curunir

,,...TAK A KTO SOM?" ,,TY SI NEJAKÝ PREJAV FREUDOVSKÉHO KOMPLEXU A SÚVISÍ TO NEJAKO S MOJOU MATKOU, ALE PREČO MÁŠ KRÍDLA? MÁŠ PEKNÉ NOHY A SI PÔVABNÉ STVORENIE, LENŽE JA ANI NEVIEM, KTO BOLA MOJA MATKA. SOM SIROTA, DROGY SOM NEBRAL A 60. ROKY SOM PREŠVIHOL AKO OBYČAJNÝ ÚČTOVNÍK." __ Pamätám si, že keď som ,,Hooka" prvý raz videl niekedy na začiatku milénia (možno ešte na konci 90. rokov), bol som skôr sklamaný, že miesto veľkého krvavého pirátskeho dobrodružstva som dostal detskú fantasy, o ktorú som nejavil záujem, zvlášť keď som na príbehoch z Krajiny-Nekrajiny nebol nikdy odchovaný. Pripomenutie po toľkých rokoch ma napokon utvrdilo v tom, že napriek najkritickejšiemu nazeraniu je ,,Hook" solídnym dielom, ktoré najväčšmi ocení (americké) detské publikum. Udeľujem mu priemerné hodnotenie nielen z hľadiska obsahu, ale tiež preto, že tieto ,,nostalgické obzretia sa za bezstarostnými detskými časmi" nemám rád a dávam si veľký pozor, aby som sa im vyhol aj v osobnom živote. Možno povedať, že Spielberg z pozície už úspešného režiséra si jeho realizáciou jednoducho chcel zaspomínať na detstvo a postava dospelého Petra v sebe nesie niekoľko odkazov na neho samého. Kde má svoje nedostatky obsahové spracovanie, ukazuje svoje kvality starostlivo odvedená formálna stránka, ktorá nielen vďaka výbornej robustnej výprave (,,Hook" mal vyšší rozpočet než neskorší ,,Jurský park") ale tiež za prispenia zvoleného nasvietenia a práce s kamerou dáva filmu špecifickú, ľahko melancholickú atmosféru voňajúcu ozaj čímsi vzdialeným. Hoffmanv úlohe známeho pirátskeho kapitána nie je zlý, no pri inom prístupe by sa z neho dalo vykresať snáď ešte viac, zato Williamsove hlášky zosmiešňujúce fantáziu detí sú na nezaplatenie. V rámci našich podmienok špeciálne oceňujem pôvodný český dabing z roku 1992. (11 597 hodnotenie, 285. komentár k filmu)

,,VZRUŠUJE MA KEĎ HĽADÍM NA PRÁZDNY INVALIDNÝ VOZÍK, ALE JA SOM LEN ČERPACIA STANICA, JEŽIŠ JE MAJITEĽOM NAFTOVÝCH POLÍ A MODLITBA JE BENZÍN." __ Vrcholom vydareného českého znenia by už bolo, ak by Sutherlandovho Homera Simpsona daboval Vlastimil Bedrna, ktorý to prepožičal hlas trpaslíkovi. Povedzme si však rovno, že film len veľmi ťažko ponúka niečo, čím by na väčšine svojej plochy vedel upútal a jeho celkové napredovanie sa odvíja od toho, že v podstate ani nie je veľmi čo rozprávať, nakoniec viaceré načrtnuté línie idú do stratena (náboženskí fanatici...). V literárnej predlohe mohlo všeličo inakšie a filmová adaptácia je iba nesprávne uchopená, pretože v podstate ide o príbeh Faye (viem si predstaviť, že o pár rokov skôr by túto fiflenu dobre stvárnila aj Faye Dunaway) a ,,(naivných) mužov v jej živote". Ako už bolo napísané, úchvatný záver je akoby odinakiaľ a pre mňa patrí medzi najnezabudnuteľnejšie filmové zakončenia. Vzhľadom na predchádzajúce komentáre ho netreba rozoberať, stálo by však na zváženie, ako by bol film hodnotený, ak by sa takto nekončil. Zaujímalo by ma, či sa to ozaj pri premiére ,,Bukaniera" udialo? (1003. hodnotenie, 87. komentár k filmu)

