Pokri

Filmová dokonalosť vo všetkých detailoch. Slová sú zbytočné, treba si to vychutnať plnými dúškami a kochať sa majstrovstvom Darabonta a kompletného hereckého ansámblu.

Úžasný film. Režisérsky i scenáristicky perfektné, Spaceyho životná rola. Záver je geniálny aj napriek tomu, že mnohí tušíme, že sa to tak skončí. V kategórii krimidrám jeden z najlepších filmov histórie. A nestráca nič zo svojej pôsobivosti ani pri druhom či treťom sledovaní. Práve naopak, každé pozretie nám umožňuje postrehnúť nové a nové detaily, ktoré nás majú v priebehu deja priviesť k rozuzleniu.

Že je z toho nekonečná séria? Neprekáža mi to. Celé sa to začalo ako nizkorozpočtová premyslená one-room hra, ktorá sa stala kultom. V deji sú síce viaceré logické lapsusy, postavy konajú občas trochu iracionálne, no odpúšťam. Je to naprosto strhujúce, dômyselné a prekvapivé. A ako bonbónik geniálna hudba.

Jednoznačne najlepší kanibalský film z obdobia 70. - 80. rokov. Presvedčivá práca s kamerou, krásne prostredie a netradične zvolená hudba tomuto filmu pridávajú na pôsobivosti. Samozrejme, nie je to pre každého. No zatiaľ čo v Ženách od hluboké řeky alebo v iných kanibalských filmoch pôsobí násilie samoúčelne a jeho cieľom je len šokovať, tu je aj náznak filozofického presahu. Kto je skutočne surový a zlý? Na Deodata mám ťažké srdce za tie zvieratá, ale to nie je dôvod na zníženie hodnotenia. A vlastne? Zabíjali ich naozaj? Nie je to len ďalší reklamný trik, ktorý na rozdiel od toho o autentickosti dokumentu nie je možné vyvrátiť?

Mierna analógia s Dans ma peau. Ale tento art film je ďalej. V mnohom je to dokonalé a má to aj záver. Jednoduchý, no predsa.

Ťažký film, pri ktorom si nikdy nebudete istí, čo ste pochopili správne a čo nie. Prijať racionálne vysvetlenie iracionálna, ktoré nám film podsúva, alebo hľadať ešte niečo iné? Navyše to má celé zvláštne kolisavú atmosféru, ktorá v polovici akoby stráca dych, aby sa v závere roztočil strhujúci kolotoč. Z hľadiska réžie a hereckých výkonov perfektné, čo prispieva k plnému nástrelu. Americký remake zatiaľ nevidený, obávam sa, že s Cruiseom v hlavnej úlohe si to neužijem, no možno sa dočkám niektorých polopatistických vysvetlení.

Keďže som včera videl tematicky podobný film Unesené, neubránim sa porovnávaniu. Ale vlastne nie je veľmi čo porovnávať. Tento film je úplne iná liga. Skvele zvolený dokumentaristický štýl pridávajúci na autenticite (z komentárov mám pocit, že mnohým ľuďom uniká zásadná vec, ktorou je skutočný príbeh Dangoule Rasalaiteovej), oveľa uveriteľnejšie charakterové vykreslenie sympatickej hlavnej postavy, do toho dobre zvolená hudba. Neviem veľmi, čo tomu vytknúť, vôbec mi tu nechýbalo viac naturalistických scén, keďže sa ide po dramatickej linke príbehu.

Scenáristicky o kúsok slabšie ako Blomkampov najlepší kúsok District 9, no stále výborné. Opäť to pôsobí zámerne trochu béčkovo, no už len za sympatického robota Chappieho a prekvapivo výbornú dvojicu z Die Antwoord musím prihodiť aj piatu hviezdičku.