Gadamf

20. august 2009 - dátum, na ktorý nikdy nezabudnem, pretože je to deň D. Deň, kedy som videl najlepší film v mojom živote. Už len pri krátkom, útržkovitom zhliadnutí filmu som videl, aká neamerickosť a európskosť z Amélie z Montmartru sála. Najlepšie na tom ale bolo, že aj keď to má "len" 117 minút, tak som mal pocit, že to boli až tri hodiny aj napriek tomu, že ma to neskutočne bavilo. Film o živote a o kráse. A o tom, aký môže byť život krásny.

Toto je až neférové, že môžem dať najvyššie hodnotenie len 5 hviezdičiek. Budem musieť zrejme prehodnotiť moje vyhlásenie, že Amélia je môj najobľúbenejší film, pretože tento neskutočný úžasný zážitok, pri ktorom som sa (aj vďaka 3D) dostal do sveta Pandory a zžil som sa s ním, ma uchvátil.

Najvydarenejšou Leslieho paródiou som si dnes poctil jeho pamiatku, keď som si tento skvost pozrel v pôvodnom znení. Je jedno koľkokrát to vidím, vždy poteší, rozosmeje a človek si spomenie na detské časy, kedy tento človek bol pre mňa bohom zábavy.

Čo na to povedať... skrátka a jednoducho, francúzsky humor - zábava bez hraníc.