Orthank

Príliš digitálna metelica pomrkávajúca najmä po herných fanúšikoch, bežného diváka trochu dezorientuje a chvíľku trvá kým začnú pojmy, mená a dojmy do seba zapadať. Ako fantasy je Warcraft parádne ukuchtený guláš s tými pravými ingredienciami, ktorým však trochu chýba správna prímes, niečo medzi veľkoleposťou mytológie Tolkienovho sveta a fabulácií Game of Thrones....teda aspoň zatiaľ z pohľadu herného analfabeta;)

Brutálna mytologická báchorka vycucaná z pradávnych Egyptských prameňov, ktorá pokrivkáva na odfláknutých efektoch a plytkých charakteroch. Nič viac nič menej, a to aj napriek tomu, že od Proyasa podvedome akosi vždy čakám niečo navyše. Okrem toho si kurát snažím udržať aspoň kúsok nádeje, že toto nie je nejaký symbol postupne upadajúcej kariéry Gerarda Butlera.

Áno, chápem, že Marvel skúša ako uloviť diváka a zároveň ako nenápadne prepojiť celé ich komixové univerzum bez veľkých pôrodných bolestí...Chápem aj to, že súčasná divácka osádky vyžaduje trošku "realistickejší" pohľad na široký superhrdinský svet a napokon chápem aj to, že niekto si potrebuje uľaviť zo svojho zvrhlého alterega a napakovať to do nejakého nadupaného spektáklu. Tomito všetkému rozumiem, ale vie mi niekto prosím povedať, prečo naši hollywoodski intelektuáli posúvajú tieto snímky do sféry pseudodokumentu, v ktorom sa s nami hlavný hrdina zhovára o konkurenčných superhrdinoch kedy si (miestami skutočne na hrane paródie) dosť podivne uťahuje aj sám zo seba? Aj napriek týmto podivným pachutiam v mojej mysli sa mi Deadpool paradoxne pozdáva, a je to tak podivné, že ani sám vlastne neviem čím to je. Pravdepodobne stojí za tým tá neopísateľná štýlovosť, niekedy celkom trefné hláškovanie a bla bla bla...Dúfam ale, že po tých astronomckých tržbách, ktoré nachytal tento chytrák za extrémne krátky čas sa na nás nevysype to množstvo čakajúceho komixového marazmu, ktoré sa bude chcieť podobne priživiť na tak kolosálnom úspechu. Ehm..a ozaj, Deadpoola nikdy nechcem a ani neodporúčam vidieť v akomkoľvek slovákom(čachom) blízkom dabingu, to by bola 100% katastrofa;)

Nemôžem si pomôcť, ale za Marťanom cítim silnú (možno aj finančne motivovanú) inšpiráciu Gravitáciou. Povedomý spôsob rozprávania, kedy nejde o komplexný dej, ale skôr o mozaikovité diely omnoho silnejšej myšlienkovo-emočnej časti filmu. Scott si rozumie s vesmírnymi témami a dáva do nich ku zo seba a to aj napriek tomu, že sa opieral o predlohu. Možno som to už nedávno dakde videl, ale podobnej intelektuálne uvoľnenej tvorby s vesmírnym presahom je v poslednej dobe v kinách tak málo, že takéto zjavy sú ako ľadový závan na marťanskej púšti. Nádherne odvedená práca s citom pre detail, ktorá nevsádza len na čierne tikajúce mašinky a nebojácnych grafikov. Chválabohu aj za kasový úspech...ktovie možno sa s podobnými témami, a tak trochu iným prístupom k sci-fi žánru budeme konečne stretávať častejšie.

Na prvý pohľad je vidieť Ritchieho nezameniteľný podpis, no tentokrát som mal pocit, ako by mu nápad pretiekol pomedzi prsty. Niečo ako keď sa snažíte uvariť svoj obľúbený obed niekoľkokrát po sebe tým istým spôsobom, ale niekto vám odrazu vymení suroviny. Žánrová klasika, mierne prekombinovaný dej a metrosexuálne duo kombinujú od začiatku do konca šialené trendy situácie v tak podivnom pomere, až som zostal zaseknutý ako unavený plavec na hladine. Fajn zábava, strelená šmrncovnou réžiou...a tu to v podstate akosi aj končí. Pozrieť, zabudnúť, ísť ďalej...

Parádna intergalaktická sonda, ktorá pristupuje k mimozemskej latke stráviteľne pre širšie publikum a zároveň s patričným nadhľadom a tajnostkárstvom pre viac premýšľavého diváka. S odstupom času zisťujem, že tento Zemeckisov počin je nadčasový a kedykoľvek na neho narazím, vždy sa nechávam uniesť to zvláštnou atmosférou prvého kontaktu, parádnymi hereckými výkonmi a skvelou režisérskou rukou, ktorá drží napätie do samého záveru. Zostáva si už len priať, aby takéto nadčasové veci v našich kinách rástli ako huby po daždi....;)

