Petra321

Som veľký fanúšik slow burn romances a toto bola rozhodne jedna z nich. Dej bol pre mňa osobne niečím novým alebo možno skôr nie až tak odkukaným, vďaka čomu som od neho nedokázala odtrhnúť oči. Hlavné postavy mi sadli takmer okamžite, hoci Bai Langov panický strach so zubárov mi prišiel neskutočne cringe. Napokon sa ale jeho správanie vysvetlilo a všetko zrazu dávalo dokonalý zmysel. Ako čerešnička na torte sa mi veľmi páčila úvodná scéna, otvárajúca každú epizódu.

Takto... Nebolo to vyslovene zlé, ale takisto to nebolo ani vyslovene dobré. Osobne mi prekážala chýbajúca chémia medzi hercami dvoch hlavných postáv. Príbeh ako taký mal niečo do seba a postavy boli takisto vykreslené pomerne dobre. Seungjunovo správanie dávalo zmysel v spojitosti s jeho minulosťou, o ktorej by som sa ale rada dozvedela viac. Jaehyun je také zlaté slniečko, ožarujúce všetko naokolo, vrátane tmavých spomienok Seungjuna. Tieto dva prvky môže vytvoriť naozaj skvelý príbeh a Happry merry enging ním naozaj mohol byť, lenže potenciál, ktorý do toho vložili, nebol dostatočne naplnený.

Musím priznať, že obe hlavné postavy som nie jeden raz chcela poriadne prefackať, aby sa spamätali a začali sa správať normálne. Obaja sa miestami hrali na hrdinov, hoci v skutočnosti pripomínali skôr presný opak ako napríklad vo chvíli, keď sa jeden prosil druhého, aby sa s ním porozprával, no ani jediný raz mu nenapadlo povedať to aj cez dvere, ktoré istote neboli zvukotesné a podľa mňa celý internát vedel, čo sa medzi nimi dialo. Celá situácia, ktorá tomu predchádzala sa mi nepáčila, rovnako ako aj niektoré ďalšie veci, no po dlhšom uvažovaní som prišla k záveru, že dej bol zameraný presne na tieto nedostatky. Na rozdiel od iných BL-iek, v ktorých sa v druhej polovici často stretávame s nedorozumeniami, ktorých jediným účelom je natiahnutie deja, sem zapadli celkom dobre. Mám voči nim isté výhrady, nemôžem povedať, že nie, no ako som už spomenula, dej Love mechanics sa od samého začiatku sústreďoval na vnútornú bolesť oboch hlavných postáv a ich vzájomného vzťahu. Priznávam, že niekde v polovici som si povedala, že Vee by to mal vzdať a nechať voľnú cestu Nueovi, pretože niekedy, pokiaľ niekoho milujeme, je lepšie ho nechať ísť a v tomto presvedčení som bola dosť dlho, no napokon som rada, že si medzi sebou všetko vyjasnili a že skončili presne tak ako skončiť mali.

Spojenie Bad buddy a 1000 stars bolo bol asi jedným z najlepších nápadov GMM TV. 1000 stars som ešte nedopozerala do konca, ale v dohľadnej dobe sa k tomu určite dostanem, pretože Our skyy 2 ma presvedčilo, že si to zaslúži druhú šancu. Pat, Pran, Tian a Pupha boli dokonalým kombom a navzájom sa krásne dopĺňali, čo v prostredí severného Thajska vytvorilo nádherná atmosféru. Ich príbehy sa krásne prepojili a záverečné scény boli jednoducho dokonalé a krásne ukončili oba príbehy. Pat a Pran sa držali svojich nekonečných škriepok a Tian a Pupha doplnili svojich 1000 hviezd.

Začalo to pre mňa nie práve najpútavejšie, potom sa dej trochu rozbehol, tesne pred koncom to všetko znova opadlo, no posledné scény boli naozaj krásne. Tri hviezdičky sú možno málo, do štyri by zasa boli veľa. V priebehu jedného večera sa postavy zblížili enormne rýchlo, čo mi tak trochu prekážalo, no napokon sa ukázalo, že Lee Joon bol v prvom rade rád, že konečne spoznal niekoho, ku komu môže byť úprimný. Opäť sa potvrdilo, že protiklady sa naozaj priťahujú, aby sa mohli vzájomne dopĺňať.

Tieto dve epizódy som videla krátko na to ako som dopozerala A boss and a babe, takže pre mňa boli v podstate ako priamym pokračovaním seriálu. Páči sa mi ako si hlavné postavy vymenili svoje roly. Spočiatku som len pretáčala očami so slovami: ,,Zase?" Pretože kto videl všetky epizódy Our skyy 2 vie, že asi v troch rôznych príbehoch použili túto výmenu, lenže k všetkým trom sa to hodilo a skvelo to zapadlo do deja. Konečne som pochopila, prečo sa Guna všetci báli a prečo všetci venovali Cherovi pohľady, ako keby mal zajtra nastať jeho pohreb. Prekvapuje ma však, s akým pokojom Gun vzal rolu stážistu a že sa ani jediný raz nesťažoval. Popravde, nemyslím si, že Gun by sa naozaj dokázal takto zachovať, no to je už iba drobná čerešnička na torte.

Dovolím si povedať, že po tomto som na veľmi dobrej ceste k tomu, aby som sa skamarátila s K-BL drámami. Miestami mi vadila neorganizovanosť scén a fakt, že som nevedela, či sa niečo odohrávalo v minulosti alebo prítomnosti, no takýchto situácii nebolo veľa, takže nejde o nijaký veľký problém. Príbeh bol pekný a herci zo seba vyťažili maximum v emotívnych, ale aj roztomilých scénach.

Najneočakávanejšia scéna v celej BL industry... If you know, you know. If you don't, then watch.

Som si istá, že to mohlo byť dobré, ale nebolo. Vydržala som pri troch epizódach a aj to iba preto, lebo končili cliffhangerom, ale ďalej už naozaj nejdem. Možno keby sa trochu viac pohrali s hudbou, keďže tam je pomerne veľké množstvo nemých scén... V budúcnosti tomu dám jednu šancu a možno zmením názor, no zatiaľ ma to nijako neoslovilo.

Wau. Nemám slov. Trochu som sa obávala, ale napokon som nemohla odtrhnúť oči, pretože to bolo neskutočne zlatučké. Hlavné postavy boli úplne dokonalé, rovnako ako aj chémia medzi nimi a všetko s nimi spojené. Kancelárske prostredie môže ponúknuť naozaj zaujímavé situácie a o to lepšie to je, keď sa medzi postavami vyskytuje také množstvo rozdielov, ktorými sa vzájomne dopĺňajú. Thoop bol skvelou vedľajšou postavou a už pri jeho prvej scéne som vedela, že ho budem milovať. Mal plné právo reagovať tak ako reagoval, a napokon sa poučil zo svojich vlastných chýb. Čo sa mi nepáčilo, boli niektoré zápletky zo Cherovej minulosti, ktoré len tak z ničoho nič zasiahli prítomnosť. Viem, že už by som si konečne mala zvyknúť na to, že detské traumy alebo čokoľvek nepríjemné z detstva jednoducho patrí k thajským drámam. Možno, keby sa tomuto venovali trochu dlhšie ako pár scén, vytvorilo by to úplne iný dojem.