Orthank

Po prvej sezóne sa mi do hlavy snaží natlačiť slovíčko NEZMYSEL. Rád by som ho tam vpustil, keby ma tento nenápadný po hudobnej stránke až komorný seriál nechytil svojou odvahou. Odvaha nie je v ukazovaní chorých detí a trápenia ich rodičov, na to sú predsa iné citové vydierače. V tomto prípade zabrali tvorcovia a naservírovali veľmi chytľavú tému ako na tanieri. Kauzalite a vzájomnému prepojeniu ľudstva, sa len málo kto venuje s takým presvedčením ako Tim Kring. Už jeho mutantský Hrdinovia koketovali s filozofickými myšlienkami kauzality a chaotickej (ne)náhodnosti. Teraz svoje myšlienky dotiahol do heroického výsledku. Príbehy sú bravúrne vybalancované na hrane vykonštuovateľnosti a takmer dokonale do seba zapadajú - isté úlety mu treba prepáčiť. Vymyslieť totiž sieť vzájomných vzťahov, ktoré sa majú vzájomne nejako uveriteľne ovplyvniť v dlhšom časovom horizonte si vyžaduje um. Dlhodobá zápletka je rovnako na dobrej ceste a v závere sezóny ostáva stále prezieravo tajomne visieť v pozadí. Treba už len dúfať, že ak séria prežije, neskĺzne k podobnému nešťastnému myšlienkovému tápaniu ako v závere spomínaní Hrdinovia.

Jeden z najprezieravejších dlhodobých projektov Marvelu sa konečne dočkal premiéry a právom aj najvyššieho hodnotenia a diváckeho úspechu. Prvý tohtoročný blockbuster zabodoval na plnej čiare. Pôda pilne pripravovaná v množstve samostatných dobrodružstiev konečne vydala svoju úrodu a nutno povedať, že nadmieru štedrú. Každý z hrdinov dostal svoj vlastný priestor a aj vďaka sólovkám nie je nutné toľko vysvetľovať. Ale ani neznalí sa nemusia báť. Všetci známy hrdinovia majú dostatok času na predstavenie a sebarealizáciu, hláškovanie aj na vážne citové vzplanutia. Režisérsky to Whedon ustál na profesionálnej úrovni. Navyše pridal kus sebaparódie (kovové srdce Iron Mana istého mrzutého Asgardčana príliš nepotešilo:) skratkovitého zato výstižného humoru (hláška..."Ja mám celú armádu"...Hmm..."my máme Hulka?" už kultovnie) a zbesilej (ale skutočne zbesilej) akcie, ktorá trhá uši a rozkmitá oči. Rovnako sa nemusia červenať ani páni scenáristi. Snaha udržať pohromade a férovo také množstvo výrazných postáv nemusela vôbec dopadnúť tak dobre. "Tri dééé" je nastavené na znesieteľno-kvalitnej úrovni (však viete ako to myslím) a vie využiť zaujímavé predmety na ešte zaujímavejšie pohľady. Skutočne sa jedná o perfektne vybalancovanú akčnú letnú pecku, ktorá po dlhých rokoch skladania črepín a budovania vlastného univerza, priniesla šťavnaté ovocie. Dalo sa veľa veci pokaziť, no v tomto prípade sme sa našťastie dočkali vyváženej akcie, dramatickosti, vizuálnej megalománie a nezabudnuteľne humorných momentov....THOR by vedel porozprávať:) POZOR: Vysoko návykové. Spôsobuje nepríjemné nutkavé pohnútky na niekoľkonásobnú návštevu kina. PREVENCIA: Ehm...aspoň tri dobrovoľné návštevy.

Jeden z málo vydarených remakov oplýva vynikajúcou a hlavne tajomnou hudbou, skvele zrežirovanými celkami a dobrým hereckým výberom. Craig ako investigatívny novinár a hackerka Rooney Mara tvoria bizarný pár, ktorý má ďaleko od pravej romantickej idylky a zároveň oplýva dokonalou chémiou. Atmosféra 40- ročného prípadu presakuje svojou prehnitosťou hlboko pod kožu, a človek ho jednoducho musí dopozerať. Bravúrne zohraná, postrihaná a vygradovaná práca fungujúca bez výraznejšieho zaškrípnutia. Keby si Fincher odpustil ten únavne vysvetľujúci záver, jednalo by sa o najlepší thriller za posledných pár rokov.

