Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Sci-Fi
  • Dobrodružný

Recenze (372)

plakát

Kletba z temnot (2012) 

Hororová klasika. Malé dieťa tajuplný predmet a zhrozený rodičia, prenasledovaný starobilou kliatbou a jedným neposedným démonom. Nič prekvapujúce. Kresťanov vystriedali židia a poväčšine vymyslené príbehy nahradil ten VRAJ skutočný. Prečo teda také vysoké hodnotenie? Stačí povedať, že ak sa človek vie správne naladiť na film, od ktorého nič nečaká, dokáže ho veľmi príjemne prekvapiť. Bornedal za výraznej pomoci zvukovej kulisy vytvoril zaujímavú strihovú koláž, ktorá spolu s gradujúcim napätím a zvukovým "driveom" vždy vyvrcholí pokojným strihom. Pôsobí to na počudovanie omnoho strašidelnejšie ako tradičné bleskové "ľakačky". K tomu všetkému mu pomáhajú aj šikovné herecké tváre (najmä tie detské), ktoré som zrejme ešte v živote nevidel, zato v budúcnosti ešte určite veľakrát uvidím. V celku podarený člen duchárskej rodinky s trošku kŕčovitým happyendom. 70%

plakát

Iron Sky (2012) 

Ja viem, že Európske produkcie majú dosť často problémy s financovaním náročnejších projektov, najmä pokiaľ sa nejedná o blockbusterové veľkoprodukcie ako napr. séria Asterix a Obelix, ale utopiť toľké peniaze v tak "prisprostastom" nápade akým je Iron Sky, to už hraničí so zločinom. Veľkolepá niekoľkoročná reklamná kampaň (ktorá vďaka finančným problémom nemala byť tak včasná) vyzerala skutočne opulentne a výsledok odrazu stojí za jeden veľmi populárny špinavý otvor. V pomerne vysokej trikovej kvalite sa rozhodne neoplatilo parodovať všetko, čo sa na plátne udialo. Je mi jasné, že nápad s nacistickými exilantmi na odvrátenej strane mesica, ktorí chystajú inváziu na matičku Zem je poriadne strelený a pre zhovievavosť cenzorov či morálnych zástancov musel byť ironizovaný, no to radšej nenatočím nič, ako vyhodiť toľko námahy pre takú somarinu. Už na prvý pohľad (stačí pozrieť plagát alebo trailer) je jasné, že všetky "zlaté" zožrali efekty. Scenár a výprava totiž z nedostatku financií už len lapajú po dychu a nestačia dobehnúť podarený vizuál. O logike nemožno ani hovoriť a herecké výkony sú väčšou komédiou ako samotný príbeh. Jednoducho katastrofa s veľkolepou propagáciou, ktorú nejaký Vuorensola akosi neodhadol.

plakát

Temný rytíř povstal (2012) 

Porovnávať s Jokerom nebudem! Táto latka je úplne niekde inde. Teraz sa Nolan vrátil na zem a ocitol sa v nezávideniahodnej situácii. Obstál však na výbornú a opäť dokázal, že presne vie do čoho sa to pred niekoľkými rokmi pustil. Všetky situácie do seba perfektne zapadajú a aj vďaka hutnej stopáži sa mohol poriadne vyhrať s každým záberom. Napätie je budované pekne pozvoľna a takticky, aby bol záverečný boom patrične bombastický. Od prefíkaného Jokera sa prešlo na hrubú silu. Od geniálnych myšlienkových kľučiek sa preklusalo na veľkú spoločenskú agitku. Kvalita neklesla, skôr dostala nový šat a iný uhol pohľadu. Chvalabohu, že Nolan sa nepúšťa do boja o "coolovejšieho" záporáka a necháva Banea robiť to čo sa od neho očakáva. Hardyho anarchista je dokonalé stvárnenie súčasnej spoločnosti a jej chápania existencie a spravodlivosti. Kritiky je vo filme viac než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Nie je nám však nanútené. Sami ho v rámci celého akčného diania akceptujete a smutne pritakávate. Teraz už PÁN režisér vytvoril najrealistickejší komix, aký kedy uzrel svetlo sveta. Drsný , špinavý a vôbec nie všemocný. Taký je Batman v podaní Christiana Balea. Osudovosť a zimomriavkovosť snáď nemôže mať väčší rozmer. Všetky tri diely do seba perfektne zapadli a vytvorili parádny kompaktný celok, v ktorom každý z filmov zastúpil osobitný a rovnako mrazivý rozmer zla...pozerateľné donekonečna kedykoľvek, kdekoľvek a s kýmkoľvek.

