curunir

,,...PRE SPRAVODLIVOSŤ MUSÍME ÍSŤ ZA DONOM CORLEONOM." __ Slávne a kultové dielo podľa nemenej známej knihy Maria Puza býva označované za jeden z najlepších filmov kinematografie o čom nielen svedčí tunajšie umiestnenie v top 200 na 4. mieste, ale aj na IMDb na 1. a Americký filmový inštitút ho dosadil na 2. miesto, hneď za Občanom Kaneom ako najlepší film v dejinách. Film má naozaj svoje prednosti, za ktoré si tieto ovácie zaslúži, zároveň však musím povedať, že za Coppolov najlepší film by som ho neoznačil. Akoby celý film bol vystavaný iba na naozaj bravúrnom výkone Marlona Branda robiaci z neho najlepšieho herca v dejinách a celkový efekt bol tak zatienený (rovnako to platí aj u Apokalypsy, kde je dokonca uvedený ako hlavná postava i keď má vo vyše 3 hodinovom filme sotva 10 minútový štek). Inak sa Coppolovi v mnohých oblastiach podarilo film dobre v ukázať, či už je to vykreslenie postupne vzostupu mafiánskych rodín v Amerike tak aj daň, ktorú za to vo svojich vojnách niesli (veľmi pôsobivé bolo brutálne zavraždenie Sonnyho). Pôsobivé, avšak aj miestami trocha zbytočne dlhé a naťahované, poslednú polhodinu som len nevraživo pozeral na hodinky. Snáď mi bude odpustené.

Ak mám povedať pravdu, predtým som o tomto filme vôbec nič nevedel, snáď iba to, že sa umiestňuje v rebríčkoch medzi najlepšie hodnotenými filmami. Taktiež jeho dej sa zo začiatku odhaľuje skôr ťažšie a až postupne človek zisťuje, že má dočinenia s drogovom problematikou. Snáď v tomto obore patrí naozaj medzi špičku, no predsa len nespĺňal všetky požiadavky pre to, aby dostal odo mňa plné hodnotenie. ,,Requiem za sen" naozaj nemá veľa chýb; herecké obsadenie a výkony sú výborné, rovnako aj technická stránka (najmä strih a zvuk) a treba tiež oceniť Aronofského zaujatie pre tému. Vidieť, že sa do nej mladý režisér pustil s plnou vervou, len niektoré veci nedotiahol k dokonalosti. Samotný dej v druhej polovici filmu, keď postupne vrcholí, mi cez stále sa opakujúce strihy nudným i keď záver je aj vo svojej istej nechutnosti (Harryho ruka bola otrasná) veľmi pôsobivý. Je veľkým pozitívom, že Aronofsky sa nebál zaísť až k maximu. Čo sa mi však z celého filmu vrylo najviac do pamäti je strhujúci soundtrack, predovšetkým jeho husľová pasáž (výborne sa hodiaca pre traileri) vyjadrujúca úplnú bezradnosť hrdinov, ktorý mi znie v hlave aj keď píšem tieto riadky. Túto hudbu je možné pokladať za to najlepšie z filmu a u mňa má miesto medzi tými najvýraznejšími hudobnými motívmi a pochybujem, že na ňu už niekedy zabudnem. Do drogovej problematiky sa veľmi nevyznám, myslím si však, že tento film ju podal naozaj reálne, a je veľmi možné, že po druhom vzhliadnutí mu udelím plné hodnotenie, od ktorého nemá naozaj ďaleko.

Stroskotanca je za novodobé spracovanie Robinsona Crusoa možno považovať len čiastočne, pretože jeho názov je istým spôsobom metaforou a práve v originálnom (obtiažne preložiteľnom) pomenovaní lepšie pochopíme zmysel filmu. V takomto prípade je mu potom možné prepáčiť aj trocha pretiahnutý záver, keďže práve na ňom stojí druhá rovina príbehu. Hanks zvládol svoju úlohu naozaj dobre, jemu česť, a tohoročný Oscar sa mal miesto skrz-naskrz neurážlivého výkonu Russella Crowa za Maxima ocitnúť predsa len opäť v jeho rukách. Podistým však na neho padá tieň nemenej bravúrneho výkonu Wilsona (nominácia na MTV Awards), ktorého odchod je natoľko dojemný, že mi vháňa slzy do očí aj po opakovanom pozretí.. Škoda ho a okamžite sa naskytá otázka, ako ďalej by sa vyvíjal ich vzťah, ak by sa dostal s Hanksom späť do civilizácie (náznak odpovede si možno všimnúť v záverečnej ceste autom). Z obsahovej stránky by možno nebolo zlé, ak by sa Zemeckis trocha viac povenoval samotnému ostrovu, ktorý mal v sebe predsa len rôznorodý vedľajší dejový potenciál, keďže Hanksov niekoľko ročný pobyt tu je de facto obsiahnutý iba v zopár dňoch.