,,NATO JE VOJNA, ABY KAŽDÝ MAL MOŽNOSŤ VRAŽDIŤ, KOĽKO MU DUŠA ZAPRAHNE." __ Štvorhodinová epopeja vedená svojráznym Wajdovým režisérskym prístupom, scenáristicky patetická, zároveň charakterovo odlišná od iných historických veľkofilmov nakrúcaných v Poľsku v danom období určite neuspokojí každého. Dĺžku je prirodzene poznať a preto je pre diváka rozdelenie na dva diely žiadanou nutnosťou (pozrieť si film na jeden záťah by som dokázal iba za peniaze :-)). Samozrejme tiež vyvstáva otázka, či všetko vo filme obsiahnuté je nevyhnutné pre jeho plastické vyrozprávanie a či by sa prestrihaním najmä prvej časti, ktorá by celok skrátila na tri hodiny, nedosiahol rovnaký - možno aj lepší - výsledok. Wajda umne točí veľké celky s desiatkami komparzistov a kamera sa behom jedného záberu posunie aj o desiatky metrov. Počas vojnového ťaženia v druhej polovici filmu sa však snaží aj o zvláštne umelecké podanie, ktoré môže vyvolať otázku: ,,Čo tým chcel básnik povedať? / Načo to sem umiestnil?" Takéto počínanie je badateľné počas dobýjania Zaragozy (kedy postava Rafaela záhadne zmizne na celé minúty z príbehu), prípadne v sekvenciách ústupu (roztratenej) armády. Herecké nadanie mladého Olbrychského však nie je márne a už v začiatkoch kariéry presvedčivo preukázal, že patrí medzi najnadanejších poľských hercov. Po veľmi optimistickej predposlednej scéne ma rozčaroval následný nesmierne tragický záver. (54. hodnotenie, 5. komentár k filmu)

,,PEKNE TO POKRAČUJE. NIČ INÉ SOM ANI NEČAKAL." __ Na jednej strane vynikajúca atmosféra spájajúca v sebe krásnu divokú prírodu odľahlých hôr s neopakovateľným feelingom 80. rokov a slušným napätím, na druhej strane veľké množstvo logických nedostatkov, ktoré vo svojej podstate kreujú celý príbeh až do samotného záveru. Kompenzáciu okrem odhalených ženských predností - ktoré považujem v tej dobe v žánri za samozrejmosť -vidím vo vynikajúcom stvárnení ,,dvojčat" (ne)hercom Johnom Hunsakerom, ktorý zaostalým retardom snáď naozaj je. Preto aj napriek nedostatkom benevolentne udeľujem 3*, ostatne tu treba hodnotiť iným merítkom. George Kennedy je slabo využitý, hoci nikdy nebol v žánri hororu doma. (124. hodnotenie, 27. komentár k filmu)

,,MÔŽEM VÁM DAŤ BÁBOVKU?" ,,...AK VÁM NEVADÍ, ŽE JE ZO SOVIETSKEJ MÚKY?" ,,A TO MAJÚ SOVIETI NADBYTOK OBILIA, ŽE NÁM JU DODÁVAJÚ?" ,,NAOPAK, NEDOSTATOK, ALE S PRIATEĽOM SA PREDSA VŽDY PODELÍŠ O TO, ČO JE NAJVZÁCNEJŠIE, NIE?" ,,NIE JE TO LEN TAKTIKA?" __ Pozerám, že film bol uvedený do kín presne v príhodný čas tridstiateho výročia Víťazného februára. Ako napísali už mnohí predo mnou, z filmárskeho hľadiska ide o veľmi zlý film bez akejkoľvek snahy dramaturgicky niečím upútať diváka, akurát dnes majú takúto snahu aspoň nezmyselne hlúpe dialógy (,,A vieš, že reakční činitelia chceli zdražiť chleba?"). Film sa hrozne vlečie. Zo začiatku som ho pozeral s istým zaujatím, ale po hodine som dal radšej prednosť ,,Ben Hurovi", ktorý je síce takmer raz taký dlhý, pritom bolo jeho sledovanie na jeden záťah omnoho znesiteľnejšie. Kto nato išiel do kina, zaujímalo to vôbec niekoho, bral to niekto vážne? Dočolomanský si postavu Husáka ešte niekoľko krát zopakoval (Povstalecká história, Roky prelomu) Ku tomu, čo v P.S. napísal ,,Disk" sa v plnej miere podpisujem. (doteraz 437. hodnotení, 29. komentár k filmu)