plakát

Ďáblův advokát (1997) 

Keanu Reeves si nábožensko-filozofické scenáre vyberá akosi často. Asi sám dobre vie v čom sa cíti doma. Podobné postavy mu idú jednoducho bravúrne. Diablov advokát je pravdepodobne tým najvýraznejším čo sa tomuto sympatickému smoliarovi pritrafilo. Záver je síce tradičný "happy end" s jedným žmurknutím na diváka, no Pacinov satan dokázal aj toto klišé pretransformovať na strhujúcu hereckú symfóniu v parádnej atmosférickej dráme. Pozerateľné a nadčasové v akomkoľvek období. Začínam mať pocit, že v posledných rokoch čím ďalej, tým viac...

plakát

Paranormal Activity 3 (2011) 

Známe sequelovské pritláčanie na pílu nenechalo na seba dlho čakať. Rozjazd je svižnejší, zlo dostáva konkrétnejšiu podobu a dokonca sa snaží tváriť ako prequel k druhému dielu. Z domáceho videa sa tak postupne stáva plnohodnotná séria, ktorej ale tento Upgrade môže nepekne uškodiť. Stále je však zábavné nechať sa nachytať na pár zvukových mixoch, vŕzgajúcich dverách či chodiacich bielych plachtách. V každom prípade páni producenti, tých "inovácií" by už stačilo!

plakát

Paranormal Activity 2 (2010) 

Tento nápad z amatérskym "Homemade bubu" videom má niečo do seba. Už len kvôli minimálnym nákladom a maximálnemu účinku v rámci možností. Stále ma prekvapuje ako táto strojená zimomriavková skladačka z pár neznámych ksichtov, desiatky techno ruchov a nevinných detských obetí dokáže zakaždým tak postrašiť. Nebyť zúfalo dlhého rozbehu a vlastne aj tých nič nehovoriacich záverov, ktoré sa snažia tváriť tak tajomne a pritom sú úplne nahlavu, jednalo by sa o veľmi zaujímavú alternatívu ku všetkým prekombinovaným duchárskym trilerom.

plakát

Abraham Lincoln: Lovec upírů (2012) 

Hollywood ma nikdy neprestane prekvapovať. Odvaha "zneužiť" pamiatku najslávnejšieho prezidenta USA (ruský pôvod režiséra radšej nahlas nespomínať) je určite silná káva pre nejedného zaoceánskeho patriota. Silná káva je to ale aj pre každého racionálne uvažujúceho človeka. Hlavný námet treba rýchlo ešte pred prvým záberom hodiť za hlavu a pokúsiť sa vychutnať si ostatné zaujímavé nápady. Najmä celkom vyhytaná choreografia s nezničiteľnou sekerou (ktorú mimochodom ľavou zadnou prelomíte na kolene) a tradične svojská triková jazda Timura Bekmambetova poslúžia ako dobrý základ pre rýchle a bezproblémové strávenie. Každopádne je to film značne pritiahnutý za vlasy, ktorý sa z úplne infantilnej zápletky o pomste snaží vytrieskať maximálnu akčnú jazdu o záchranu americkej slobody a napokon celého ľudstva. Niekedy sa Timurovi darí držať tempo, ale ten príšerný scenár skákajúci v dejinách ako žaba pred párením mu dáva poriadne nafrak. Už vidím ako si niekto z tvorcov lámal hlavu nad tým, že snažiť sa prelúskať celým životom Abrahama Lincolna navyše s úplne vypoteným upírskym nápadom v pätách nebude také jednoduché. Ono to skutočne jednoduché nie je a tvorcovia sa na tieto detaily jednoducho vykašlali. Skratkovité útržky z celého Lincolnového životopisu sú bezducho pretkané výmyslami, ktoré sa naoko snažia zapadnúť, no v širšom kontexte sú absolútne mimo. Možno by pomohlo pridať pol hodinky navyše alebo zamerať sa na určitú časť prezidetovho života. Tu si to však scenáristi poriadne skomplikovali zápletkou, ktorá samozrejme vyžadovala prelúskať sa celým jeho životom. Veľmi digitálna jazda na splašenom stáde koní či spomalene oddeľovanie hláv, ba dokonca nejaké plané citové vydieranie na bojovom poli, to v tak krátkom čase proste nedokáže zachrániť. Ďalšia jednorázová záležitosť. 50%.

plakát

Nedotknutelní (2011) 