Ak sa v súčasnej preplnenej a prejedenej filmovej dobe dalo nejakým spôsobom inteligentne spracovať notoricky známu tému, stalo sa tak v tomto prípade. Zvoliť si obdobie počiatku "vlády opíc", bola jedna polovica úspechu. Za tou druhou stojí scenárista a Rupert Wayatt. Herecké osadenstvo na čele s Jamesom Francom, akosi zaniká v zhluku originálnych nápadov a perfektnej vizualizácie kúzelníkov z grafického štúdia WETA (niekto sa na na Jacksonovom King Kongovi naučil, ako sa robia poriadne opice!). Hlavní aktéri sú jednoducho živý, interagujú s prostredím a hercami a dokonale zapadajú do obrazu, za vehementnej pomoci hyperkinetickej kamery Andrewa Lesnieho, ktorý sa po úspešnom Pánovi Prsteňov nechce (bohuvďaka) vzdať svojho štýlu. Film ale našťastie nestojí len na pekných obrázkoch a lietajúcej kamere, ale používa aj viac než slušný scenár. Ten sa prezieravo netvári notoricky predvídateľne a priamočiaro. Teda aspoň nie v rámci schémy kasového trháku. Konečný dôsledok je možno jasný, zato zvolené cesty sa podarilo skrotiť do znesiteľného celku. Drží si odstup od trápnosti a teenagerskej lovestory a zároveň sa k divákovi správa férovo, pričom dostáva všetko, na čo sa podľa trailerov prišiel pozrieť. Dobre zohraný tím ľudí na správnom mieste v správnom projekte vytvorí vždy dielo hodné viacnásobnej obývačkovej jazdy. Nech je jeho čaro kdekoľvek, "len" vizuálna pôsobivosť jedného alebo dvoch výraznejších prvkov za tým určite nebude.

Zemecskis si určite práve teraz niekde v zabudnutom kúte Hollywoodu trhá vlasy za svoju neschopnosť. Niekoľko rokov sa snaží dotiahnuť technológiu Motion Capture do dokonalosti, keď tu odrazu príde strýko Steve a šmahom ruky jeho snahu predbehne míľovými krokmi. Trikoví mágovia z ILM si bez akýchkoľvek pochybností zaslúžia technického Oscara. Animácia berie dych a spolu s rozlietanou kamerou a akčným uragánom v kinosále, inteligentne pokukáva po Indym, ktorému je Tintin v podstate mladším digitálnym bratrancom. Spielberg pracuje s maximálnym nadšením, to je vidieť z každého záberu, no mierne iritujúce scenáristické prehánky a najmä ukecaný Tintin hádžu jeho dobrodružnému intelektu polená pod nohy. Príliš sa tlačí na pochopenie pre najmenších a okráda sa o údernejšie momenty prekvapenia. Nech je to už ale akokoľvek, v 3D sa jedná o neskutočnú pecku, ktorá necháva konkurenciu ďaleko za sebou a vám pomôže zabudnúť na niektoré nevydarené momenty. 90%...

Bezkonkurenčne najvydarenejšia komédia roku 2011. Vo štvorici po opici nahodil síce vysokú ľaťku humoru, no Šéfovia na zabitie si s ňou hravo poradili. Typ humoru presne napasovaný na domýšľavého diváka s perfektne vypointovanými situáciami, ktoré nasledujú bezprostredne za sebou, nestíha nudiť. Samozrejme bez vydareného hereckého tria (ale aj ostatného hereckého pléna) by režisér nevyždímal ani s polovice také množstvo humorného testosterónu. Colin Farrell vzbudzuje úsmev už len pri pohľade na jeho frizúru a Kevin Sapacey sedí v úlohe zákerného manažéra ako zadok na šerbeľ. Radosť pozerať, ako z kvalitného scenára vznikajú situácie, ktoré do seba perfektne zapadajú. Seth Gordon si vie dať rady s čímkoľvek. Vždy to vyzerá originálne, nenútene a najmä vtipne. V polovici vám síce dôjde, že s poľovačkou na neznesiteľných šéfov to dopadne presne tak ako to dopadne, no aj z tohoto prekuknutia dokázali tvorcovia vykľučkovať so vztýčenou hlavou. Chyťte si bránice, pozrite film a nechajte sa unášať najvydarenejšími slovnými a situačnými gagmi poslednej doby. Jednoducho paráda...

