oli.G

-"Pamatas, ako nas chalani nutili pozerat film o gayoch, co lezu na sopku?" -"Pan prstenov..."

Jeden z tých filmov, pri ktorých ľutujete, že ich pozeráte takmer 50 rokov po ich vzniku, pretože si viete veľmi živo predstaviť, čo by s vami spravili, keby ste ich zhliadli v "ich" dobe. Scénka, pri ktorej vidíme priebeh jednej operácie, vás dnes zo stoličky jednoducho nezdvihne, no na druhej strane, zub času sa určite nepodpísal na znepokojivej atmosfére, ktorou je film presiaknutý. "My face frightens me... and my mask frightens me even more."

Dva roky po vzniku PULP FICTION bolo už Tarantinovo meno evidentne dostatočne zvučné na to, aby si prostredníctvom vlastného scenára a postavy napísanej pre seba mohol realizovať sexuálne fantázie s obľúbenou celebritou. Prejdime ale od nôh Salmy Hayek k dôležitejším veciam. Keď sa do parádne rozohratej tarantinovskej gangsterky, plnej nezabudnuteľných hlášok aj celých scén, začnú miešať ostré zuby, krv a špeciálne efekty, stále nie je dôvod smútiť, nakoľko tento netypický žánrový mix zatiaľ drží pekne pohromade. S blížiacim sa finále ale Rodriguezovi zreteľne dochádza dych a začína chýbať nejaké prekvapenie, nejaká pekná smrť alebo akákoľvek iná drobnosť či oporný bod, ktorý by vo vás vzbudzoval chuť pozrieť si film niekedy znova - napríklad hneď zajtra s nejakými kamošmi. To však až tak nevadí, nakoľko prvá polovica má podobných oporných bodov viac, než posledné tri filmy, ktoré som videl, dohromady... Nie, to som prehnal. Sorry, Carpi. :) BTW, jeden odkaz pre kolegu gouryella - nie, nenatočil.

Z fantastickej predlohy sa prebral len storyboard a skvelo napísané postavy, dychberúce napätie, podmanivá atmosféra a samotný "kingovský feeling" (ktorý dokonca mal aj filmový PET SEMATARY) scenárista nejako zabudol pribaliť. Je otázne, do akej miery za to môže Lester, ktorý si len odviedol svoju robotu (a reči o tom, ako má rád knihu - ktoré nepochybne trúsi na DVD bonusoch - si môže niekam strčiť), no fakt, že King sa točí ťažko, ho neospravedlňuje. Nemal sa do toho púšťať. Keď Andy (v knihe) opäť prišiel k sebe a začal vymýšľať plán (nie som konkrétnejší, aby som nespoileroval), prežíval som niečo podobné (aj ked zďaleka nie rovnako intenzívne), ako keď vrcholil Shawsahnk Redemption. Vo filme to samozrejme nefungovalo, keďže sme ani nemali možnosť zistiť, aké vnútorné problémy prežíva hrdina v sídle Firmy. Kontrast medzi chvíľami zbesilej naháňačky o vlastný život s dňami zaslúženého pokoja (počas ktorých sa spolu s hrdinami v kútiku duše cítime bezpečne, no uvedomujeme si, že to nebude trvať večne a jedného dňa sa určite objavia) sa vo filme nekoná, dej sa len nezáživne odsýpa dopredu a do toho všetkého hraje príšerne béčková hudba, pri ktorej si nezasvätený divák určite nedokáže predstaviť, aké skvelé to pôvodne bolo (a mohlo byť - v rukách správneho režiséra). Vyhnite sa tomu - a zožeňte si knižku.

Poznáte to... máte na práci kopec vecí, no aj tak skončíte pri televízore, sledujúc prvú vec, čo je po ruke. Po skončení sa nie a nie zbaviť pocitu totálne zabitého večera, a keď zistíte, že na druhom kanáli išlo 451° FAHRENHEITA, bolí to o to viac...

Niekedy mávam pocit, že anglické titulky k ázijským filmom často zabíjajú polovicu významu dialógov, a ich český preklad zabíja polovicu druhú. Za druhé, opakujúce sa scény typu "S kým to mluvíte?", postavené len a len na tom, že hrdinka ducha vidí a nikto iný nie, sú síce otravné, no divák ich toleruje s tým, že ich berie ako "zoznamovanie" hrdinky so svojim "darom", ako akúsi predohru k duchárskemu peklu, ktoré sa ešte len rozbehne... a film zrazu skončí. Na druhej strane, párkrát dostanete príjemnú zimomriavkovú facku - a tým nemyslím obyčajné rýchle nájazdy kamery na ducha, podporené mohutným zvukovým doprovodom, ale predovšetkým tých pár vzácnych momentov, ktoré dokážu šokovať (príkladom za všetky je "Slečno, kolik je hodin?"). Ani jeden z nich sa však svojou intenzitou nevyrovná vrcholným okamihom prvého dielu (a že ich ten mal...), vďaka ktorým ma zalieval studený pot nielen počas sledovania filmu, ale aj rok po jeho zhliadnutí pri čítaní komentárov, ktoré mi konkrétne scény pripomenuli.

Skôr než husté peklo v temných a úzkych priestoroch jaskyne ma bavila atmosféra, ktorá vo filme vládla pred zostupom - nehoda a jej stopy na psychike hlavnej hrdinky. Tam dolu je to už "len" "obyčajný" survival, aj keď samozrejme špičkový. A iný záver by som privítal s otvorenou náručou. To však nič nemení na tom, že hrôza pod zemou je nakrútená výborne a príšery naozaj naháňajú strach, čo je v dnešnej dobe asi tak ojedinelé, ako nepreskúmaná jaskyňa. PÁD DO TMY sa nás snaží presvedčiť, že horrory na tom v súčasnosti vôbec nie sú tak zle. A ja som mu na chvíľu aj uveril.

V DETSKEJ HRE majú čo robiť s jedným Chuckym, tu musia postavi čeliť desiatkam až stovkám ozbrojených a zlomyseľných bábok. Dobrá atmosféra, dostatok krvi a ani efekty nie sú (na taký nízky rozpočet) najhoršie. Pripadalo mi, že postavy sa v najvypätejšom momente správali mierne prehnane (označenie za pedofila), ale to je len malá vada na kráse. Od Gordona si asi zoženiem všetko, lebo zatiaľ ma nesklamal.

Tak neviem... Hudba je síce pestrá, ale vôbec mi tam nesedela - nehovorím že tam mal byť len hiphop či skaterský punk, no som presvedčený že určite by existovala nejaká stredná cesta. To by bol ale ten najmenší problém. Nemám nič proti filmom ktoré kladú dôraz na atmosféru a náladu, ale nemalo by to ísť úplne na úkor deja. Paranoid Park je tak do polky zaujímavý, no akonáhle sa záhada odhalí a už presne vieme, čo sa vlastne stalo, film zostáva stáť na mieste, nič už nerieši a neponúkne žiadne výrazné scény, emócie alebo dokonca nejaké vyvrcholenie. Na nejakom festivale iránskych filmov by to bolo príjemné spestrenie, ale doma ma to sklamalo. Asi hlavne preto, že trailer sľubuje niečo ako inteligentný teenagerský mysteriózny thriller plný psychológie a emócií.

Hodinka a pol zbehne rýchlo, no triky neohúria, vtipy nerozosmejú, mrazivejšie momenty nemrazia a postavy neprirastú k srdcu. K monster-movies zatiaľ žiadny vzťah nemám, ale nemyslím, že v opačnom prípade by som sa bavil viac. Bez Scarlett Johansson by som zrejme šiel ešte nižšie.