MIMIC

Ak by niekto natočil film s názvom "Masaker motorovou pílou" a odrazu zistím, že hlavným zdrojom desu nie je titulná píla ale čosi iné, zatlieskam už len za samotný nápad. Práve takúto stratégiu využíva film "Zombie Diaries". Tunajší prispievatelia netlieskajú - ak mŕtvoly nedosahujú aspoň rýchlosť zvuku, nápad je dokonale postrádateľný, však.

59 % za tak báječný film? To už účastníci projekcií českých láskavých a trpkých komédií prešli v roku 2006 na "vyšší" level? Preboha aký? Bergman zomrel, Allen presluhuje a Cameron nie je vyšší level.

Toto nie je normálny film, to je princezná so silikónovými prsiami. Preto sa tak páči. Mimochodom, domnievam sa, že tak často skloňovaná ekológia je len maskovacím manévrom, aby mohol byť tlmočený antiimperialistický, protibushovský obsah (zjavný napr. v trúfalej vete "Ak nejakí ľudia majú niečo, čo chceme my, urobme z nich nepriateľov a veďme proti nim vojnu."). Okato zdôrazňovaná ekológia teda slúži na odpútanie pozornosti, aby ten film mohli šťastné republikánske rodinky šťastne prežiť.

Je neuveriteľné, aké zadosťučinenie sa môže dostať okradnutým mŕtvolám, treba vidieť. Vynikajúci námet, po stránke scenáristickej i režisérskej nezvládnutý. Autori sa domnievali, že atmosféru psychologického alebo kriminálneho filmu (alebo oboch) dostatočne navodí samotná dráma Offenbachovej opery. Nenavodí. Ak sa nemýlim, herečka hrajúca Oľgu je totožná s talianskou herečkou hrajúcou novinárku v horore "Zombi Holocaust" (1980).

22%? Áno, aj takto vyzerá hodnotenie filmov v spoločnosti, kde sa dobrodružstvo s "Írmi, Cigánmi a rôznymi úchylákmi" nepovažuje za fantastické.

Aj keď je to film skutočne prekrásny (napr. Francesco "zašpinený" farbou), veľmi mi vadí trochu násilná didaktickosť, bez ohľadu na stupeň úprimnosti, s akou bola myslená. Budem sa to snažiť chápať ako pop-art pre širokú laickú verejnosť.

Veľmi zaujímavý, ale takisto i veľmi depresívny film o tzv. večnom ženstve. V tejto súvislosti ma napadá, či niekto niekedy nakrútil niečo o "večnom mužstve"... O takomto termíne som ešte nepočul, ale myslím, že recipročne by mal existovať.

Má to svoje muchy (rušivá kombinácia príliš naturalistického jazyka a málo uveriteľného vysokého štýlu typického pre komerčné slapstick komédie), každopádne ide o báječnú zábavu a zlatý fond Slovenskej televízie z post-revolučného obdobia. A ten geniálny názov... páni!

Ako nepriateľ všetkých stereotypov najväčšmi oceňujem obsadenie hlavnej postavy. Ani Agnieszka evidentne nepatrí k tým, ktorí vidia pseudopriamu úmeru medzi "veľkými" činmi a "veľkými" chlapmi. Takže namiesto trápneho hláškujúceho golema tu máme melancholický lyrizmus takmer dievčensky útleho Jiráčka. Všetci chlapi ho nenávidia, lebo "zničil legendu" (v skutočnosti preto, lebo je krajší). Dôležitejšia než obdiv mužského publika je však hercova prirodzená schopnosť dodať príbehu strednoprúdového filmu zdanie väčšej autenticity než by človek čakal.

Témou tohto seriálu nie je apokalypsa a vymiznutie ľudí zo zeme, ale celkom prozaický výskum integrity a stavu živých i neživých materiálov v rôznych časových intervaloch na základe všeobecných fyzikálnych, chemických a biologických zákonitostí. Je len plus, že tvorcovia demonštrujú teórie na veľmi efektných príkladoch a siahajú i po osvedčených megademolačných digitálkach, ktorých čistá funkčnosť je tu v príkrom kontraste k zvôli scenáristov takých filmov ako Armageddon alebo Drvivý dopad. Náhlu absenciu ľudí tu preto netreba vysvetľovať, pretože je púhym východiskom a akousi umeleckou licenciou na spôsob nekomerčného románu "Dissipatio Humani Generis" (Zmiznutie ľudského druhu) z roku 1972 od talianskeho spisovateľa Guida Morselliho (odporúčam). Je na vás či vás skôr osloví dych Memento Mori alebo informácia, že vietor a piesok za 90 rokov zničia betónové múry asi tak z 90 percent. Naozaj neviem, čo seriálu vytknúť, námet je skvostný, gradácia strhujúca. Ak niečo také uvidím v lepšom prevedení, tú hviezdu možno uberiem.