Melies

6 / 10 Proyasova onánia nad tmavým celuloidom vyzerá vo výsledku rovnako rozpačito, ako pubertiak nachytaný s rukou v nohaviciach. Smrtihlav je film, ktorý drží diváka pri živote jedine neuveriteľne našliapnutým úvodom, v ktorom sa načrtne hneď niekoľko záhad a tajomstiev čakajúcich len a len na to, kým ich hlavný hrdina rozlúskne. O čo väčšie však bude vaše sklamanie, keď koniec toho všetkého nebude ani zďaleka taký uspokojivý, aby prekričal všetky tie hluché a nezáživné miesta, ktoré mu predchádzali. A nezachraňuje to ani obstojná réžia umne vykrádajúca Scottovho Blade Runnera, či slušné herecké obsadenie; tomu totiž vládne (aspoň podľa miesta v titulkoch) Rufus Sewell, ktorého nevýraznosť sa smie porovnávať snáď len s jeho nesympatickosťou. Škoda, tak zaujímavý námet by si zasluhoval trochu lepšie zaobchádzanie.

9 / 10 Scorseseho chirurgicky presná pitva amerického sna za pomoci hereckého ansámblu najvyššej akosti, opantávajúcich, dlhých záberov a raketového strihu je pútavá do začiatku do konca a to aj napriek svojej trochu rozvláčnej stopáži. Nepopieram, určitý pocit déjà vu je namieste, čo však ako výčitka neobstojí ani zďaleka. A tak na chvíľu zabudnite na to, že Pán Režisér už podobných filmov natočil za tucet, vyberte si z účtu tučnú hotovosť a vstúpte do Kasína - verte mi, na tento pobyt len tak ľahko nezabudnete. Teda za predpokladu, že nie ste na Čiernej listine spolu s Al Caponem.

10 / 10 Baviť sa o tom, či bol Led Zeppelin najlepšia roková kapela na svete, alebo nie, asi nemá zmysel - tí, ktorí ju počuli, vedia svoje, a tí, ktorí tú česť ešte nemali, by to mali čo najskôr napraviť. A existuje snáď lepšia štartovacia plocha ako táto k prasknutiu narvaná dvojplacka? Silne o tom pochybujem. A tak či už siahnete po koncerte vo vypredanej Madison Square Garden, festivale v anglickom mestečku Knebworth, komornejšom a umiernenejšom Earl's Courte, alebo si vyberiete jedno z mnohých priložených raritných vystúpení, jedno je isté : Robert Plant, Jimmy Page, John "Moby Dick" Bonham a John Paul Jones sú umelci, ktorých si táto planéta snáď ani nezaslúžila, umelci, ktorí sa už navždy zapísali do svetových hudobných análov. A vidieť ich živé vystúpenia, aj keď len na chladnej televíznej obrazovke, je zážitok, na ktorý sa nezabúda. Tristodvadsať minút trvajúci hudobný orgazmus v darčekovom balení - ďalšie slová by boli zbytočné.

9 / 10 Hlboké, no prchavé a v pomalom bluesovom tempe sa nesúce životné pravdy zapíjané trpkým Pinotom Noir patria medzi moje obľúbené nápoje - Bokovka je film zrejúci ako víno, o ktorom (no nielen o ňom) pojednáva, a jedna veľká, nezabudnuteľná cesta vstriec viničným sadom v Santa Ynez Valley v príjemnej spoločnosti úžasného a hlavne uveriteľného hereckého dua Giamatti-Church. Neviem ako vy, ale ja sa s nimi vždy veľmi rád zveziem.

4 / 10 Obstojná paródia s niektorými vynikajúcimi momentami, ktorá však často sama sebe (a očividne s veľkou radosťou) podráža nohy zbytočnými nechutnosťami. A nezmierňuje to ani účasť niektorých viac ako oku lahodiac slečien, ktorých spoločný obvod pása by ste museli rátať na atomovej kalkulačke. Slabý priemer, silný podpriemer.

