Pokri

Keďže som včera videl tematicky podobný film Unesené, neubránim sa porovnávaniu. Ale vlastne nie je veľmi čo porovnávať. Tento film je úplne iná liga. Skvele zvolený dokumentaristický štýl pridávajúci na autenticite (z komentárov mám pocit, že mnohým ľuďom uniká zásadná vec, ktorou je skutočný príbeh Dangoule Rasalaiteovej), oveľa uveriteľnejšie charakterové vykreslenie sympatickej hlavnej postavy, do toho dobre zvolená hudba. Neviem veľmi, čo tomu vytknúť, vôbec mi tu nechýbalo viac naturalistických scén, keďže sa ide po dramatickej linke príbehu.

Sugestívna psychodráma, ktorá vo svojej podstate nemá s hororom nič spoločné. Doménou sú pomalé zábery, ktoré vykresľujú psychiku hlavnej postavy. Nejde tu o naturalizmus a šokovanie, ale o zobrazenie spúšťača psychických problémov, ktoré môžu v niekom driemať roky bez toho, aby naplno prepukli alebo si ich dotyčný naplno uvedomoval. Podľa mňa výrazne nedocenený film, ktorý nedopláca na herecké výkony či režijnú stránku, ale na nevďačnosť témy a formy, keď od neho mnohí čakajú niečo iné.

Schumacher je neuveriteľne zvláštny režisér. Na malom priestore s jednou postavou dokázal vytvoriť geniálny film. Vlajkovú loď one-room subžánru. No len čo dostane priestoru a postáv viac, jeho filmy často klesajú na béčkovú úroveň. Ale čo, Telefónna búdka je skvelá a vďaka nej dávam šancu každému Schumacherovmu počinu.

Silné vo svojej druhej (prvej) polovici. Cesta za pomstou má svoje čaro najmä vďaka výborným naturalistickým scénam, ale dramatická vzťahová prvá (druhá) polovica už na mňa potom pri takto zvolenej chronológii príliš nefunguje. V Memente mal takto zvolený postup oveľa väčší zmysel, tu fungoval len v polovici filmu.

Prišlo mi to o čosi zrozumiteľnejšie ako Lost Highway, aj keď ruku do ohňa za to, že som to pochopil, nedám. Tak či onak ostávajú skvelé herecké výkony, parádna hudobná stránka a správne ponurá atmosféra. Pre mňa určite lepší Lynch, ktorého nemám na režisérskom piedestáli.

Nevyčítal by som Burtonovi, že sa odklonil od knihy (to spravil už Schaffner), ani, že sa odklonil od onoho prvého prevedenia na plátno. Všetci traja autori prišli s vlastnou pointou, čo je fajn. Trochu mi chýbala Burtonova poetika, ktorá dodáva jeho dielam osobité čaro, za mňa však skvelý záver, ktorý ocenia najmä čitatelia Boulleho.

Odpovedzte mi, či je to sci-fi a ja vám poviem ako to bolo s Protom. Ale aj bez toho je tu dosť indícií, ktoré naznačujú odpoveď na základnú otázku. Ak sa však rozhodnete prijať inú interpretáciu, môžete. Tak či onak vám zostane krásny komorný film so skvelými výkonmi ústrednej dvojice a podmanivou hudbou.

Amenábar a jeho trojitá dokonalosť - režijná, scenáristická i hudobná. Málo priestoru, málo postáv a napriek tomu veľmi hutná hororová atmosféra. Jeden z najlepších hororových filmov aké som videl aj s výborným záverečným twistom.

Zbytočný remake dokonalého španielskeho originálu, na ktorý sa nechytá. V prvom rade pre herecké výkony/obsadenie. Cruise nemá na Noriegu, Penélope si síce zopakovala rolu, ale nemá tu to kúzlo svojej mladšej verzie a Diazová zas nedosahuje protivnosť a nesympatickosť Nimriovej. Do scenára Crowe nič inovatívne, okrem štruktúry rozprávania príbehu a zjednodušeného konca, neprepašoval, akurát celý film poameričtil. Tri hviezdičky sú možno až príliš zhovievavé. Na druhej strane, nebyť Abre los ojos, vari by som zvažoval aj štyri.

Správne japonsky krvavé a akčné, hoci pritiahnuté za vlasy. K tomu pekné prostredie, skvelý hudobný sprievod a dosť zaujímavý záver. Neviem či ma potešil alebo sklamal, ale čakal som iné rozuzlenie.