jarah

Amidst a Snowstorm of Love je seriál, nakrútený podľa románu Mobao Feibao, ktorej meno sa uvádza aj pod seriálmi Road Home, Love me - love my voice, a podobne. Niečo ako čínsky Nicolas Sparks, len vo väčšom seriálovom formáte a so šťastným koncom. Vo všeobecnosti sa mi jej príbehy ako oddychovky celkom páčia, ale natiahnuté do desiatok dielov strácajú na príťažlivosti. Príliš dlhé scény, epizódy bez akéhokoľvek prínosu, nevyužité možnosti práce s mimoriadnym prostredím, posun jednej postavy na úkor druhej, a obyčajne je to hlavná ženská postava, ktorá zamrzne niekde uprostred alebo sa z nej dokonca stane ufňukaná, afektovaná nuda, ktorá sa správa ako dievčatko z materskej škôlky. Na druhej strane, Leo Wu potvrdil svoje vynikajúce herecké schopnosti. Úlohu zamilovaného muža zahral na jednotku. Uverila som mu všetky emócie vyžarované z tváre a očí.

Skvelá jazda zabalená do nádherného, sugestívneho soundtracku, ktorú divákovi predviedli dvaja Kimovci. Trocha som sa obávala tohto spojenia na obrazovke, ale musím uznať, že Ji Woon bola už od začiatku rovnocennou partnerkou Soo Hyeonovi. Jeho meno v titulkoch je pre mňa vždy zárukou kvality seriálu, ani teraz tomu nebolo inak. Táto úloha mu sadla dokonale. Tvrdý navonok, dobrý v bojových umeniach, neprekonateľný právnický mozog, ktorý dokáže preliať potoky sĺz a vyzerať pri tom ako poloboh. Až som zapochybovala, či tou kráľovnou sĺz scenáristka nemala na mysli jeho. Príbeh drží pokope, každá postava odvádza svoj diel práce, aby podporila hlavnú dvojicu a funguje to pekne. Vážne situácie sú v pravú chvíľu odľahčené zdravým humorom. Trochu mi vadila schéma: z dieťaťa z poškodenej rodiny alebo sirotinca sa stane monštrum, dieťa zo zdravej, úplnej rodiny vyrastie v dobrého človeka. Tým mám na mysli aj rodinu čäbolov, ktorá bola v tomto prípade dosť romantizovaná. Ale celkovo sa to do deja asi hodilo, malo to svoju internú logiku a tak nad tým prižmúrim oko. Rovnako ako nad konaním niektorých postáv, kedy sa mi prinajmenšom nadvihlo obočie. Jasne, ide o melodrámu, kde je antagonista a ostatné vedľajšie postavy stavebným materiálom pre príbeh hlavnej dvojice a v tomto seriáli to dosiahlo želaný efekt. Žiadna zo scén nepôsobila umelým dojmom, každý detail bol premyslený. Vidno, že produkciu mal v rukách tím profesionálov a disponoval slušným budgetom. Veď by bolo na smiech, keby rodina konglomerátu chodila v handrách z trhu a nie v oblekoch, šitých na mieru. Veľa polemiky vyvolal záver, ale mne jeho originalita brnkla na strunu.

Seriózne prešpekulovaná hra s časom. Pre niekoho bude možno miestami nezrozumiteľná, lebo nefunguje na otrepanom princípe. Každému z protagonistov plynie čas iným spôsobom a prináša úplne iné poznanie. Návratom do minulosti sa nemenia budúce situácie, mení sa vedomie a vnímanie. Až do poslednej chvíle prichádza nejaké prekvapenie. Casting sa podaril, herci skvele stvárňujú zrelých tridsiatnikov ako aj stredoškolské verzie, pritom to nie je vôbec rušivé, lebo herecké výkony sú na veľmi dobrej úrovni. Pôvodný taiwanský seriál som nevidela, čím som si ušetrila zbytočné porovnávanie. Načo sa pozerať na presnú kópiu a reptať, že to nenatočili cez kopirák? Ústredná skladba je silne magická. Mladším ročníkom, ktoré vyrastajú v ére iných hudobných žánrov možno príde nezaujímavá a tým seriál stratí na svojej príťažlivosti. Mne sa tam však dokonale hodila. Záver je presne taký, aký si v takých prípadoch predstavujem a necháva priestor divákovej fantázii. Váhala som medzi štyrmi a piatimi hviezdičkami, nakoniec som nekriticky siahla po piatich.

Mizerne spracovaná téma, ktorá prednedávnom valcovala celý svet. Za dokument sa to považovať nedá, pretože režisérka nás celý čas presviedča, čo si máme o celej veci myslieť. Chápem, že má právo na vlastný názor, ale potom nech ide robiť bulvár a nie dokumentaristiku. Namiesto toho, aby nám servírovala holé fakty podsúva nám svoje domnienky. A že bolo z čoho vyberať. V tom chaose nesúrodých zostrihov úplne zanikla celá podstata príbehu.

