oli.G

Dvojica zodpovedná za RE-ANIMATORA sa vracia k medicíne. Liek na rakovinu sa im síce objaviť nepodarilo, ale o to sa ani nikdy nesnažili. Najdôležitejšie je, že ich dielo nedáva divákovi čas nudiť sa a neobsahuje jediné výrazne hluché miesto. Napätie spoľahlivo funguje všade tam, kde fungovať má a krvou sa nešetrí. Čo viac si priať? Charizmatického záporáka? Zoznámte sa, Corbin Bernsen. Zo všetkých jeho "zákrokov" mám však najradšej ten, pri ktorom zubárske náčinie nedostáva priestor - zabitie čističa bazénu nožom. Tak čo, ste objednaný? Posaďte sa do čakárne, urobte si poihodlie a prečítajte si nejaký časopis, pán doktor hneď príde.

Rusi dostali do rúk 4 americké melóny a natočili niečo, čo tu ešte nebolo. Hrajú sa s efektmi ako malé deti, vykrádajú množstvo západných hitov a celé to pôsobí veľmi zábavne a milo. No na to, aby to bola pravá západná nenáročná popcornovka je dej až príliš komplikovaný a (minimálne pri prvom zhliadnutí) ťažko sledovateľný. Práve preto strhávam hodnotenie na 3* a, milá NOČNÁ HLIADKA, nezachráni ťa ani fakt pekný pesimistický open-end, vďaka ktorému si pokračovania určite nenechám újsť.

Timothy Hutton svoju dvojrolu fakt zvláda, ale nie až natoľko, aby ma prinútil prikloniť sa k vyššiemu hodnoteniu, Romerova adaptácia Kingovho románu nie je totiž ničím viac, než priemerom. Náznaky atmosféry miestami sú (milujem jesenné popoludnia), no v porovnaní s knižkou mi príde, že všetko sa deje akosi prirýchlo (ja viem, večný problém adaptácií) a neviem si predstaviť, ako si v tom môže udržať 100% prehľad divák, ktorý ju nečítal. Zmien v porovnaní s predlohou je tu celkom dosť, od maličkostí nevyhnutných pre skrátenie stopáže o zbytočné súvislosti (fotograf Homer Gamache) až po zásadnejšie a viditeľnejšie zmeny, ktoré sa začínajú hromadiť predovšetkým v závere. Vraždy boli v knižke šťavnatejšie, vrabcov bolo viac a George Stark mal oveľa viac priestoru na hlášky ostré ako jeho britva a prezentáciu svojho zvráteného osobnostného kúzla, ktoré fascinovalo Thada, a vďaka ktorému si ho obľúbia aj niektorí čitatelia, napriek tomu, že ide o čistokrvného záporáka. "Remember, when you fuck with me, you're fucking with the best."

O triedu slabšie, než Anderson. Tam bola každá akčná scéna takmer audiovizuálnou žranicou a tu sú dve tretiny akcie nastrihané tak neprehľadne, že vlastne nič nevidíme, len tušíme, kto "vyhráva". V porovnaní s hrou je tu minimum atmosféry (v hre aspoň nejaká bola, aj keď na Silent Hill nemá), no Sienna Guillory je ako Jill Valentine naozaj perfektná voľba (oficiálne sa eda pridávam ku Geminiho gratulácií castingovému oddeleniu). Celý čas sa to tvári skôr na tie dve hviezdy, no posledných cca 5 minút je fantastických a úplne zdvihne ako náladu, tak aj výsledný dojem z filmu z "ach, zlatý Anderson..." na "no, nebolo to až také zlé..." ;)

Vynikajúca atmosféra v úvode, mrazivá scéna, kde starec vysvetľuje, ako to celé začalo, ešte mrazivejšie spálenie jedného hrdinu a sťiesňujúco surové prepadnutie karavanu. That's all, folks. Zvyšok pripomína druhý TEXASKÝ MASAKER. Retardovaní záporáci a ich podivná indiánska osada, boj o ľudské dieťa a mladá Pocahontas, ktorá nechce byť kanibalkou - s týmto na nás nechoďte. Hlavne nie po tak brilantnom rozjazde. :(

