac ma mrzí Murphyho postava. V jednotke bol síce naivný a neskúsený, ale rozhodne bol inteligentný a zakaždým jednal zmysluplne. V dvojke to je regulérny full retard, ktorý sa len priblblo smeje a vôbec som nechápal jeho rozhodnutia. Jednu hviezdičku dávam za cameo výstupy skoro všetkých postáv z jednotky. Síce nikto z nich nič vtipné nepredviedol, ale rád som ich videl. Nejak som nepochopil, prečo to režíroval Craig Brewer. Veď nie je schopný zo žiadnej scény vydolovať aspoň jeden jediný vtip. Výsledkom je film, ktorý budem už zajtra ignorovať. Cesta do Ameriky existuje len jedna.

Podobný indie sci-fi horor ako nedávny film Portals. Zase sa po celom svete zjavujú portály/dvere, ktoré vedú bohvie kam a my sledujeme v niekoľkých pár minutových epizódkach ako sa s tou situáciou vysporiadajú rôzny náhodný ľudia. Samozrejme sa na konci nič naozaj zmysluplné nedozvieme, takže si nadšenci Davida Lyncha môžu do konca života premýšľať, čo to kurva malo znamenať. A tie postavy tiež za veľa nestoja a behom krátkej chvíľky som mal chuť väčšinu z nich poriadne preplieskať. Jeden väčší magor ako druhý. Triky prakticky žiadne nie sú. Takže film okrem nápadu ponúka len zo začiatku celkom slušnú hororovú atmosféru. Ale po dvadsiatich minútach ma už prestala baviť tá hra na to, že za dverami je niečo temné a my nevieme čo. Portals je o niečo lepší film. Ponúka aspoň nejaké tie gore scény. 3/10.

Podľa traileru to malo taký veľký potenciál na parádnu drámu a pritom to vôbec nefunguje. Namiesto toho, aby sa riešili vzťahy medzi starým homofóbnym, rasistickým a už pomaly dementným otcom a jeho homosexuálnym synom s ázijským manželom v súčasnosti a len cez náznaky by sme sa dozvedeli jak fungoval uch vzťah v minulosti, tak je film z dobrej polovici zabitý nekonečnými flashbackmi. No a scény zo súčasnosti tiež nie sú žiadna sláva. Henriksen a aj Mortensen sa celkom snažia podať dobrý výkon, ale režijne ani tie hádky nie sú dobre natočené a postrádajú poriadne grády. Vyzerá to jak keby obidvaja herci predvádzali sólo výkony bez ohľadu na protistranu, takže vo výsledku pôsobia ako jednorozmerné figúrky. A Henriksen skoro až ako trápna karikatúra najhnusnejšieho dedka, ktorý neznáša všetky menšiny. Takže za mňa strašné sklamanie a Mortensen ako scenárista a režisér sklamal na celej čiare. 4/10.

Priemerný heist film o vykradnutí jedného trezoru v super duper zabezpečenej banke. Postavy dvakrát nezaujmú a ich motivácia je tiež slabá, takže mi bolo viacmenej jedno, či sa im to podarí. Je to naviac celkom banda tupcov, ktorú pán vševedko - mladý hlavný hrdina poučuje o absolútnych samozrejmostiach. Spôsob lúpeže je pre zmenu prekombinovaný, ale aspoň bola celkom zábava sledovať aké šialenosti si scenáristi vymyslia a bol som v napätí jak to vlastne dopadne. Záver ponúkne otvorené dvere pre pokračovanie alebo nejaké seriálové pokračovanie, ktoré nemám najmenšiu chuť začať sledovať. Ale kto má rád heist filmy, tak mu táto jednohubka bude celkom chutiť. 6/10.

Je to taká dvojepizóda seriálov typu X-Files alebo Psi Factor o rodinke, ktorá sa zapletie s mimozemšťanmi. Bohužiaľ práve ich stvárnenie je mizerné. V ľudskej podobe sú divní a v prirodzenej smiešni. Dejovo mi to tiež pripadá, že už v dobe vzniku to bolo tak 10 rokov za zenitom a dnes to už pôsobí úplne mimo. Jednu hviezdičku dávam za pár pekných poctivých analógových výbuchov a druhú za môjho obľúbenca Robertsa v normálnej civilnej úlohe a s cool briadkou. 4/10.

Dacascos väčšinu filmu stojí so sniperkou na streche, White sedí v kresle na policajnej stanici, Van Dam sedí v dodávke a Flanery sa hrá na Johna McClanea a drtí jedného zloducha za druhým v akčných scénach, ktoré by pripadali k smiechu aj súčasnému znudenému Willisovi. Rozpočet filmu padol na platy hercov a tých pár centov, čo sa zvýšilo, použili na tragikomickú scénu s CGI vrtuľníkom. Zvyšok filmu sa Flanery a no name borci poflakujú v nejakej budove. Legendárna srajda Trauma Center našla vážneho konkurenta. 0/10.