,,...ALE JA MÁM STÁLE POCIT, ŽE PRE VÁS ROBÍM STRAŠNE MÁLO." __ Pravdepodobne naozaj najlepší film v českých dejinách by som za horor neoznačoval (vôbec som sa pri ňom nebál ani nemal žiaden strach), skôr by som ho nazval morbídnou drámou s prvkami humoru. Inak sa mi už len veľmi ťažko hľadajú vhodné slová, myslím, že tu už všetko bolo vypovedané. Rudolf Hrušínský zahráva neuveriteľné partitúry, kde vynikajú hlavne jeho neustále monológy (,, POHREB ŽIAROM JE ÚPLNE ĽUDSKÝ, ZBAVÍ ČLOVEKA DOKONALE STRACHU PRED SMRŤOU.") , postupne majúce vinou jeho nejednoduchého zamestnania ideologický postoj s mylným posolstvom spásy celej spoločnosti. Taktiež výborne si s filmom slovenský režisér Juraj Herz, ktorý mu dal krásne morbidný, občas groteskný náboj, hypnotický svojim až ľadovo kľudným tempom, ktoré je naozaj bravúrne zostrihané, takže ani technickému spracovanie sa nedá naozaj nič uprieť. Videl som, už ma môžete len spáliť. ,,NIKTO NEBUDE TRPIEŤ, SPASÍM ICH VŠETKÝCH..."

Pri tomto filmu, rovnako tak aj pri mnohých ďaľších platí, že dokument s nakrúcania je omnoho lepší ako samotný film, kde sa zdá, že Jacksonovi nepodarilo vystihnúť ducha predlohy a svoj detský sen. A aj keď sa prakticky jedná o štandratný dokument z nakrúcania, Denník režiséra svojimi takmer štyrmi hodinami podrobne a pútavo mapuje priebeh 131 dňového nakrúcania, pričom z väčšej časti sa sústreďuje výpravné a technické spracovanie filmu. Niektoré pasáže siahodlhého dokumentu však vyznievajú časom stereotipne, taktiež mi trocha účelový, akoby tvorcovia chceli predbehnúť svoj úspech, pričom treba povedať, že vo výsledku sa žiaden oslnivý triumf nekonal. Najviac sa mi páčil v závere rozbor scény zápasu Konga s tyranosaurami.

Tento film skvelo ukazuje ako ľahko sú ľudia manipulovateľní a taktiež aká obrovská je sila a vplyv reklamy i keď v koži dvoch študentov FAMU by som rozhodne byť nechcel. Taktiež musím povedať, že veľmi nechápem prečo chceli tento podvod zrealizovať resp. skutočný dôvod nebol vo filme dostatočne vysvetlený. Náramne som sa bavil ako sa horda ľudí hnala kúpiť digitálny fotoaparát za 1600 Kč alebo televízor za 500 kč a s ich výhovorkami typu: ,,ja som to vedel", alebo ,,aspoň sme sa prešli" po tom čo zistili, že ich podviedli sa mi to akosi nepozdávalo. Inak dokument celkom pekne ukazuje celkový vývoj ,,podvodu storočia" , jediné čo mi vadilo bola čiastočne rozťahaná dĺžka a tiež niektoré odborné kecy (o výzdobe Sixtínskej kaplny a pod.) údajných profesionálov.