Keď sa človek pri filme nudí (a nemusí to byť vinou samotného filmu), všetky jeho klady sú mu úplne ukradnuté, pretože tie dve hodiny mu jednoducho nikto nevráti. Mal som dobrú náladu, nebol som unavený, a napriek tomu som väčšinu času rozmýšľal, že som mohol radšej robiť toľko iných vecí... Pomalé tempo u filmov mi nikdy neprekáža, pokiaľ vo mne dokážu vzbudiť emócie a pokiaľ ich dej - aj keď pomaly, ale predsa - graduje (momentálne ma napadá napríklad Lost in Translation alebo 25th Hour). Zatoichi vo mne nevzbudil ani jednu jedinú emóciu (je nuda emócia?) a nad vodou ho v mojich očiach drží len nesmierne sympatický a prirodzený Takeshi. Ako režisér si tiež počína celkom solídne, ale, ako som hovoril, tie dve hodiny mi už nikto nevráti. Mrzí ma, že to dopadlo tak, ako to dopadlo, pretože niektoré súboje (+ koniec) sú proste úžasné.

Pod filmom je podpísaných 6 scenáristov a na výsledku je to jednoznačne poznať. Nad niektorými vtipmi sa nepousmeje ani len nadpriemerne inteligentný prvák základnej školy, niektoré sú ale tak trefné a zábavné, až to vyzerá, ako by sem ani nepatrili a dostali sa sem omylom z nejakej inej a podstatne inteligentnejšej paródie. Bohužiaľ, nechutné a nevkusné útoky na bránice priblblého amerického publika dokážu pokaziť dobrý dojem a divákovi zostáva len za hip-hopového rytmu záverečných titulkov premýšľať, ktorý z klanu Wayansovcov by zaslúžil vykastrovať...

Zo začiatku je to presne také, ako sľubuje plagát, názov a slogan ("The dead hand that crawls KILLS and LIVES!!!") - béčko s asi dvoma lacnými ľakačkami a nefungujúcim všetkým ostatným. No približne v polovici príde zlom v podobe flashbacku do minulosti, ktorý nám odhaľuje príčinu celého záhadného diania, a v tej chvíli nastupuje fungujúca temná atmosféra. Nakoniec som bol celkom prekvapený, aký príjemne seriózny (aj keď nie veľmi strašidelný) horor sa z toho vyvinul.

Strašne bezduché, prázdne a priblblé, ale... who gives a fuck? Digitálnych efektov je tu oveľa viac, než sa patrí, a miestami nepôsobia ani trochu vierohodne (Mr. Hyde pripomína niečo medzi Hulkom a Shrekom, to fakt stojí za to), no medzi pixelmi DVD obrazu sa to akosi stratí. Hugh Jackman cool, Kate Beckinsale sexy, niektoré scény audiovizuálne dokonalé (a niektoré naopak takmer nepozerateľné), celkovo by som to videl na 3 hviezdičky s tým, že z klasík Universalu som nevidel absolútne nič.

Veľmi znepokojivo zobrazené bezútešné prostredie plné vyšinutých buranov, kde sa nemáte na koho obrátiť s prosbou o pomoc. Leatherface - narozdiel od zvyšku rodiny - naozaj naháňa strach a to skoro tak, ako v origináli z r. 1974. Brutalita je tu samozrejme mnohonásobne drsnejšia, pre bežné publikum možno až šokujúca. Len ma mrzí, že záver tu narozdiel od '74 verzie neprichádza tak náhle a nečakane, no na druhej strane musím priznať, že záporák to už lepšie schytať ani nemohol. S radosťou by mu dal 4*, len keby som ho nevidel s dabingom...