,,...A ČO JE TEBE?" ,,BOLA SOM POSADNUTÁ DIABLOM, ALE UŽ NIE SOM." __ Prvý film mal dobrý scenár (vyhral Oscara aj Zlatý glóbus), druhý ho nemá a to je jeho hlavný problém. Tvorcovia scenára si mali vyjasniť akým smerom sa má dej uberať aby nepôsobil zbytočne, chaoticky, prekombinovane s náznakom pokusov o ,,akúsi psychoanalýzu" a preto než hororom, je zastúpený rýdzo dramatickými prvkami občasne prerastajúcimi do napínavejších momentov. Film nie je natoľko otrasný žeby sa nedal pozerať - ako tu mnohí píšu - iba v ňom máločo funguje. Z formálneho hľadiska ide o solídnu záležitosť, dokonca miestami s veľmi uhrančivou vizuálnou stránkou a Morricone, narozdiel od toho rušivého mála z jednotky (zastávam názor, že prvý film mal byť úplne bez hudby) pomáha umocniť nejednu z rutinérsky pôsobiacich scén. Zaujímavým je povšimnutie si rozdielnych paralel, ktoré režisérov oboch filmov postretli. Friedkin si po triumfe prvého filmu zničil - hoci neprávom - kariéru ,,Mzdou strachu". Boorman zasiahnutý nielen chorobou počas nakrúcania, ale tiež zlým prijatím ,,Kacíra" sa striasol smoly keď následne realizoval jeden zo svojich najslávnejších filmov ,,Excalibur". Ako povedal Nietzsche: ,,Čo nás nezabije, to nás posilní." (1494. hodnotenie, 84. komentár k filmu)

,,POTREBUJEME IBA ZÁPALKY A GURÁŽ... A JA TO VŠETKO MÁM." __ Verím tomu, že úvod filmu predstavuje pre Tarantina učebný materiál a studnicu inšpirácií pre jeho vlastné projekty. Jednoducho napísané - prvých 30 minút je absolútne výborných, priam špičkových. Okrem povinnej originality, tu nechýba cynický humor, nadhľad, dekadencia a podstatne viacej explicitného násilia, než dovtedy predtým Leone ukázal (čo je badateľné aj v celom zvyšku príbehu). Hoci aj potom nasleduje veľmi svižná a zábavná jazda, od druhej polovice filmu, kedy sa úlohy hlavných protagonistov takpovediac otočili a kedy všetko naberá omnoho vážnejší ráz, sa rozprávaniu už natoľko dobre nedarí upútať divácku priazeň. Nedostatky v tejto oblasti vidím apriórne v strihu, teda, že z príbehu mnoho dôležitých scén chýba. Dĺžka filmu sa pritom blížila ku dva a pol hodine, čiže išlo o najdlhšiu z troch verzií. Alebo žeby Leonemu chýbali financie a ozaj toho viacej nenakrútil? Určite by sa tiež dalo polemizovať, či by bolo možné rozviť charaktery vedľajších postáv, keďže napr. hlavná záporná postava vojenského kapitána má iba o málo viac hereckého priestoru než komparz. Aj s vyslovením polemiky však ide o výborný film, ktorého hodnotenie možno časom upravím k najvyššej hodnote. Leoneho totiž s veľkým predhľadom zvláda nakrútiť akčné scény, obaja hlavní predstavitelia sú úžasne sarkastickí (,,...a keď spadnem budú musieť prekresliť mapy."), Morricone je menej westernový a viacej popový, občas experimentálny a dokonca aj melancholicky zasnený. Jeden z najlepších Leoneho filmov, pri ktorom som sa neubránil myšlienke na kvalitný remake, rozširujúci z hľadiska spracovania skôr poskromnú tématiku Mexickej revolúcie. (1555. hodnotenie, 161. komentár k filmu)

,,TIEŽ SA MI TO STALO KEĎ SOM TU BOL PRVÝKRÁT." ,,KEDY SI TU BOL PRVÝKRÁT." ,,NIKDY." __ ,,2010", pokračovanie azda najslávnejšieho sci-fi filmu všetkých čias, má viacero chýb súvisiacimi nielen s jeho napojením na ,,prvý film", ale tiež v celkovom dramaturgickom, obsahovom i profesnom prístupe. Z celkového hľadiska nejde o zlý film, ale o dobrý priemer. Snímke predovšetkým uškodila celá politická rovina, ktorú nakoniec príliš nepotrebuje a jej použitie o to zbytočnejšie, že o nič také nešlo predtým ani Kubrickovi. Ako napísal ktosi v diskusii, ozaj prichádza ku strate nadčasovosti príbehu. Krátkozrakosť tvorcov umiestniť do roku 2010 - teda do pomerne ďalekej budúcnosti - súperenie medzi USA a ZSSR sa dá ospravedlniť iba pálčivosťou vrcholiacej Studenej vojny, vtedy veľkého problému sveta. S takouto predstavou budúcnosti toho obdobia som sa však v kinematografii nestretol prvý raz. Treba povedať, že po obsahovej stránke ,,Druhá vesmírna odysea" disponuje hutnejším dejom, väčším počtom dialógov a teda i doslovnejších vysvetlení, pritom by sa z príbehu dalo vyťažiť aj viac. O väčšinu oscarových možností ju toho roku obral Formanov ,,Amadeus", hoci treba pripustiť, že aspoň cena za zvuk je pomerne otázna a víťazstvo ,,Indiana Jones a chrám skazy" v kategórii vizuálnych efektov nie je tiež úplne zaslúžené. Po technickej stránke je ,,Rok prvého kontaktu" aj po rokoch stále na veľmi slušnej úrovni a efekty zostarli iba minimálne. Skôr mi chýbala výraznejšia atmosféra, aj keď jej neprikladám za vinu, že som počas sledovania dva razy zaspal, pretože sa mi to stalo aj pri Kubrickovi a vo všeobecnosti v poslednej dobe takmer pri každom filme. (3240. hodnotenie, 219. komentár k filmu)

