glamgirl

Veľmi sugestívne. Akurát že všetko, čo vo filme odznelo, som už kdesi počula alebo čítala, takže to až také veľké tajomstvo nebude...

Nádherné 80s, vyžívala som sa. Keby som bola na mieste Andie, beriem Steffa, kašľať na uslintaného kamaráta Duckieho alebo na Blana so slabošským výrazom v tvári a maličkými rukami... No ale keď romantika, tak romantika a dokonca aj znásilnená (koniec mal pôvodne dopadnúť trošku inak).

Zdá sa to len mne, že sa tvorcovia až fetišisticky vyžívajú v používaní dobovej hudby? Ako keby seriál natáčali len kvôli hudobnému podmazu z obdobia, v ktorom sa odohral prípad. A Lilly Rushová je veľmi nesympatická postava.

Keby sa tam motali policajtka a kriminálny psychológ, tak uverím, že sledujem mojich obľúbených Die cleveren, film má veľmi podobnú atmosféru. Inak dávam také lepšie tri hviezdy.

Nemyslela som si, že Zac Efron je celkom schopný herec, ani to, že niekto dokáže tak skvelo napodobniť hlas Orsona Wellesa ako Christian McKay. Trochu však pochybujem o vykreslení Wellesovho charakteru, ktorý mal v spomínanom období 22 rokov; hrá ho o dosť starší herec, ktorý zapadá do obrazu narcistického a exhibicionistického bohéma zo scenára. Ja si však myslím, že táto predstava je prehnaná a keď sa k nej pridá Wellesova podrazáckosť, tak aj nespravodlivá (ale ktovie?). A ešte mi nesedí jedna vec – make-up a kostýmy, patria skôr do štyridsiatych rokov než do tridsiatych. Ale inak príjemný film z divadelného prostredia.

Starý slovenský dabing je úžasný a strašne sa mi páči Snehulienkin make-up módny v tridsiatych rokoch. :)

* navyše za 80s oblečenie, fajn hudbu a empatiu s hostiteľkou. :)

Celý film je taký nijaký ako ten červený rúž, ktorý sa hlavná hrdinka hanbí nosiť a potom sa stane jej bojovým mimikry - nebola to krvavá červená, len utlmená - a celkovo to vlastne ani o tom rúži nebolo. Téma rakoviny prsníka je iste ťažká a zaslúžila by si hlbší ponor do problematiky. Všetky problémy, psychické či vzťahové, sú iba naznačené a vôbec sa nerozvíjajú, neriešia a nakoniec vyznejú do prázdna. Reakcie ľudí na "zázračné" slovo rakovina sú zase veľmi nekonzistentné a dokonale prehnané. Žiadnej z postáv som neuverila, ani som sa nedokázala vcítiť do Geralyn. Bolo však zjavné, že filmu predchádzala kniha (Geralynine komentáre) a zdalo sa mi, že ak by som si ju prečítala, mala by som z tohto príbehu viac.

Čo ma zaujalo najviac - kostým Briana Slada z filmu Velvet Goldmine na halloweenskej párty. Inak nádherný príklad zbytočného filmu. A kvôli záverečnej show strhávam hviezdičku.

Dlho som nevedela, že táto adaptácia knihy Betty MacDonaldovej existuje, takže keď som sa k nej dostala, hneď som sa na ňu vrhla. A nebola som spokojná. Film je akýsi prvoplánový. Ako komédia vôbec nestavia na vtipných situáciách opísaných v knihe, ale vytvára si vlastné, niekedy pomerne lacné, humorné scénky. Scenár samozrejme obsahuje veci, ktoré v knihe neboli a vynecháva tie, ktoré v knihe boli, ale s tým sa dokážem zmieriť. Ani to štúdiové prostredie nie je nič moc, ale budiž. Čo mi však nesedelo oveľa viac, bolo nepresné charakterové vykreslenie postáv. Jediný Bob vyznieval tak, ako mal. Betty pôsobí ako cynická žena, ktorá toho už veľa zažila a pritom by mala mať zľahka nad 20 rokov (ale keď ju hrá 43-ročná herečka, čo sa čudujem...). Hicksovci a (hlavne!) Kettlovci sú veľmi nevýrazní a plochí, viac pozornosti sa venuje Hariett, ktorá ohrozuje Bettino manželstvo. Navyše Kettlovci v tejto podobe si podľa mňa nezasluhujú 10 ďalších vlastných filmov – nie sú to Kettlovci, ktorých mám rada z knihy a ktorých som sa vždy bavila. Nie, tentokrát som sa nudila a neubránila som sa porovnávaniu s knihou, z ktorého film vychádza ako jasný porazený.