Nech je zápletka akokoľvek pritiahnutá za vlasy a nech záverečná konfrontácia vyzerá akokoľvek lacno, tento mrazivý horor ma jednoducho dostal. Úžasne mrazivú atmosféru, ktorú dokonale živý kamera a šikovný strih som nezažil už poriadne dlho.Takmer každá napätá scéna, každý "ľakací záber" vyšiel na 100%. Šikovne podfarbené prostou škrípavou hudbou a neznámymi, zato nadmieru uveriteľnými hereckými výkonmi. Povinnosť pre milovníkov duchárskych záležitostí, a pre tých čo sa chcú jednoducho báť. Za málo peňazí, veľa strašidelnej muziky. Takto sa nakrúcajú filmy.

Je mi jasné, že z podobných čriepkovytých príbehov, ktoré sa na konci osudovo pretnú sa stáva už mainstream, no v prípade správneho prístupu k veci ma tieto malé veľkofilmy nikdy neprestanú baviť. Clint Eastwood mi už dávno dokázal, že rovnako dobrým režisérom ako hercom. Každý obraz si dokáže seniorsky pokojne vychutnávať a príbeh smerovať k jasnému a najmä zmysluplnému koncu. Čo tam po tom, že je značne predvídateľný a frázovitý. Eastwood sa nehrá na originalitu a prekvapenie, ale na poctivú cestu za odpoveďami, ktoré viditeľne trápia aj jeho samotného. Na Damona je radosť pozerať v akomkoľvek ľudskom postoji, a keď sa dostaví záverečné splynutie, zistíte, že nešlo ani tak o samotnú odpoveď, ako skôr o jej dôsledky.Čistá práca...

Šikovná ukážka práce so scenárom a prezieravou réžiou plus minimalistické prostredie jedného vlaku, zopár postáv dookola opakujúcich viac- menej tie isté situácie a chuťovka je na svete. Podobne ako Schumacher v Telefónnej búdke , či Travis v Uhle pohľadu dokáže aj Duncan vyťažiť zo svojho istým spôsobom "úzkeho" priestoru poriadne mrazivý 90 minútový napinák, ktorý si plné hodnotenie viac než zaslúži. Už dlho som pri pozeraní filmu nezažil tak príjemný pocit z výborne prepracovaného príbehu, nostalgického "dvadsať rokov späť" ladeného zvukového podmazu, či slušného kusu osudovosti, ktorý naráža na rôzne problémy súčasného sveta. Od skazenosti ľudstva cez americkú politiku a patriotizmus až po najvýraznejší terorizmus. Nechýba inteligentné a najmä postupné odhaľovanie zápletky, poínt a iných vysvetľovačiek, ba dokonca ani jedna mierne bizarná ľúbostná zápletka... Malá výčitka smeruje akurát na okate pretiahnutý záver, ktorý napriek viacerým názorom nepovažujem ani tak za nejaký alibizmus voči tuctovým divákom či za plytké producentské kľučky, ale skôr za šikovnú vsuvku, nad ktorou sa dá dokonca ešte aj výživne porozmýšlať. Schválne pre zasvätených....alternatívny svet alebo skutočná zmena minulosti?

Tak ako som sa od Väzna z Azkabanu len mračil nad stupídnymi kľučkami a nepodarenými scenármi ostatných dielov, tak silne ma tento posledný ôsmy filmový diel príjemne prekvapil. Samozrejme po adaptačnej stránke sa stále jedná o zbytočné prepisovanie už tak kvalitného materiálu, čím sa tvorcovia dostali do značných vysvetľovacích nevýhod, kedy si pomáhajú stále tou istou trápnou barličkou prepojenia Harryho mysle s Voldemortom. Filmárksa práca je však bezchybná, a patrične nostalgická , tak aby zaujala široké masy. Avšak tentokrát sa Yates trošku pochlapil a vytasil z rukávu pravdepodobne všetko čo dokáže. Epickosť a rozmáchlosť vizálu, resp. spomalených záberov a konečne aj zopár nedopovedaných situácií pre domyslenie divákom je bravúrnym a poctivým zakončením už dnes kultovej ságy. Škoda len tých pár pokazených dielov, na ktoré sa po akčnej stránke akosi nikto nezmohol. Stále však vidím nevýhodu v rozdelení. Tak ako prvý diel stráca v druhej polovici dych, diel druhý sa nestačí zastaviť. Nepretržitá akcia sa síce drží svojho distribučného hesla a je to patrične zimomriavkové a vizuálne dokonalé, no troška zamrzí more nezodpovedaných "skoro detailov", ktoré sú pre neznalcov takmer nevysvetliteľné. Tým vopred odporúčam patrične načítať celú ságu a následne ísť do kina na najúžasnejšie nostalgické zakončenie jednej éry detskej fantasy. Aj tak nám treba viacej čítať....;)