9 / 10 Sladko-kyslá agitka na ľudské svedomie umne skrýva svoju naivitu a občasnú povrchnosť za skvelé herecké výkony tria Cage-Leto-Hawke a dych vyrážajúci vizuál a to s takým kumštom, že si to buď ani nevšimnete, alebo to s ľahostajným mávnutím ruky prehliadnete. Niccol sa ukázal byť rovnako dobrým režisérom, ako scenáristom - s prehľadom balansuje medzi čiernym humorom a surovou realitou, vďaka čomu celý ten dvojhodinový zhluk viac či menej podarených scénok pôsobí kompaktne a vyrovnane. Jeho rukopis mi trochu pripomína Baya, ktorého obrazové finesy, na rozdiel od Niccola, však neraz pôsobia prostoducho a samoúčelne. Čo dodať? Ešte nikdy neboli reklamné pamflety tak presné : "Superb! A blockbuster with brains!"

8 / 10 Seriál som, bohužiaľ, nesledoval, no tento celovečerák ma dostal na plnej čiare - hustá atmosféra prešpikovaná konšpiračnými teóriami rovnako ako prepečený biftek kúskami slaniny, okorenený výbornými hereckými výkonmi a podliaty technicky zručnou réžiou. Žánrový mix science fiction a detektívky šmrncnutý prvkami hororu, po ktorého konzumácií vám zle rozhodne nebude, práve naopak - labužnícky si pooblizujete všetky prsty, vrátane tých na nohách. Ale pozor! Je dosť veľká šanca, že po vzhliadnutí tohto filmu už nebudete veriť nikomu a ničomu - obed, ktorý vám s radosťou navarila vlastná mama, dáte pre istotu najprv ochutnať psovi, fakt, že sa na vás konečne usmiala vaša platonická láska, si vyložíte ako vedľajší účinok napadnutia mimozemským parazitom a ako vrchol všetkého sa odhlásite z CSFD, potencionálneho strediska tajných služieb.

8 / 10 Konečne!!! To bolo to prvé, čo som si pomyslel, keď som na slovenskej televíznej stanici uvidel nejakú seriózne sa tváriacu reláciu o filmoch a filmovom dianí. Ale čo to nevidím! Prvý prezentovaný film a hneď Narnia, potencionálny trhák našich kín. Ale, ale, žeby ďalší reklamný pamflet? O čo väčšie (a príjemnejšie) prekvapenie ma však čakalo, keď som bol svedkom síce trochu neohrabanej, no objektívne myslenej kritiky - palec nahor! Pripočítajte si k tomu vynikajúcu technickú stránku projektu a aj napriek predsudkom celkom sympatického a schopného moderátora Bruna a máte celkom jasno - týmto Popcornom určite nepohrdnem.

4 / 10 Ničím výnimočný apel na divákovo svedomie, ktorého morálne posolstvo (a tým pádom aj pointa) je očividné po prvých piatich minútach sledovania a ktoré nás od samého začiatku neomylne vedie dejom zbaveným akýchkoľvek prekvapení, rovnako ako skúsený horský sprievodca zasneženým lesom. Stokrát videné, bezmyšlienkovité vykračovanie si po nám už známych cestičkách teraz však nevedúcich do Ríma, ale k presladenému happy endu - film spoilerujúci sám seba a okrádajúci sa o akékoľvek napätie. Na druhej strane, ako výchovný prostriedok pre deti od dvoch do sedem rokov to určite poslúži viac než dobre.

10 / 10 Vo vzduchu sa vznáša atmosféra plná napätého očakávania. Chystá sa niečo veľké, niečo, čo sa zapíše do hudobných dejín krvavočerveným písmom. Všadeprítomné ticho znenazdajky pohltí burácajúci potlesk a štvorica hudobníkov sa chopí svojich nástrojov. Nasleduje guľometná salva tej najlepšej muziky, ktorú si len dokáže pravoverný milovník zasvinených, v bahne vyváľaných nezávislých melódií predstaviť, porcia tak narvaná celou škálou protikladných pocitov a nálad, že sa divákovi neraz rozbúši srdce. A v momente, keď posledné akordy pretne Kurtov zúfalý výkrik a kamera zaberie detail jeho tváre, v ktorej sa zrkadlia roky utrpenia a samoty, roky strávené s dávkami heroínu v krvi, každému je hneď všetko jasné: bol to výkrik o pomoc. Keď sa o necelých päť mesiacov celý Seattle otriasol výstrelom z brokovnice, bolo na ňu už neskoro.