Keď som bol malý, patrila Planéta Krull medzi mojej najobľúbenejšie filmy. Hlavne na mňa zapôsobili priam nezničiteľní Zabijaci, ktorí slúžili temnému Netvorovi (po rokoch však vyzerá svojim finálnym spracovaním dosť biedne, skôr mi prišiel ako nafúknutá bublina, i keď nemôžem zabudnúť na scénu keď si princ Colwyn myslí, že ho zabil hviezdicou, príde k nemu a Netvor sa pohne :-), a veľmi ľúto mi bolo kyklopa, ktorý sa obetoval aby sa mohli hrdinovia dostať do Čiernej pevnosti :-(. Keď som tento film videl po rokoch, skôr som sa na ňom zabával, pretože trpí množstvom nedokonalostí, všakovakými hereckými výkonmi i keď nad tým, že sa snaží vykrádať všetko od Pána prsteňov cez Star Wars som sa naozaj nikdy obzvlášť nezaoberal. Samozrejme cez toto všetko má tento film aj svoje klady, či už to je heroická hudba začínajúceho Jamesa Hornera s jednou z najlepších filmových main theme, taktiež aj veľmi pekná výprava (Čierna pevnosť pôsobí naozaj podmanivo). Krull z celkového pohľadu pôsobí skôr ako film pre deti než seriózna fantasy typu Pán prsteňov, ktoré v 80. rokoch zažili taký boom.

Film, ktorý popisuje život vo vilniuskom ghete počas druhej svetovej vojny, pričom sa sústreďuje na vzťah nemeckého dôstojníka Kittela (Sebastian Hulk) a židovskej speváčky Hayi (Erika Morozsán) až do osudných dní konca vojny. Film sa ale dá označiť za čajíčkový odvar Schindlerovho zoznamu, možno vinou svojho lacného skôr televízneho spracovania slabo využíva svoj potenciál a disponuje množstvom zbytočných a zďlhavých pasáží. Ani po stránke hereckého obsadenia nijak nevyniká, snáď jediné čo ma na tomto filme trocha zaujalo bolo duo židovských hercov muž+žena, pričom tá vyzerala ako bábka a v dojemnom závere (snáď iba kvôli jeho pôsobivosti dávam 3*) svojimi hereckými kreáciami obetovala a zachránila tak životy mladého páru a ich dieťaťa. (1. komentár k filmu)

Od tohto filmu som nič svetaborné nečakal a nič také sa v podstate ani nekonalo čiže sa dá povedať, že som bol celkom spokojný - ako ekologická agitka rozhodne nefunguje a určite to nebolo ani jeho poslaním. Film je pomerne stroho podaný, nemožno čakať nejaký nával emócií, tiež sa mi zdal byť v niektorých častiach nedopovedaný alebo prehnaný (nezdá sa mi, že by všetko mohlo tak rýchlo postupovať), čo sa týka najväčšej zložky filmu vizuálnych efektov čakal som niečo lepšie, digitálnosť s toho cítiť na každom kroku, najviac mi vadili digitálny vlci (alebo tak minimálne pôsobili). A aj keď keď Emmerich neodviedol svoju réžiu nijak zručne, dá sa povedať, že aj keď má film dosť predvídateľný dej nenudil som sa pri ňom a pohľad na Emmy Rossum tiež celkom ujde :-). Film v ktorom aj cez jeho bombastickosť o nič nešlo.

Nie som veľkým prívržencom muzikálov a ani od Sweeney Todda som neočakál nič prelomové alebo niečo také, čo by ma výraznejšie oslovilo. A moje sklamanie sa len znásobilo. Hlavným dôvodom je jeho chladné podanie, úplne sa vytratila rozprávkovo-mystická atmosféra, ktorú Burton do svojich filmov vkladá oproti tomu sa vyrútili iba potoky krvi (chudák Rickman si naozaj nezaslúžil takto zomrieť) , ktoré by mohol Sweeney Toddovi hocijaký horor iba závidieť. S toho potom plynulo aj to, že Depp sa mi zdal byť celý čas značne nesympatický. Kladov má tento film naozaj pomenej, snáď len obstojné výtvarne spracovanie (i keď na Burtona mi to prišlo trocha slabšie) a slušná hudba i keď spievania tam na mňa bolo až moc. Vo výsledku sa dá povedať, že som sa miestami nudil viac než je zdravé, nespomínam si na nič čo by ma výraznejšie zaujalo takže veľmi slabé 3* sú z mojej strany tiež len pre akési uznanie Burtonovi.