Ôsmy film Quentina Tarantina? Veď je už predsa v poradí deviaty, len si stačí poriadne zrátať. Na ,,Osem hrozných" som sa tešil viac než na hociktorý iný film od tohto režiséra, keďže prisľúbeniami a lákadlami mali byť hlavne 70 mm kamera, predohra a medzihra ako zo starých hollywoodských bijákov a v neposlednom rade hudba legendárneho skladateľa, ktorého Tarantino neskryto obdivuje a ktorý by takýmto veľkým, dlho očakávaným hollywoodským trhákom mohol na staré kolená zažiť veľký comeback a možno by sa vďaka ,,nadupanému" soundtrackom dostal do ešte širšieho povedomia. Keď som si pozrel prvé ukážky a zistil som, akú má film minutáž, vyvolalo to vo mne trocha rozpaky. Tarantino robil s materiálom, ktorý poriadne nevyužil a veru s ním ani viac urobiť nemohol, keďže scenár je aký je. Je nutné nakrúcať 70 mm kamerou, keď príbeh vo svojej podstate apriori nie je vôbec založený na obrazovej stránke a ozaj boli nutné tie plus mínus tri hodiny? Ak sa oprostíme od siahodlhých dialógov - bez skúmania nakoľko sú vydarené alebo potrebné - film ako taký má až smiešne jednoduchú zápletku. Okrem inšpirácie ,,Vecou" a inými snímkami mi film prišiel tiež ovplyvnený úvodnom scénou z ,,Vtedy na západe", akurát, že je celok viacej prekrútený a upravený (hoci porovnajme: Leone vo svojom miernom tempe všetko podal za 15 minút, Tarantino potrebuje 3 hodiny). ,,Osem hrozných" má však viacero spoločných atribútov aj so skvelými snímkami ,,Veľké ticho" alebo ,,Deväť hrdlorezov" , ktoré už dlhšie volajú po poriadnom remaku, ktorý by ešte viacej vyšperkoval prípadne spojil do konzistentného celku. Je preto istá škoda, že sa Tarantino nevydal práve takýmto smerom a miesto toho prišiel s príbehom, ktorý by sa viacej hodil na divadelné dosky. Prečo také haló robil pár týždňov pred premiérou okolo komorného príbehu možno iba z jeho starosťami ohľadom ukradnutého scenára, čo by mohlo mať vplyv na úspech celého projektu. (9568. hodnotenie, 923. komentár k filmu)

,,AK TI POHĽAD NA MŇA NIE JE POCHUTI, NEMALA SI SPADNÚŤ Z METLY." __ O ,,Liečiteľovi" a chvále na neho počúvam už od jeho premiéry, vrátane častých postrehov, podľa ktorých vyzerá skôr na vysoko rozpočtovú produkciu v štýle ,,Kráľovstva nebeského". Plne sa s týmto názorom stotožňujem, avšak okrem sugestívneho vizuálneho spracovania je ešte dôležitejší príbeh, ktorý si ma okamžite získal a ani na chvíľku ma počas svojej obsiahlej minutáže nenudil. Celkový kontrast medzi zaostalou Európou ,,doby temna" v období pred prvou krížovou výpravou a po všetkých stránkach vyspelým Blízkym východom je úchvatný. Napadla ma replika z Costnerovho ,,Robina Hooda", kedy sa ho Freeman pýta: ,,Ako mohli takí nevzdelanci ako vy dobyť Jeruzalem?" - pričom dostane odpoveď: ,,Boh vie.". Až práve krížové výpravy, ktorým celý dej predchádza, pomohli vďaka kontaktom a zoznámením sa s východnými znalosťami vtedajšiu Európu civilizovať. Z hereckých výkonov sú najzaujímavejší Skarsgård a predovšetkým Kingsley, ktorý predviedol jeden zo svojich najlepších výkonom za... neviem aké dlhé obdobie, zvlášť keď je už dlhšiu dobu účinkuje vo filmoch skôr kolísavej úrovne. (9109. hodnotenie, 482. komentár k filmu)