Práve som si uvedomil, že prišiel ten moment, kedy sa James Wan dostal na piedestál práve sa prebúdzajúcej "neoduchárskej" filmovej éry. Už len fakt, že sa jedná o stále tie isté nápady so strašidelným domom, pokrivenými detičkami a prekliatymi "ježibabkami" na prvý moment znechutí. O to intenzívnejšie je však následné precitnutie, ako veľmi sa človek mýli. Už od etalonóveho Insidiuos, ktoré minimálne v najbližšom desaťročí pravdepodobne nikto neprekoná je každému jasné, že mladý aziat presne vie čo robí. V zajatí démonov je proste precízne namixovaná akcia bez hluchých miest s presvedčivosťou, ktorá garantovaným skutočným udalostiam dodáva očakávaný punc uveriteľnosti. Brilantné vyváženie medzi mrazivou hrôzou a úzkostnou nepríčetnosťou balansuje na hrane únosnosti ľudského sluchu a divák v pár momentoch doslova zabúda dýchať. Neviem si spomenúť kedy naposledy som v kine precítil podobné stavy. Duchárska povinnosť pre všetkých milovníkov žánru, ale aj pre tých, ktorý nemajú strach....ehm...zo strachu...)

Hra s názvom "Rozmláť čo stihneš" dostala konečne svoju plnovýznamovú tvár. Snyder zburcoval svoje filmové úchylky a naservíroval tu najúchvatnejšiu trikovú jazdu akú som kedy na striebornom plátne videl. Popritom nezabúda na jemné prekreslenie hĺbky osudových udalostí a citové "šponováky". Tie sa síce prispôsobujú šalamúnskym flashbackom a trikovým orgiám, no stále je dosť časového priestoru na to, aby sa divákovi podarilo zachytiť osudovosť konfrontácie dvoch civilizácií. Je jasné, že tu režisér od začiatku vedel, ako vychovať svoje "pohyblivé dieťatko". Napokon keď si plníte životný sen, nemusíte nad tým dlho premýšľať -skvelé nápady sa sypú z rukávu. Snyder ich má na rozdávanie a byť ešte trošku viac peňazí na správnom mieste, už by to v kine pravdepodobne neprežili ani samotní diváci. Jednoducho tvorcom sa podarilo stvoriť "masakrálnu" kombináciu neopozeraných tvárí (Shannonov generál Zod je stelesneným šialenstvom), mohutnej epic music a toho najprepracovanejšieho vizuálneho pekla s príchuťou zimomriavkových citových atakov. Blockbusterová konkurencia to bude mať tento, ale aj najbližšie roky veľmi ťažké. P.S.:V týchto dňoch by som si prial vidieť závisťou sčervenalú tvár strýčka Baya...;)

Abramsa už začínam považovať za jedného z najtalentovanejších režisérov súčasnosti, ktorý aj ten najpodivnejší nápad premieňa v zlato. Je úžasné sledovať ako aj tých najzarytejších fanúšikov presviedča o tom, že práve jeho prístup je ten pravý a novátorský....jednoducho presne taký, kedy aj ovca je celá aj vlk sýty. Vyváženosť nie len v scenári ale aj v celkovej dynamike, ktorá je presne načasovaná, tak aby sme sa nenudili. Benedict Cumberbatch sa zjavil ako blesk z jasného anglicko-sherlokovského neba a odrazu je ako Khanova tvár úplnou samozrejmosťou, ktorú by ste nikdy nemenili. Jediná vec, ktorá sa dá tomuto žánrovému skvostu vytknúť je jeho blockbusterová nálepka, ktorá ho umelo núti dodržiavať isté nepísané dogmy voči smrti hlavným hrdinom, hraničným citovým "ždímaniciam" a laxným vyvrcholeniam, ktoré ani tentokrát neponúkne poriadnu galaktickú nakládačku ala STAR WARS, hoci sa neustále tvári ako ich mladší bratranec. Napriek tomu sa s akceptovaním spomínaných pravidiel dá táto ťarcha prepáčiť a divák si môže užiť ďalšie vesmírne dobrodružstvo naplno. Ktovie?! Možno sa dočkáme zaujímavého vzkriesenia série a možno je to len jedno skromné zbožné prianie každého nostalgicko-fandovského srdca.

Príliš nostalgické, príliš akčné, príliš epické a dosť mimo svojho pôvodného nápadu. Do tej istej rieky sa už jednoducho vstúpiť nedalo, a tak sa Todd Phillips rozhodol uchopiť príbeh cudzími rukami. Celá sranda je bez rozmyslu a myslím, že aj dosť riskantne navešaná na superblbovi Alanovi, ktorý to s tvárou dokonalého Zacha Galifianakisa aspoň patrične úročí. Ostatní sa mu len vtipne prizerajú alebo sa snažia jeho situačné gagy poriadne slovne okoreniť. Nie je to k popukaniu ako jednička a nie je to ani slabosť tokijskej jazdy. Je to proste akčná komédia s pár silnými momentami a bravúrnou potitulkovou perličkou, ktorá bude pravdepodobne to jediné na čo si na druhý deň dokážete spomenúť. Bohužiaľ, na poctivé zakončenie jedného z najprekvapujúcejších osviežení žánru žalostne málo;(