Priznávam, natočiť vrúcny vzťah dvoch mužov tak, aby sme do jeho konca nepociťovali prítomnosť inej sexuálnej orientácie si vyžaduje istú dávku odstupu. V tomto prípade je odstup nastavený samotným handicapom ústrednej postavy. Ten vnáša do prepracovaného vzťahu dvoch odlišných ľudí istú dávku sentimentu a zamyslenia sa nad pohnutým osudom. Scenár nám však tieto pocity nevnucuje a režisérska dvojica ten zvyšný zostatok emócií zmierňuje presne namiereným a načasovaným humorom. Príjemne sa pozerá na tak nesúrodú dvojicu. Majú od seba nekonečne ďaleko a pritom tak blízko. Nikto sa nesnaží nikoho posudzovať a už vôbec nie odsudzovať minulé činy alebo životnú cestu hlavných postáv. Je to najmä príbeh o priateľstve bez slov, o súcitení bez ľútosti. Aj záverečné "klišé" nie je úbohým citovým vydieraním, ale len prirodzeným vyústením ostatného deja. Pohodová záležitosť možno aj na hlbšie zamyslenie, no v prvom rade na pousmiatie sa nad mrzutým osudom, ktorý vďaka finančnej istote nie je ani zďaleka tak tragický, ako skôr ironický...

plakát

Doteky osudu (2012) (seriál) 

Po prvej sezóne sa mi do hlavy snaží natlačiť slovíčko NEZMYSEL. Rád by som ho tam vpustil, keby ma tento nenápadný po hudobnej stránke až komorný seriál nechytil svojou odvahou. Odvaha nie je v ukazovaní chorých detí a trápenia ich rodičov, na to sú predsa iné citové vydierače. V tomto prípade zabrali tvorcovia a naservírovali veľmi chytľavú tému ako na tanieri. Kauzalite a vzájomnému prepojeniu ľudstva, sa len málo kto venuje s takým presvedčením ako Tim Kring. Už jeho mutantský Hrdinovia koketovali s filozofickými myšlienkami kauzality a chaotickej (ne)náhodnosti. Teraz svoje myšlienky dotiahol do heroického výsledku. Príbehy sú bravúrne vybalancované na hrane vykonštuovateľnosti a takmer dokonale do seba zapadajú - isté úlety mu treba prepáčiť. Vymyslieť totiž sieť vzájomných vzťahov, ktoré sa majú vzájomne nejako uveriteľne ovplyvniť v dlhšom časovom horizonte si vyžaduje um. Dlhodobá zápletka je rovnako na dobrej ceste a v závere sezóny ostáva stále prezieravo tajomne visieť v pozadí. Treba už len dúfať, že ak séria prežije, neskĺzne k podobnému nešťastnému myšlienkovému tápaniu ako v závere spomínaní Hrdinovia.

plakát

Sněhurka a lovec (2012) 

Dokolečka môžeme opakovať, že letné hity sú na jedno brdo. Pokiaľ budú ľudia chodiť na podobné úlety, budú podobné záležitosti na pravidelnom prázdninovom zozname. Každopádne Snehulienka a lovec sa posnažil a aj napriek tomu že je v podobnej " letnej brinde" namočený až po ušii, dokáže si udržať triezvy odstup. Parta trpaslíkov sucho hláškuje, vzťahový trojuholník sa šikovne stratil v temnom lese, romantické iskrenie však nechýba a snehulienka Kristen Stewart poslúžila ako šikovný marketingový ťah na diváka (stále nevie čo na nej vidia...to by som nesmel vidieť na bielo namazanú temnú kráľovnu Charlieze:D). Keď pominiem tento malý omyl v ponímaní krásy, jedná sa o parádnu dobrodružnú jazdu určenú viac či menej pre celú rodinu. Zamrzí akurát ako páni scenáristi varia z vody. Na triviálnej synopse sa snažia založiť vyše dvojhodinový kolos. To jednoducho nejde, aj keby na pľac nahnali tucet Chrisoch Hamswortoch proti dvadsiatim trolom. Dej je umelo natiahnutý ako Chrisove trenky pomerne nezaujímavymi vsuvkami založenými na bezduchom presúvaní hrdinov doslova kade-tade. O pol hodinky kratší "napínak" by s prehľadom stačil. Toto pokrivkávanie ale pokračuje až do finále, kde sa napokon dočkáme vytúženého epického súboja. V poriadku, slušná popcornová zábava s (okrem iného) podarenou úvodnou bojovou sekvenciou a snahou o epicky rozlietanú kameru ako jednorázova záležitosť postačí nadmieru, ale na strhujúci adrenalinový zážitok treba radšej zabudnúť. 70%