jojoping

Desať rôznych príbehov inšpirovaných desiatimi prikázaniami by boli celkom fajn, keby boli uvádzané ako jednotlivé skeče. Väčšina z nich bola dobrá a dalo sa nich dobre zabaviť. Ako celovečerný film to ale nefungovalo. Premostenia medzi jednotlivými scénkami boli trápne a v konečnom dôsledku aj film ako celok vo mne nezachoval práve dobrý dojem. Škoda, určite sa dalo z tejto témy dostať viac.

Ja neviem čo všetci proti tomuto filmu majú. Mne splinil to, čo dobrá komédia má, ja som sa dobre zabával. Miest, kedy som sa zasmial tu bolo viac než dosť.

Ďalší z rady filmov, ktoré sa na nič nehrajú, ich jediným poslaním je zabaviť diváka. A tomuto filmu sa to viac-menej podarilo.Miestami na mňa pôsobil Jacke Chan trochu unudene a Chris Tucker zas trochu ujeto. Medzi nimi to veľmi nešlapalo, scenár bol slabý a napriek tomu, výsledný dojem nebol najhorší a ja som si pri tomto filme dobre oddýchol a miestami aj zabavil.

Slušne natočená rozprávka zo života detí žijúcich v sirotčinci. Nie je v nej nič nového, ničím neprekvapí, ale aj tak sa na ňu dobre pozerá. Ako plus by som hodnotil malebné prímorské scenérie, ako mínus nábožensky poddtón a mravoidne poučný záver, v celkovom hodnotení ale prevláda plus.

V šestke Prcičiek nejde o nič vážne, ide len o to jedno. Množstvo kôz, bobrov a oviec prezradí, že je to riadna zverina. Určite zábavnejšie ako posledné diely. Popri "vážnejších" filmov Knocked Up a Superbad je toto len čistá zábava. Kto tento jablkový koláč zoberie z tejto stránky určite si pochutná.

Emocionálne veľmi silný film. Veľmi hustá atmosféra z ruského podsvetia bola cítiť po celý film (až na uvoľnený záver), krvavé scény boli podávané bez príkras a všetci herci boli absolútne presvedčiví. Ľahko im bolo uveriť, že naozaj pochádzajú z Ruska a boli vychovávaní v kriminálnom prostredí. Pápa Semjon bol neuveriteľne realistický a rešpekt budil len pohľadom. David Cronenberg opäť odviedol kus poctivej roboty a zasluhuje si pochvalu.

Kombinácia mojej najobľúbenejšej herečky (Jodie Foster) s predstaviteľom z jedného z mojich najobľúbenejších seriálov (Naveen “Sayid“ Andrews - Lost) vytvorila jednej z mojich najočakávanejších filmov roka. Jodie ako vždy nesklamala, podala opäť výborný výkon. Naveen sklamal, ale nie výkonom, ale tým, že sa vo filme objavil poredšie, ako som čakal. A čo film? Ten zostal niekde na pol ceste medzi sklamaním a absolútnym potešením

David Slade v predchádzajúcom filme V pasti dokázal na malom priestore s minimom hercov udržať napätie po celý čas. Tentoraz sa rozhodol pre väčšie bojisko a znova potvrdil, že je majstrom atmosféry. Pod jeho taktovkou sa práca kameramana, strihača a zvukára premenila na takmer dokonalý technický kúsok. Škoda, že sa k nim nepridali aj scenáristi, keby dopracovali dej, mohol sa tento horrorík stať kultom. Poblednuté príšerky sa (ako je už pomaly zvykom) preháňali úžasnými rýchlosťami, občas mi z nich aj nabehli zimomriavky, ale väčšinu filmu nepôsobili veľmi strašidelne. Josh Hartnett zo začiatku pôsobil nevýrazným dojmom, ale postupujúcim časom sa rozšupol a na konci bola radosť sa na neho pozerať. Určite odporúčam pre priaznivcov hororov, na svoje si prídu aj priaznivci akčných filmov a pre milovníkov romantární sa tu nájde tiež nejaká scénka.

Nesmiešna komédia, ktorá si ale určite nájde svoj okruh priaznivcov. Ja osobne som očakával viac ako som dostal. Na zopár fórkoch som sa pobavil, ale väčšinu času film prebiehal akosi bez života.

Ručná práca sa všade vo svete hodnotí veľmi vysoko a v tomto filme to platí obzvlášť. Marianne Faithfull tu výborne zahrala postaršiu dôchodkyňu, ktoré je vplyvom okolností donútená chodiť do práce. Po počiatočnom ošívaní je ale vidieť že sem chodí rada a práca sa jej stane koníčkom. Dopomáha jej aj charizmatický Miki Manojlovic a nebyť týchto dvoch hercov určite by film stratil svoje čaro. Napriek riešeniu závažnej otázky (ochorenie vnuka) na mňa film pôsobil uvolnene a ja som sa pri ňom dobre bavil.