Hodnotiť tento seriál nie je jednoduché. Má slušne nakročené, ale postupne dostáva rany cez nezmyselné správanie postáv. Téma je to zaujímavá, sama som svedkom podobnej situácie vo svojom blízkom okolí dokonca dvakrát. Ale konanie protagonistov v seriáli je romantizované a (pre mňa) väčšinou absolútne neuveriteľné. 59-ročná Kim Mi Kyung hrá matku 53-ročnej Uhm Jung Hwa, ktorá vyzerá po plastických operáciách ako jej staršia sestra, čo samo osebe zhaslo dve hviezdičky. Kim Mi Kyung je charizmatická a nebojí starnuť, v tomto seriáli odviedla najlepší výkon zo všetkých hercov, čo sa od nej dalo čakať.

Príbeh z atraktívneho prostredia hlasového štúdia a dabingu. Skvelé stvárnenie jednotlivých charakterov, priateľstva a plnenia si snov. Interiéry a exteriéry sú poctivo natočené, až divákovi občas pripadá, že sleduje reklamu na turistické miesta v Číne. Ale stojí to za to. Hypnoticky krásny hlas Tan Jian Ciho je rovnako dokonalý ako jeho herecké schopnosti. Jediná postava, u ktorej mi trocha vadilo, že neprešla vývojom je práve Gu Sheng, ktorá mi pripadala vystupovaním a správaním po rokoch presne ako na začiatku. To mi však nepokazilo zážitok z tejto pomalej romantiky.

A taký to mohol byť fajn seriál... Vyštartoval ako satelit na obežnú dráhu, ale akoby mu nad Kongurom došlo palivo. Uprostred sa začal pomaly sypať a posledné epizódy boli za trest. Z rozumnej, sympatickej hrdinky s originálnym charakterom a správaním sa stala ufňukaná, afektovaná trucovňa. Solídne rozohraný dej sa zvrtol na frašku. Úplne na odpal to nie je (konečne vidíme vzťah so všetkým, čo k nemu patrí ako u dospelých a nie škôlkarov), ale neviem potlačiť sklamanie. V seriáli zaznela zaujímavá veta: "Myslíš si, že keď si objavila tri farby, môžeš si otvoriť galériu". Trefné. 3,5*

Mierne nadhodnotím, pretože v porovnaní s niektorými najnovšími čínskymi seriálmi, ktoré som musela odložiť, je tento naozaj svetlým bodom minuloročnej produkcie. Trocha zapadol do úzadia, lebo bol obsadený hercami, ktorí nie sú až tak v kurze. Napriek tomu som milo prekvapená ich výborným výkonom. Radím ho k vysokorozpočtovým, je to vidieť na kostýmoch, doplnkoch, bojových scénach. Samotný príbeh neprináša nič prevratné, ale spôsob, akým je divákovi podaný zaujme od prvej chvíle.

Po "Pánovi kráľovnej" som sa veľmi tešila na ďalší Kim Jung Hyunov kúsok. Prvoplánový, trocha naivný, nemastný-neslaný scenár kompenzovali niektoré veľmi slušne napísané, a hlavne zahrané repliky. Priepasť medzi umelou Im Soo Hyang bez akejkoľvek mimiky a prirodzeným Kim Jung Hyunom s vlastným (aj keď nedokonalým, ale o to sympatickejším) chrupom a päťdesiatimi odtieňmi emócii, vyjadrovanými každým kúskom tela, bola neprehliadnuteľná. Z môjho pohľadu tam chémia vôbec nefungovala, čo je veľká škoda. Pomohlo by to zastrieť nedostatky v produkcii. Nevyčítam Kim Jung Hyunovi, že si vybral takú nevýraznú úlohu. Hlavne, že sa naňho nezabúda a neprestáva nakrúcať. Pána kráľovnú tak skoro neprekoná, ale vidieť jeho herecký výkon je veľmi osviežujúce.

Príbeh modernej Popolušky, kde sa nemožné stáva skutočnosťou. Dej funguje do prvej polovice, potom dostáva riadne na frak kvôli plytkým dialógom, z ktorých občas vyšplechne niečo zábavné, čo vyčarí úsmev. Zaujímavé zápletky z prvých epizód kdesi vyšumia bez inteligentného vysvetlenia. Pre mňa tento seriál nie je klišé, ale gýč. Zachraňuje ho len niekoľko vtipných situácií, originálna babička a krásavec Junho, ktorý opakovane dokazuje, že je rovnako dobrý herec ako spevák. V tomto seriáli dokonca predviedol, že bozkávanie ovláda majstrovsky, až sa tají dych. Jednako si radšej pozriem neprekonateľné Tri oriešky pre Popolušku.